UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 25. februára 2015 v trestnej veci obvineného čat. A. F. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33Tv 4/2012, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Jaroslava Homzu, advokáta v Košiciach, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2013, sp. zn. 3Tov 3/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného čat. A. F. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 8. apríla 2013, sp. zn. 33Tv 4/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2013, sp. zn. 3Tov 3/2013, bol obvinený čat. A. F. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 29. júna 2012 v čase okolo 22.55 hod. na štátnej ceste II/548 pri obci Šemša v smere do Košíc, po predchádzajúcom zablokovaní vozidla, ktoré viedla M. E., nar. XX. L. XXXX, pristúpil k dverám na strane vodiča, tieto otvoril a napadol spolujazdca K. J., nar. XX. P. XXXX, a to tak že najprv zaútočil päsťou do oblasti ramena a tváre, pričom K. J. chytil ľavou rukou za hlavu tak, že palcom ruky mu tlačil do pravého oka, čím mu spôsobil pomliaždenie a krvnú podliatinu pravej očnice s pomliaždením pravej očnej gule a pomliaždenie bočnej plochy krku vpravo, s dobou liečenia a práceneschopnosťou 22 - 24 dní a následne vytiahol za nohy z vozidla z miesta vodiča M. E., čím jej spôsobil pomliaždenie temenno- záhlavnej oblasti hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého lakťa, s dobou liečenia a práceneschopnosťou 5 - 6 dní.
Obvinenému bol za to podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 800(osemsto) €.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s., pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, sumu 314, 60 € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Citovaný rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním obvinený čat. A. F. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste a náhrade škody.
Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí 18. septembra 2013 odvolanie obvineného čat. Kamila Macka podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Obvinený čat. A. F. písomným podaním z 20. januára 2014 (doručeným súdu prvého stupňa 19. marca 2014) podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Jaroslava Homzu, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2013, sp. zn. 3Tov 3/2013, dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, t.z.n., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní uviedol, že okresný aj krajský súd pri rozhodovaní posúdili skutok ako prečin výtržníctva i napriek tomu, že konanie obvineného nenaplnilo z hľadiska závažnosti objektívnu, ani subjektívnu stránku tohto trestného činu a možno ani priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (k skutku došlo o 22.50 v aute na ceste neosvetlenej verejným osvetlením mimo obce, kde v týchto hodinách sa verejnosť nenachádza). Konanie obvineného nedosiahlo ani potrebnú intenzitu, ako to predpokladá § 364 ods. 1 písm. b/ až písm. e/ Trestného zákona. Spôsob konania obvineného nesmeroval k napadnutiu iného, ale požadoval len vysvetlenie od poškodeného, akým právom fyzicky napadol jeho maloletého syna trpiaceho dysleksiou. Obvinený nepoužil zbraň. Podľa názoru obvineného k poškodeniu zdravia došlo z nedbanlivosti, potom ako mu poškodený strhol okuliare. Obvinený zároveň poukázal na to, že poškodený bol v čase spáchania skutku v stave ťažkej opilosti. Podľa názoru obvineného, išlo o konanie v citovom rozrušení. Súdy pri rozhodovaní mali prihliadať na to, že osoba obvineného je bezúhonná s dobrou povesťou. Obvinený A. F. poprel, že by jeho konanie bolo úmyselné. Poukázal na skutočnosť, že dĺžka liečenia a práceneschopnosti poškodeného bola značne premrštená.
Z týchto dôvodov obvinený čat. A. F. navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2013, sp. zn. 3Tov 3/2013, bol porušený zákon a toto uznesenie zrušil. Zároveň, aby zrušil výrok o vine, treste a náhrade škody v rozsudku Okresného súdu Prešov z 8. apríla 2013, sp. zn. 33Tv 4/2012, a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.
K dovolaniu obvineného sa písomne 18. decembra 2014 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, ktorý považuje dovolanie obvineného za nedôvodné. Podľa názoru prokurátora vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetného konania sa dopustil obvinený. Usvedčujú ho vierohodné svedecké výpovede M. E., K. J., ktoré boli opreté o objektívne zistenia lekárov vyplývajúce z lekárskych správ. Do dôkazového deja zapadajú aj závery znaleckého posudku MUDr. Martina Kováča o rozsahu, druhu a následkoch poranení a ich nevyhnutnej dobe liečenia. Podľa názoru prokurátora v tomto konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, preto podané dovolanie považuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť. K dovolaniu sa vyjadrila 7. januára 2015 poškodená M. E., ktorá v podstate rozobrala po právnej stránke skutkovú podstatu trestných činov výtržníctva a ublíženia na zdraví, pričom vyslovila kategorický nesúhlas, že by sa v danom prípade mohlo jednať o priestupok. Poukázala na osobu obvineného (bývalého manžela) z hľadiska jeho bezúhonnosti a dobrej povesti, ktorý sa na jednej strane dá zastupovať advokátom, s čím sú spojené i náklady na obhajobu, pričom na druhej strane si neplnívyživovaciu povinnosť k svojim dvom maloletým deťom. Do pozornosti dala trestné oznámenie, ktoré na bývalého manžela podala na Obvodné oddelenie Policajného zboru Jasov, vedené pod ČVS: ORP- 1386/JA-KS-2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Košice prostredníctvom vedúceho odboru vymáhania pohľadávok 15. decembra 2014. Uviedla, že obvinený F. uloženú povinnosť voči Sociálnej poisťovni, pobočka Košice plní formou splátok s tým, že ku dňu 1. decembru 2014 uhradil čiastku 150 €; na úhradu zostáva 164,60 €. Splátky platí pravidelne, v súlade so splátkovým kalendárom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený dovolaním namieta najmä výrok o vine, teda že skutku tak ako ho ustálil vo svojom výroku okresný súd, sa nedopustil, následne potom i právnu kvalifikáciu tohto konania a v nadväznosti na to i výrok o treste.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku.
Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemôže meniť.
V posudzovanej veci okresný a krajský súd zistili uvedený skutkový stav, ktorý obvinený subjektívne nepovažoval za preukázaný. Hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, však nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanej veci skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený čat. A. F. právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnenédôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného čat. A. F. na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.