N a j v y š š í s ú d
3 Tdo 77/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera na neverejnom
zasadnutí v Bratislave 16. apríla 2013 v trestnej veci obvinenej MUDr. J. L. a spol.
pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.), o dovolaní, ktoré podala obvinená MUDr. L. H.,
zastúpená obhajcom JUDr. O. Š., advokátom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvinenej MUDr. L. H. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 21. júna 2010, sp. zn. 2T 243/2007, boli
obvinení MUDr. J. L., CSc. a MUDr. L. H. uznaní za vinných z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák.,
MUDr. J. L., CSc. na tom skutkovom základe.
dňa 25. októbra 2003 v čase medzi 17.00 hod. až 17.50 hod. počas hospitalizácie
pacienta MUDr. K. C. v Nemocnici s poliklinikou v B. ako ošetrujúci lekár slúžiaci na
jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou B. nevyšetril
stav pacienta MUDr. K. C. pred jeho preložením na hemodialyzačné oddelenie
a nevykonal zápis o stave pacienta pred prevezením, napriek tomu, že ako ošetrujúci lekár
jednotky intenzívnej starostlivosti interného oddelenia bol prerušovane prítomný
pri zavádzaní dialyzačného katétra lekármi oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a bolo
mu známe, že išlo o problematické zavádzanie, pričom dôsledné sledovanie pacienta po zavedení katétra mohlo viesť k odhaleniu vnútorného krvácania, následne nezamedzil
preloženiu pacienta MUDr. K. C. na hemodialyzačné oddelenie, kde počas hemodialýzy došlo
u MUDr. K. C. ku krvácaniu do pohrudničnej dutiny, rozvoju hemoragického šoku, k zástave
dýchania a činnosti srdca a v čase o 19.18 hod. k smrti pacienta,
MUDr. L. H. na tom skutkovom základe, že
dňa 25. októbra 2003 asi o 18.00 hod. počas hospitalizácie MUDr. K. C. v Nemocnici
s poliklinikou v B. zanedbala zdravotnú starostlivosť o pacienta tým, že napriek tomu, že zo
zdravotnej dokumentácie pacienta MUDr. K. C. bolo zrejmé, že počas zavádzania
dialyzačného katétra nastali pri jeho zavádzaní ťažkosti a pacient mal významný pokles
krvného tlaku a klinické príznaky šoku – studený pot a bledosť, pri prijatí na hemodialyzačné
stredisko ako slúžiaca lekárka na hemodialyzačnom stredisku rozhodla o začatí hemodialýzy
a podaní heparínu, ktorý zamedzuje prirodzenému zrážaniu krvi, pričom s hemodialýzou mala
počkať až do doby, kedy by sa vylúčilo krvácanie do pohrudničnej dutiny, nakoľko pacient
mal príznaky šoku a ona mala počítať s možnými komplikáciami vzhľadom na ťažkosti pri
zavádzaní katétra aj po vykonaní RTG pľúc a ďalšími možnými vyšetreniami ako poklopom,
posluchom, vyšetrením krvného obrazu na počet bielych krviniek a opakovaným RTG pľúc,
za ktoré zodpovedala, nevylúčila krvácanie, pričom pri liečení hyperkalémie mala použiť
konzervatívny postup liečby podaním infúzie roztoku glukózy s inzulínom, alkalizovať
vnútorné prostredie pacienta do času, kým sa nevylúči krvácanie, čo malo za následok,
že u MUDr. K. C. došlo počas hemodialýzy ku krvácaniu do pohrudničnej dutiny, rozvoju
hemoragického šoku, následne k zástave dýchania a činnosti srdca a v čase o 19.18 hod.
k smrti pacienta.
Okresný súd im za to uložil podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák., každému rovnako, peňažný trest vo výmere 3 000 (tritisíc) €. Podľa § 54
ods. 3 Tr. zák. im bol, každému rovnako, ustanovený náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená O. C., nar. X., bytom P. s nárokom
na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obvinení. Krajský súd v Trenčíne
uznesením z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, podľa § 319 Tr. por. odvolania
obvinených MUDr. J. L., CSc. a MUDr. L. H. zamietol.
Obvinená MUDr. L. H., prostredníctvom svojho obhajcu, podala proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, v spojení
s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza z 21. júna 2010, sp. zn. 2T 243/2007, dovolanie
vo svoj prospech. Dovolanie podala z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/ a písm. i/ Tr. por., teda, že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené právo
obvinenej na obhajobu, napadnuté súdne rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli
vykonané zákonom stanoveným spôsobom a sú založené na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia (§ 16 ods. 5 z. č. 277/1994 Z.z. a § 9 z. č. 382/2004 Z.z.).
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, bol podľa
jej názoru porušený zákon v ustanovení § 321 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo,
v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. v neprospech obvinenej.
Obvinená namietala, že uznesením odvolacieho súdu došlo k porušeniu zákona,
pretože po dôslednom preskúmaní veci mal odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/
Tr. por. rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o vine a treste a spod obžaloby
ju oslobodiť.
V prvom bode dovolania obvinená namietala, že so zdravotnou dokumentáciou
MUDr. C. bolo nakladané v rozpore so zákonom. Uviedla že v zdravotnej dokumentácii boli
vykonané zmeny, a to prinajmenšom v rozsahu očíslovania strán tejto dokumentácie
poškodenou O. C., k čomu mohlo dôjsť, podľa názoru obvinenej, z dôvodu vytvorenia dojmu
úplnosti zdravotnej dokumentácie. Obvinená vyslovila pochybnosti ohľadom pravosti
a úplnosti zdravotnej dokumentácie zosnulého, pričom v tejto súvislosti poznamenala,
že pokladá za podstatnú chybu celého konania, že vyšetrovateľ ako ani súd
na hlavnom pojednávaní nepodnikli žiadne kroky, ktorými by preukázali pravosť tejto
dokumentácie. Skutočnosť, že so zdravotnou dokumentáciou MUDr. C. bolo nakladané
nezákonným spôsobom, tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom, vyústilo
do nezákonnosti znaleckého posudku Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.
V druhom bode dovolania obvinená namietala, že uznesenie o pribratí znalca
Lekárskej fakulty UPJŠ do konania z 8. marca 2004 nebolo obvinenej a tiež jej obhajcovi
doručené. V súvislosti s vypracovaním doplnku č. 1 k znaleckému posudku vyslovila
obvinená názor, že vyšetrovateľ postupoval v rozpore s Trestným poriadkom. O vypracovaní
doplnku posudku nerozhodol uznesením, o jeho vypracovaní neoboznámil obvinenú,
čím konal v rozpore s ustanovením § 142 ods. 3 Tr. por.
V treťom bode dovolania obvinená namietala, že doplnok č. 1 k znaleckému posudku
znaleckého ústavu UPJŠ v Košiciach, lekárskej fakulty, č. 4/2004 z 5. januára 2007
je nezákonný z dôvodu, že doplnok bol vypracovaný ústavom, ktorý nebol oprávnený
vykonávať znaleckú činnosť, keďže nemal uhradené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá
môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Taktiež je nezákonný aj výsluch znalca
MUDr. J. F., PhD. na hlavnom pojednávaní 22. januára 2010.
Obvinená navrhla, aby najvyšší súd, ako súd dovolací, vyslovil rozsudkom porušenie
zákona, zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Prievidza z 21. júna 2010, sp. zn.
2T 243/2007, a aby vec prikázal Okresnému súdu Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvinenej sa v zmysle § 376 Tr. por. vyjadrila prokurátorka Okresnej
prokuratúry v Prievidzi (č.l. 671-672). Uviedla, že právo obvinenej na obhajobu v predmetnej
trestnej veci porušené nebolo. Obvinená bola v každom štádiu trestného konania poučená
o svojich právach a bolo jej plne umožnené tieto práva uplatniť, tieto aj patrične využívala,
navrhovala vykonanie dôkazov vo svoj prospech, čo bolo orgánmi činnými v trestnom konaní
akceptované a v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie boli vykonané aj dôkazy svedčiace
v prospech obvinenej. Obvinená tiež využila možnosť zvoliť si obhajcu a tento ju aj v konaní
zastupoval. Obvinenej nemohlo byť doručené uznesenie o pribratí znalca z 8. marca 2004,
keďže trestné stíhanie bolo v čase jeho vydania realizované len vo veci a obvinená v tom
štádiu trestného konania nebola ešte procesnou stranou, mala len postavenie svedka. Dôkazy,
tvoriace podklad rozhodnutia súdu, boli vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie
nie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. S argumentáciou
okresného ako aj odvolacieho súdu použitou v odôvodnení rozhodnutí sa stotožnila. Navrhla
preto dovolanie obvinenej podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
K dovolaniu obvinenej sa vyjadrila aj poškodená O. C., v ktorom popísala priebeh
liečby svojho manžela od prvotných komplikácii počas jeho dovolenky až po osudný deň,
kedy v nemocnici došlo k jeho úmrtiu. Okrem iného uviedla, že odmieta všetky obvinenia,
že mala manipulovať so zdravotnou dokumentáciou svojho manžela. Zdravotná dokumentácia
bola v deň úmrtia jej manžela v rukách MUDr. L. staršieho a MUDr. H. a bola spolu s telom
nebohého doručená na pitvu do nemocnice v Martine, pričom pitva ukázala, že jej manžel
zomrel na šok z masívneho krvácania po zákroku v bojnickej nemocnici. Uviedla, že ako laik
si nedokáže predstaviť, akým spôsobom by sa dalo so zdravotnou dokumentáciou
manipulovať. V poznámke okrem iného uviedla, že strany v zdravotnej dokumentácii svojho
manžela očíslovala preto, aby sa nič nestratilo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo
podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373
Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie
procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,
ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por.
V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu
alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
V súvislosti s dovolacími námietkami obvinenej uvedenými v prvom bode dovolania
najvyšší súd uvádza nasledovné:
- zdravotná dokumentácia zosnulého MUDr. C. sama o sebe nie je dôkazom, ale je
v zmysle teórie trestného práva (keďže Trestný poriadok definíciu tohto pojmu
neupravuje) prameňom dôkazu, resp. nositeľom dôkazu. Za dôkaz potom možno
považovať až následné informácie získané zo zdravotnej dokumentácie,
- prvotné vydanie zdravotnej dokumentácie pre potreby trestného konania bolo
realizované v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti, keďže táto bola
vydaná na základe uznesenia o pribratí znalca z 27. novembra 2003 (č.l. 210-213)
znalcovi MUDr. M. G.,
- vyšetrovateľ prijal dokumentáciu od poškodenej O. C. ako vec dôležitú pre trestné
konanie v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Trestného poriadku účinného
do 31. decembra 2005, pretože zdravotná dokumentácia sa nenachádzala
v zdravotníckom zariadení, ale v rukách poškodenej.
V posudzovanom prípade bol postup vyšetrovateľa súladný so zákonom. Zdravotná
dokumentácia bola potrebná pre účely trestného konania a slúžila ako podklad pre spracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok tiež netrpí vadou nezákonnosti, bol
vypracovaný v súlade so zákonom, znaleckým ústavom UPJŠ v Košiciach, lekárskou fakultou, ktorý bol oprávnený na vypracovanie predmetného znaleckého posudku, keďže
v čase jeho pribratia do trestného konania a vypracovania predmetného posudku bol účinný
zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch a podľa ktorého nebolo podmienkou
pre výkon znaleckej činnosti mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá
by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom tejto činnosti. Rovnako tak doplnok č. 1
k znaleckému posudku z 5. januára 2007 (č.l. 239-249) bol vypracovaný v súlade so zákonom
č. 382/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (konkrétne s § 9 tohto zákona), keďže
ako vyplýva z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (č.l. 532) znalecký
ústav ÚPJŠ v Košiciach, lekárska fakulta mal poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorenú
od 14. júla 2006 do 13. júla 2007. Teda v čase, kedy bol doplnok k posudku vypracovaný, mal
znalecký ústav poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorené, a teda mohol vykonávať
znaleckú činnosť. Potom ani výsluch MUDr. J. F., PhD. na hlavnom pojednávaní 22. januára
2010 ako dôkazný prostriedok a z neho získaný dôkaz nebol získaný v rozpore
so zákonom. Týmto dal najvyšší súd odpoveď aj na námietky obvinenej uvedené v bode III.
dovolania.
Dovolací súd neakceptoval ani dovolaciu námietku obvinenej, že orgány činné v trestnom konaní a súd nezisťovali, či bola zdravotná dokumentácia kompletná, úplná
a pôvodná. V posudzovanom prípade relevantná časť dokumentácie, týkajúca sa rozhodného
obdobia, dôležitého pre trestné konanie k dispozícii bola. Treba tiež zdôrazniť, že znalci vychádzali nielen zo zdravotnej dokumentácie, ale aj z výpovede obvinených (v tom čase ešte
ako svedkov), svedkov ako aj z iných listinných dôkazov. Znalecké závery sú v podstate
podporené, resp. držia sa v rovine výpovedí obvinených (teda tých skutočností, ktoré ohľadne
kritického času uviedli vo svojich výpovediach ohľadne priebehu deja). Posudok neobsahuje
žiadne iné informácie, ktoré by neboli spomenuli vo svojich výpovediach obvinení, resp.
svedkovia. Námietka obvinenej, že poškodená O. C. zasiahla do zdravotnej dokumentácie
tým, že očíslovala jednotlivé strany posudku, ešte nepreukazuje jej zlý úmysel, že by chcela
manipulovať s dokumentáciou v neprospech ošetrujúcich lekárov. Je vierohodné
a akceptovateľné tvrdenie poškodenej, že ako laik by ani nevedela na patričnej odbornej
úrovni dokumentáciu pozmeniť, len chcela mať istotu, že sa z nej nič nestratí.
Najvyšší súd ako súd dovolací súhlasí so záverom krajského súdu, že nezistil žiadne
konkrétne okolnosti, ktoré by spochybňovali objektívnosť zdravotnej dokumentácie
zosnulého MUDr. C..
Neobstojí ani námietka obvinenej uvedená v bode II. dovolania. V čase, keď bol
trestného konania pribratý uznesením znalecký ústav UPJŠ, lekárska fakulta - 8. marca 2004 -
za účelom vypracovania posudku, sa trestné konanie viedlo vo veci. MUDr. H., bolo vznesené
obvinenie až 16. septembra 2004, okrem iného aj na základe záverov znaleckého dokazovania. Tvrdenie obvinenej, že vyšetrovateľ pribral znalecký ústav na vypracovanie
dodatku k znaleckému posudku len neformálne, bez toho, aby ju o tom upovedomil, nemá
oporu v spisovom materiáli. Zo spisu je zrejmé (č.l. 236-238), že vyšetrovateľ pribral
znalecký ústav lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach uznesením z 15. augusta 2006
na vypracovanie doplnenia k znaleckému posudku č. 4/2004. Na č.l. 238 spisu sa nachádzajú
doručenky od obvinenej ako aj jej obhajcu, ktorá skutočnosť preukazuje, že uznesenie im bolo
doručené. Právo obvinenej na obhajobu a spravodlivý proces bolo zachované.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je treba
zdôrazniť, že tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva
na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom
posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie
založené.
Obvinená namietala skutočnosť, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú založené
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to konkrétne § 16 ods. 5
zák. č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31. decembra 2004 a § 9
zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd nezistil prítomnosť tohto
dovolacieho dôvodu. Ako už bolo vyššie uvedené, vyšetrovateľ postupoval v súlade
so zákonom, keď žiadal od poškodenej vydať vec dôležitú pre trestné konanie (zdravotnú
dokumentáciu) a túto mohol žiadať od poškodenej, ktorá ju v tom čase mala v dispozícii,
len na základe ustanovení Trestného poriadku a nie podľa zákona o zdravotnej starostlivosti,
keďže sa zdravotná dokumentácia nenachádzala v zdravotníckom zariadení. Rovnako
už najvyšší súd vyššie uviedol podmienky, za ktorých bol do trestného konania pribratý
znalecký ústav ÚPJŠ v Košiciach, lekárska fakulta, na vypracovanie znaleckého posudku,
pričom v danom prípade nedošlo k žiadnemu pochybeniu.
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 16. apríla 2013
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová