3Tdo/78/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. W. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. e) Trestného zákona, o dovolaní obvineného J. W., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3Tos/139/2018 z 26. septembra 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného J. W. odmieta.

Odôvodnenie

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici bol obvinený J. W. podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 72 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku ponechaný vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a teda, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. V odôvodnení svojho dovolania namietal, že 27. augusta 2018 bol obhajca telefonicky kontaktovaný predsedom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý mu oznámil termín neverejného zasadnutia konaného 28. augusta 2018, na ktorom sa rozhodovalo o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby. Obhajcovi nebola poskytnutá možnosť zariadiť si pracovné povinnosti, aby sa mohol zúčastniť nariadeného termínu, resp. zabezpečiť substituenta. Senát okresného súdu rozhodol o ponechaní obžalovaného vo väzbe bez prítomnosti obhajcu, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu. Na záver navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že právo na obhajobu obvineného nebolo porušené zásadným spôsobom, preto nevzhliadol naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu.

Najvyšší súd pri preskúmaní obsahu predmetného dovolania zistil, že obvinený J. W. podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3Tos/139/2018 z 26. septembra 2018, ktorým senát krajského súdu rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe. Najvyšší súd poznamenáva, že obvinený podal dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému obvinený nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania.

Podľa § 368 Trestného poriadku:

ods. 1) Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

ods. 2) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď. 368 ods. 2 Trestného poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku (ak tento zákon neustanovuje inak - viď § 368 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku) môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku,, minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku, alebo osobitného predpisu o väzbe Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste“.

Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam taxatívne vymenovaných v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie proti iným rozhodnutiam.

V posudzovanej veci obvinený podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o ponechaní obvineného J. W. vo väzbe, a teda proti rozhodnutiu, ktoré nespadá do okruhu rozhodnutí vymedzených ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku, vo vzťahu ku ktorým je oprávnenou osobou na podanie dovolania aj obvinený.

S ohľadom na uvedené najvyššiemu súdu neostalo iné, len rozhodnúť podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku o odmietnutí podaného dovolania, pretože toto bolo podané obvineným J. W. proti rozhodnutiu, proti ktorému obvinený nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.