UZNESENIE
Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Ivetta Macejková, PhD., LL.M. v trestnej veci obvineného H. J. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, o späťvzatí dovolania obvineného H. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. novembra 2017, sp. zn. 2To/23/2017, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/100/2014 z 9. augusta 2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/100/2014 z 30. decembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 375 ods. 3 Trestného poriadku berie na vedomie späťvzatie dovolania obvineným H. J..
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/100/2014 z 9. augusta 2016, v spojení s opravným uznesením, sp. zn. 3T/100/2014 z 30. decembra 2016, bol obvinený H. J. uznaný za vinného zo spáchania v bode 2/ zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a v bode 3/ prečinu obmedzovania osobnej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 183 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že
2/ po tom, čo dňa 11. apríla 2013 v čase okolo 16.00 - 17.00 hod., bol poškodený J. X. na zastávke MHD J. smerom do N. v U. naložený do osobného motorového vozidla T. K., Y. A., a na podklade telefonátu bol prevezený k lyžiarskemu stredisku F., okres R., k bufetu R., po slovnom konflikte s poškodeným J. X. a údere päsťou do oblasti tváre a vyhrážkach v blízkom lese prehľadal oblečenie poškodeného J. X., z ktorého mu vzal osobné doklady, bližšie nezistený telefón, kľúče od bytu, bližšie nezistené cigarety, zapaľovač a minimálne finančnú hotovosť 300,- €, čím spôsobil poškodenému J. X.kodu vo výške minimálne 300,- €,
3/ po tom, čo bol dňa 11. apríla 2013 v bližšie nezistenom čase vo večerných hodinách poškodený J. X. privezený do R. na ul. S.Y. X, do areálu spoločnosti J. Y., s.r.o., posadili poškodeného na stoličku, bližšie nezisteným silonovým lanom zviazali poškodenému J. X. ruky za chrbtom, obvinený B. poškodenému prelepil lepiacu pásku cez ústa a následne spoločne vzali poškodeného a zamkli ho takto zviazaného v kotolni daného objektu, a kde bol proti svojej vôli zavretý asi dve hodiny.
Za to bol obvinenému H. J. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 2To/23/2017 zo 7. novembra 2017, na podklade odvolania obvineného H. J. a prokurátora proti vyššie citovanému rozsudku okresného súdu, postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného a prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Proti označenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený H. J. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jaroslava Hujíka, advokáta v Prievidzi dovolanie z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že vo veci rozhodol nepríslušný súd.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného v ustanoveniach § 2 ods. 7, § 34 ods. 1, § 263 ods. 4, § 20, § 280 ods. 1 Trestného poriadku, článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 3 písm. a), písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a aby ďalej podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza v spojení s jeho opravným uznesením a aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Bratislava II, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený uviedol, že Okresný súd Prievidza bol nepríslušným súdom na rozhodnutie o obžalobe podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava II. Podľa názoru obvineného zjavne zhodného s prokurátorom bola obžaloba podaná na Okresný súd Bratislava II ako súdu vecne a miestne príslušnému. Následný procesný postup Okresného súdu Bratislava II spočívajúci v postúpení veci Okresnému súdu Prievidza z dôvodu miestnej nepríslušnosti bol nezákonný. Okresný súd Bratislava II bol vecne i miestne príslušným súdom na prejednanie obžaloby. V danej veci bola podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom skutok bol spáchaný únosom poškodeného J. X. dňa 11. apríla 2013 v Bratislave a v páchaní skutku bolo pokračované aj na iných miestach - v obvode iných súdov vrátane Okresného súdu Prievidza. Pritom podstatou skutku podľa obžaloby bolo, aby poškodený vrátil 50.000,- €, ktoré mal vybrať z účtu v peňažnom ústave a obvinený J. T. mal ísť následne do U. na ul. J. X/D., s kľúčmi poškodeného po požadované peniaze. Obvinený nie je znalý práva a obhajca obvineného na túto skutočnosť neupozornil. Príslušným súdom na prejednanie veci bol Okresný súd Bratislava II, keďže aj v obvode tohto súdu mal byť páchaný trestný čin. Podľa § 20 Trestného poriadku by bolo zákonné postúpenie veci Okresnému súdu Prievidza len v tom prípade, ak by Okresný súd Bratislava II vôbec nebol miestne príslušným súdom. Nezákonným postúpením veci bolo obvinenému odňaté právo na zákonného sudcu, pretože nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Podľa § 280 ods. 1 Trestného poriadku súd, na ktorom bola podaná obžaloba, je povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu nepríslušnosť a obvinený ju nenamietal. Krajský súd nechal bez povšimnutia, že vo veci konal nepríslušný okresný súd.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza vo vyjadrení z 5. novembra 2019 navrhol dovolanie obvineného H. J. postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť, lebo nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. Dňa 23. júla 2020 bolo na Najvyšší súd Slovenskej republiky doručené späťvzatie dovolania obvineným H. J., v ktorom uviedol: „beriem týmto podaním prostredníctvom obhajcu dovolanie v celom rozsahu späť“.
Podľa § 375 ods. 1 Trestného poriadku osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslovným vyhlásenímvziať späť, a to až dovtedy, než sa dovolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 375 ods. 3 Trestného poriadku vzatie dovolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu dovolacieho súdu, a ak nebola vec tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.
S ohľadom na to, že boli splnené všetky podmienky uvedené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach, predsedníčka senátu dovolacieho súdu vzala späťvzatie dovolania obvineným H. J. na vedomie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.