3Tdo/74/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného Ing. C. J., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. C. J., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Mátraya, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2015, sp. zn. 5To 16/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. C. J. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T 44/2014, zo 17. februára 2015 boli obvinení C. M., Ing. C. J. a S. Y., v bode 1/ rozsudku, uznaní za vinných zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, obvinený M. podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, obvinená Y. podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, a obvinený Ing. C. J. bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona, všetci traja obvinení formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

V bode 2/ rozsudku bol obvinený Ing. C. J. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1/ od presne nezisteného dňa, najneskôr od mesiaca september 2012 až do dňa 24. júla 2013, si C. M. v mieste svojho trvalého bydliska v meste E., na ul. Y. č. XX, okr. G., pravidelne vyrábal presne nezistené množstvá psychotropnej látky, a to pervitínu, ktorý je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zaradený do 2. skupiny psychotropných látok obsahujúcich metamfetamín, a topoužitím k tomu potrebných chemických látok, ktoré si za týmto účelom zadovažoval sám, pričom ďalšie potrebné látky na výrobu pervitínu a to liečivá Nurofen Stop Grip alebo Modafen mu opakovane zadovážil aj Ing. C. J. a Ing. C. J. mu najmenej dvakrát zadovážil aj hotový pervitín za účelom jeho užívania, pričom C. M. časť ním vyrobeného pervitínu sám užíval a časť prechovával v mieste trvalého bydliska a postupne distribuoval konzumentom prevažne z mesta G. a inde na základe ich požiadaviek, najmä I. Y., D. T., a rovnako ho odovzdával v rôznych množstvách aj Ing. C. J. a S. Y. pre ich vlastnú potrebu, a Ing. C. J. aj z dôvodu jeho ďalšej distribúcie a predaja iným osobám, prevažne v meste Stropkov, Svidník a Prešov a to najmä C. T., I. Y., C. D., I. O., G. E., C. T., pričom Ing. C. J. si zadovažoval pervitín pre vlastnú potrebu a za účelom jeho ďalšej distribúcie aj od iných osôb, najmä od E. Y., a dňa 24. júla 2013 v meste E. na ul. Y. č. XX, dobrovoľne vydal C. M. rôzne nádoby zo skla, plastu s obsahom rôznych látok, striekačky, nádobky, bandasky, sklenené banky, hadičky, rúrky, chladiče, varič a iné veci potrebné na domácu laboratórnu výrobu pervitínu a následne boli zaistené aj chemické látky potrebné na výrobu pervitínu a rôzne nádoby s obsahom rôznych tekutín a usadenín, ktoré podľa znaleckého posudku KEU PZ Košice pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2013/2509 a PPZ- KEU-KE-EXP-2013/2575 obsahovali prekurzory a ostatné chemické látky ako je efedrin, ibuprofén, toluén, hydroxid sodný, kyselina chlorovodíková, červený fosfor so stopami jódu, ktoré sú potrebné na výrobu pervitínu a striekačky obsahovali stopy metamfetamínu,

2/ dňa 01. júna 2013 v čase o 22.45 hod. viedol Ing. C. J. osobné motorové vozidlo zn. Seat Ibiza, EČ G.,v G. po ul. J. smerom ku križovatke s ul. D., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, pričom nepredložil potrebné doklady predpísané na vedenie a prevádzku motorového vozidla a následnou lustráciou v evidenciách bolo zistené, že viedol osobné motorové vozidlo aj napriek tomu, že mal vodičský preukaz zadržaný, a za spôsobenú dopravnú nehodu mu Okresný súd vo Svidníku trestným rozkazom sp. zn. 2T 125/2012-76, zo dňa 25. septembra 2012 s právoplatnosťou od 10. októbra 2012 uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka a súčasne trest zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 2 rokov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. októbra 2012, kde dňom 2. januára 2013 mu bol amnestiou prezidenta Slovenskej republiky trest odňatia slobody odpustený, pričom zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá ostal v platnosti.

Za to boli obvineným uložené nasledovné tresty :

Obvinenému C. M.

podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností, trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona súd prvého stupňa obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obvinenému Ing. C. J.

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona pri existencii priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenástich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Obvinenej S. Y.

podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil jej probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd zároveň obvinenej uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil obvinenej ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd uložil aj trest prepadnutia vecí : prachovnica z priehľadného skla horák na plynovú bombu modrej farby v krabičke sklenená fľaštička z tmavého skla s uzáverom sklenená fľaštička z tmavého skla s uzáverom plastová striekačka o objeme 20 ml lakmusový papierik oranžovožltej farby v plastovom obale liekovka z tmavého skla s uzáverom sklenená fľaštička bez uzáveru samonamáčacia pečiatka zn. Tradat s označením „Lekáreň HAIFA“ sklenený špirálový spätný chladič 11. sklenený ortuťový teplomer plastová rýchlovarná konvica bielej farby zn. Comfort Line AML priehľadná plastová nádobka s uzáverom s obsahom plastových laboratórnych súčiastok a plastovým vrchnákom hnedej farby kovový hrniec hnedej farby - kastról kovový hrnček bielej farby s jedným uškom kovový hrniec bielej farby - rajnica s motívom slnečníc bez rukoväte plastová prepravka modrej farby zaistená plastová tácka modrej farby elektrický varič - jednoplatnička bielej farby bez označenia platový ventilátor čiernej farby s adaptérom do siete platový ventilátor bielej priesvitnej farby 3 ks sklených pohárikov na alkohol o objeme 5 cl, 5 cl a 2 cl sklená Petriho miska 3 ks sklených podložiek rôznych rozmerov 2 ks plastových hadičiek zelenej farby 3 ks plastových hadičiek bielej farby s koncovkami zelenej farby

2 ks plastových hadičiek červenej farby zelenej farby ulomená časť stopky skleneného pohárika korková zátka na fľašu plastová zátka na fľašu 2 ks plastových nádobiek od jogurtu plastový uzáver červenej farby ulomený kus sklenej tyčinky 3 ks plastových vrchnákov modrej (2 ks) a sivej farby (1 ks) plastová nádobka bielej farby s uzáverom modrej farby s obsahom oranžových lakmusových papierikov digitálny teplomer bielej farby s označením Multi-thermometer plastová prepravka červenej farby modrej farby plastový ventil čierno-bielo-červenej farby tmavomodrá cestovná taška s nápisom „MEDOCHEMIE“ čierny plecniak s nápisom „5. slovenské arytmologické a kardiostimulačné dni, Cardiovascular srdcová záležitosť“ zn. Pfizer sklenený demižón o objeme 5 1 sklenená banka o objeme 1000 ml so zábrusovou zátkou fľaša z hnedého skla o objeme 1 1 s čiernym plastovým uzáverom sklenená priesvitná fľaša s nápisom „vodka jemná“ sklenená priesvitná fľaša s nápisom „vodka jemná“ zelená sklenená fľaša s plastovým uzáverom „tibavské dievča“ sklenená fľaštička o dĺžke 5 cm s neznámou čírou tekutinou biela plastová nádobka s označením na vrchnáku zentiva s obsahom bielych kamienkov biela plastová striekačka o objeme 150 ml s obsahom gázy o hrúbke 2 cm sklenená banka s objemom 1000 ml s nápisom simax s obsahom malého množstva bezfarebnej tekutiny kovová nádoba s obsahom priehľadnej olejovitej tekutiny sklenená banka o objeme 100 ml plastový lievik žltej farby 54. plastové sitko hnedej farby dva kovové vrchnáky na skúmavky znečistené bielym povlakom igelitové vrecko s vrchnákmi inzulínových striekačiek, zelená plastová hadička, gumený balónik oranžovej farby igelitové vrecko s tromi plastovými obalmi bielej farby s nápismi ACC Long, Septofort a tromi sklenenými fľaštičkami s rozličnými uzávermi popísané čiernou fixou dve malé fľaštičky z tmavého skla so zeleným záverom, dve sklenené fľaštičky priehľadné s uzávermi, v jednej malé množstvo bezfarebnej tekutiny, v druhej tmavá usadenina na dne, biela plastová nádobka a prázdna sklenená nádobka s nápisom BOSS, prázdna plastová nádobka s označením 10 gramov, 5 ks rôznych vrchnákov sklenené neúplné plato štyroch tabliet červenej farby s nápisom Chlorothixen 15, dve tabletky v plate s označením Sérlift biely plastový obal s nápisom CarePlus, s obsahom 6 tabliet bez označenia v plastovom vrecku, necelý obväz, 6 ks ušných tampónov, dve malé kefky - zelená a oranžová, plato bielych tabliet s označením GS Triurín, sklenený hustomer zelená plastová uzatváracia krabička s obsahom 6 ks sklenených liekoviek s nápisom Starolar, tekutina zmesi tráv, obilnín a paliny, 4 ks plastové vrchnáky sklenený rozdeľovač so štyrmi zabrúsenými koncovkami - všetky zaistené pri domovej prehliadke u obž. C. M. červená dóza zaistená pri prehliadke auta EČ G. Ing. C. J..

Krajský súd v Prešove, na podklade odvolania krajského prokurátora, obvinených C. M. a Ing. C. J. a matky obvineného M. MVDr. W. M., rozhodol rozsudkom, sp. zn. 5To 16/2015, z 29. septembra 2015 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T 44/2014, zo 17. februára 2015 vo výroku o vine ustálenom pod bodom 1/ a vo výroku o treste, vo vzťahu k obvineným C. M. a Ing. C. J..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinených C. M. a Ing. C. J. uznal za vinných z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, (len u obv. M.) písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, obvinený M. sčasti samostatným konaním a sčasti spolupáchateľstvom a obvinený J. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa, najneskôr od mesiaca september 2012 až do dňa 24. júla 2013, si obvinený C. M. v mieste svojho trvalého bydliska v meste E., na ul. Y. č. XX, okr. G., pravidelne vyrábal presne nezistené množstvá psychotropnej látky, a to pervitínu, ktorý je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zaradený do 2. skupiny psychotropných látok obsahujúci metamfetamín, a to použitím k tomu potrebných chemických látok, ktoré si za týmto účelom zadovažoval sám, pričom ďalšie potrebné látky na výrobu pervitínu a to liečivá Nurofen Stop Grip alebo Modafen mu opakovane zadovážil aj Ing. C. J. a Ing. C. J. mu najmenej dvakrát zadovážil aj hotový pervitín za účelom jeho užívania, pričom C. M. časť ním vyrobeného pervitínu sám užíval a časť prechovával v mieste trvalého bydliska a postupne distribuoval konzumentom prevažne z mesta G. a inde na základe ich požiadaviek, najmä I. Y., D. T., C. D., a rovnako ho odovzdával v rôznych množstvách aj Ing. C. J. a S. Y. pre ich vlastnú potrebu, a Ing. C. J. aj z dôvodu jeho ďalšej distribúcie a predaja iným osobám, prevažne v meste Stropkov, Svidník a Prešov a to najmä C. T., I. Y., C. D., I. O., G. E., C. T., pričom Ing. C. J. si zadovažoval pervitín pre vlastnú potrebu a za účelom jeho ďalšej distribúcie aj od iných osôb a dňa 24. júla 2013 v meste E. na ul. Y. č. XX, dobrovoľne vydal C. M. rôzne nádobky zo skla, plastu s obsahom rôznych látok, striekačky, nádobky, bandasky, sklenené banky, hadičky, rúrky, chladiče, varič a iné veci potrebné na domácu laboratórnu výrobu pervitínu a následne boli zaistené aj chemické látky potrebné na výrobu pervitínu a rôzne nádoby s obsahom rôznych tekutín a usadenín, ktoré podľa znaleckého posudku KEU PZ Košice pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2013/2059 a PPZ-KEU-KE-EXP- 2013/2575 obsahovali prekurzory a ostatné chemické látky ako je efedrin, ibuprofén, toluén, hydroxid sodný, kyselina chlorovodíková, červený fosfor so stopami jódu, ktoré sú potrebné na výrobu pervitínu, a striekačky obsahovali stopy metamfetamínu.

Za to im krajský súd uložil tresty

Obvinenému C. M.

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností a § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil aj trest prepadnutia vecí : prachovnica z priehľadného skla horák na plynovú bombu modrej farby v škatuľke sklenená fľaštička z tmavého skla s uzáverom sklenená fľaštička z tmavého skla s uzáverom plastová striekačka o objeme 20 ml lakmusový papierik oranžovožltej farby v plastovom obale liekovka z tmavého skla s uzáverom sklenená fľaštička bez uzáveru samonamáčacia pečiatka zn. Tradat s označením „Lekáreň HAIFA“ sklenený špirálový spätný chladič sklenený ortuťový teplomer plastová rýchlovarná kanvica bielej farby zn. Comfort Line AML

priehľadná plastová nádobka s uzáverom s obsahom plastových laboratórnych súčiastok a plastovým vrchnákom hnedej farby kovový hrniec hnedej farby - kastról kovový hrnček bielej farby s jedným uškom kovový hrniec bielej farby - rajnica s motívom slnečníc bez rukoväte plastová prepravka modrej farby zaistená plastová tácka modrej farby elektrický varič -jednoplatnička bielej farby bez označenia plastový ventilátor čiernej farby s adaptérom do siete plastový ventilátor bielej priesvitnej farby 3 ks sklených pohárikov na alkohol o objeme 5 cl, 5 cl a 2 cl sklená Petriho miska 24. 3 ks sklených podložiek rôznych rozmerov 2 ks plastových hadičiek zelenej farby 3 ks plastových hadičiek bielej farby s koncovkami zelenej farby 2 ks plastových hadičiek červenej farby zelenej farby ulomená časť stopky skleneného pohárika korková zátka na fľašu plastová zátka na fľašu 2 ks plastových nádobiek od jogurtu plastový uzáver červenej farby ulomený kus sklenej tyčinky 3 ks plastových vrchnákov modrej (2 ks) a sivej farby (1 ks) plastová nádobka bielej farby s uzáverom modrej farby s obsahom oranžových lakmusových papierikov digitálny teplomer bielej farby s označením Multi-thermometer plastová prepravka červenej farby a modrej farby plastový ventil čierno-bielo-červenej farby tmavomodrá cestovná taška s nápisom „MEDOCHEMIE“ čierny plecniak s nápisom „5. slovenské arytmologické a kardiostimulačné dni, Cardiovascular srdcová záležitosť“ zn. Pfizer sklenený demižón o objeme 5 1 sklenená banka o objeme 1000 ml so zábrusovou zátkou fľaša z hnedého skla o objeme 1 l s čiernym plastovým uzáverom sklenená priesvitná fľaša s nápisom „vodka jemná“ sklenená priesvitná fľaša s nápisom „vodka jemná“ zelená sklenená fľaša s plastovým uzáverom „Tibavské dievča“ sklenená fľaštička o dĺžke 5 cm s neznámou čírou tekutinou biela plastová nádobka s označením na vrchnáku Zentiva s obsahom bielych kamienkov biela plastová striekačka o objeme 150 ml s obsahom gázy o hrúbke 2 cm sklenená banka s objemom 1000 ml s nápisom Simax s obsahom malého množstva bezfarebnej tekutiny kovová nádoba s obsahom priehľadnej olejovitej tekutiny sklenená banka o objeme 100 ml plastový lievik žltej farby plastové sitko hnedej farby dva kovové vrchnáky na skúmavky znečistené bielym povlakom igelitové vrecko s vrchnákmi inzulínových striekačiek, zelená plastová hadička, gumený balónik oranžovej farby igelitové vrecko s tromi plastovými obalmi bielej farby s nápismi ACC Long, Septofort a tromi sklenenými fľaštičkami s rozličnými uzávermi popísané čiernou farbou dve malé fľaštičky z tmavého skla so zeleným záverom, dve sklenené fľaštičky priehľadné s uzávermi, v jednej malé množstvo bezfarebnej tekutiny, v druhej tmavá usadenina na dne, biela plastová nádobka a prázdna sklenená nádobka s nápisom BOSS, prázdna plastová nádobka s označením 10 gramov, 5 ks rôznych vrchnákov 59. sklenené neúplné plato štyroch tabliet červenej farby s nápisom Chlorothixen 15, dve tabletky v plates označením Sérlift biely plastový obal s nápisom CarePlus, s obsahom 6 tabliet bez označenia v plastovom vrecku, necelý obväz, 6 ks ušných tampónov, dve malé kefky - zelená a oranžová, plato bielych tabliet s označením GS Triurín, sklenený hustomer zelená plastová uzatváracia škatuľka s obsahom 6 ks sklenených liekoviek s nápisom Starolar, tekutina zmesi tráv, obilnín a paliny, 4 ks plastové vrchnáky sklenený rozdeľovač so štyrmi zabrúsenými koncovkami.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Obvinenému Ing. C. J.

aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, z ktorého bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom,

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona mu uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného C. M. a jeho matky MVDr. W. M. zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie obvinený Ing. C. J. a to z dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, z dôvodu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré súdom neboli vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Obvinený v podanom dovolaní žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu vyhovel a podľa § 386 Trestného poriadku vyslovil, že bol porušený zákon a súčasne zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove a aby zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na predmetný rozsudok nadväzujúce a prikázal opätovné prejednanie veci.

Obvinený podané dovolanie odôvodnil tým, že sa skutku obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona nedopustil, ktorú skutočnosť mal zrejmú z vykonanej a reálnej dôkaznej situácie.

V súvislosti s porušením práva na obhajobu poukázal na to, že výpovede viacerých svedkov ako aj spoluobvinených zásadným spôsobom spochybňujú alebo priamo vyvracajú súdom zistený skutkový stav, keďže tvrdia, že látka podaná odsúdeným raz mala účinky pervitínu, inokedy nie. Spochybnil hodnovernosť výpovedí T.. D., obvineného M. a svedkov G.. E., C.. T., I.. O., I.. Y., či C.. D. aleboC.. T., z dôvodu, že žiadna fyzická osoba nie je kompetentná nahradiť vedeckú metódu zisťovania prítomnosti drogy v nejakej látke, ale aj z dôvodu ich osobnej zaujatosti voči obvinenému, resp. z ich nedávnej trestnej činnosti, za ktorú im boli uložené podmienečné tresty aj napriek tomu, že u nich boli zaistené drogy. Výpovede obvineného M. a svedkov tak mal za nehodnoverné a účelové. Namietal konštatáciu odvolacieho súdu, ktorý v rozsudku okrem iného uviedol, že „...možno bez pochybností vyvodiť záver o tom, že obž. Ing. J. predával, resp. zadovažoval pervitín, ktorý obsahoval potrebné množstvo účinnej látky na ovplyvnenie psychiky konečného konzumenta“. Poukázal tiež na problém zákonnej úpravy, pri stanovovaní obvyklej jednorazovej dávky, keďže droga pôsobí na každého individuálne. Zdôraznil, že nebol výrobcom drog a k sprostredkovaniu, o ktoré sa pokúsil nedošlo. Namietal tiež svedeckú výpoveď C.. T., ktorý dôverne popísal účinky pervitínu, pričom u tohto svedka videl väčšie množstvo pervitínu, až do 80 kubíkov, čo však nevzal ani jeden zo súdov na vedomie.

Dovolateľ v podanom dovolaní odvolaciemu súdu ďalej vytkol, že ho odvolací súd uznal za vinného aj z toho, že skutok páchal po dlhú dobu, viac ako rok, o čom sa mal vyjadriť odsúdený M., pričom nebolo preukázané, že sa v dobe pred septembrom 2012 jednalo o drogy, čo podľa jeho názoru tiež nemožno pokladať za dôkaz.

Obvinený v podanom dovolaní ďalej namietal, že odvolací súd pri stanovení druhu a výšky trestu obvinenému M. ustálil, že mu poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a tiež zásadná zmena jeho postoja k trestnej činnosti, že sa obvinený dobrovoľne ambulantne podrobuje psychoterapii, nemá po prepustení z väzby pozitívne výsledky testov na drogy a vyvinul snahu o získanie rekvalifikácie za účelom získania zamestnania. Zohľadnil fakt, že obvinený páchal trestnú činnosť ako osoba závislá na pervitíne a tiež závery znalca z odboru psychológie, z ktorých vyplýva priaznivá prognóza vývoja tohto obvineného za podmienok absolvovania ochrannej liečby s tým, že motívom konania obvineného okrem uspokojenia potrieb drogovej závislosti bola aj ľahká ovplyvniteľnosť a orientácia na sociálnu skupinu, majúcu problémy s drogovou závislosťou. Z uvedených dôvodov, za priznania poľahčujúcich okolností a zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona obvinenému M. potom uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Odvolaciemu súdu však uniklo, že obvinený M. bol pritom už v minulosti vyšetrovaný v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou a bol odborne erudovaný, bol výrobcom drogy a napriek tomu bol prepustený z väzby na slobodu.

Poukázal na to, že on podnikal, platil dane, bol živiteľom rodiny, má 3 deti. Nebolo mu však umožnené ukázať, ako sa bude chovať na slobode, čo by bolo zásadným a veľmi dôležitým poznatkom pre súd, pre zvýšenie jeho vážnosti a prejav dobrej vôle.

Odvolací súd však bral u neho do úvahy register priestupkov, spravidla za porušenie pravidiel proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a tiež rozsudok Okresného súdu Svidník,v súvislosti s dopravnou nehodou, čo sa podľa jeho názoru môže stať každému.

S odôvodnením napadnutého rozsudku súhlasil, pokiaľ išlo o skutok uvedený pod bodom 2/. Nesúhlasil s odôvodnením skutku pod bodom 1/. Zdôraznil, že zo skutočností obsiahnutých v trestnom spise jednoznačne vyplývajú flagrantné pochybenia, na ktoré mal za potrebné poukázať.

Namietal zásadné porušenie princípov trestného práva, Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznil, že trestné konanie má byť samostatným procesom, súd sa však v predmetnom konaní javí ako pomocník orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“). Súd mal totiž za preukázané, že v každom prípade ak niekomu niečo podal, išlo o pervitín, bez ohľadu na to, že samotní svedkovia či spolupáchatelia to spochybňovali. Odvolaciemu súdu tak vytkol, že nezohľadnil zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Nebola tiež rešpektovaná zásada rovnosti zbraní, ktorá zaisťuje, aby strany mali prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené a ktoré by mohli mať vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie, pričom nebola preukázaná objektívna a subjektívna stránka trestného činu.

Orgány činné v trestnom konaní, najmä v štádiu prípravného konania, podľa obvineného nepostupovali v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, keď nezabezpečili relevantné a procesne spôsobilé dôkazné prostriedky, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že sa súdený skutok stal.

Poukázal tiež na to, že odvolací súd uznal obvineného za vinného, že skutok páchal na viacerých osobách a dlhú dobu a teda nešlo o neodkladný a jedinečný zákrok. OČTK tak nepostupovali sofistikovane majúc dostatok času, ako aj vedomosť o záujmových osobách, napriek tomu nezaistili rozhodujúci dôkaz a tento sa prezumuje, pričom dokázali, že obvinený drogu pri sebe nemal.

Niektorí svedkovia neboli vypočutí pred prvostupňovým súdom, iní menili výpovede, čo podľa obvineného viedlo k porušeniu zásady ústnosti a bezprostrednosti.

V konaní tiež došlo k porušeniu zásad týkajúcich sa väzby, keďže u obvineného boli splnené podmienky na prepustenie na slobodu. Nepriznanie sa k prípadnému trestnému činu v rozsahu ako mu bolo vznesené obvinenie, nie je ďalším dôvodom na ponechanie vo väzbe. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval dovolateľ za založené na indíciách, pravdepodobnosti, pričom je nutné brať do úvahy, že u neho nejde o banálnu výtržnosť, ale o obzvlášť závažný zločin, kedy musia byť dôkazy takpovediac „nepriestreľné“.

V súvislosti s postupom prokuratúry namietal, že v danom prípade bolo možné použiť dohodu o vine a treste. Mal za to, že v danom prípade súd nesprávne právne posúdil ustálený skutok, nejedná sa o skutkové zistenie, ktoré netreba meniť a dopĺňať, reálne konštatácie nekorelujú so skutkovou podstatou trestného činu uvedenou v osobitnej časti Trestného zákona. Dôkazná situácia tak bola ustálená tak, že mu bolo možné uložiť trest - doživotie až po oslobodenie, v ktorom rozptyle súd nie je podľa názoru obvineného schopný objektívne rozhodnúť, čo má za následok arbitrárnosť rozhodnutia.

K dovolaniu obvineného sa podaním z 10. júna 2016 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej aj „krajský prokurátor“). Vzhľadom na nenaplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku žiadal, aby dovolací súd podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol.

Krajský prokurátor sa vo vyjadrení nestotožnil s dôvodmi dovolania tak, ako ich uviedol obvinený a rozhodnutie odvolacieho súdu mal za zákonné. Poukázal na to, že obsah dovolania je vo veľkej miere totožný s už uplatnenými námietkami, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. Aj keď obvinený v dovolaní konštatuje, že skutkové závery nemožno meniť, vychádza z iného skutkového stavu, na základe ktorého namieta právnu kvalifikáciu jeho konania tak, ako bola ustálená súdmi a poukazuje na zásadu in dubio pro reo, inak vyhodnocuje výpovede svedkov a spoluobvinených. Nemožno sa tak stotožniť s dovolateľom prezentovaným skutkovým stavom a dovolací súd nemôže tento stav meniť. S poukazom na uvedené tak krajský prokurátor nemal daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Ďalej vo vyjadrení uviedol, že dovolanie obvineného má za nesúrodé, keď na jednej strane obvinený konštatuje iný ako súdmi zistený skutkový stav a v závere poukazuje na to, že namieta len nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru krajského prokurátora v konaní nedošlo ani k porušeniu práva na obhajobu, nakoľko mal obvinený v konaní plnú možnosť vykonávať všetky svoje práva, pričom bol zastúpený dvoma obhajcami. Porušenie práva na obhajobu nemožno vyvodzovať len z toho, že sa dovolateľ nestotožňuje s vyhodnotením dôkazov súdom. Z dovolania nemal zrejmé, v čom dovolateľ vidí vykonanie dôkazov v rozpore s Trestným poriadkom; pokiaľ ide o výpovede svedkov, ktorí neboli vypočutí na hlavnom pojednávaní, ich výpovede boli prečítané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Nemal tak dané ani ostatné dovolacie dôvody označené dovolateľom.

Krajský prokurátor mal ďalej za rozporné, že dovolateľ na jednej strane namieta, že skutku, pre ktorý bol uznaný vinným sa nedopustil, avšak v ďalšej časti prokuratúre vytýka, že bolo možné použiť dohodu ovine a treste. Zdôraznil, že zo strany prokuratúry nebola dohoda o vine a treste odmietnutá, zákonnou podmienkou na začatie takéhoto konania je však priznanie obvineného a uznanie viny. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané vo vzťahu k odsúdenému C. M. skonštatoval, že tieto sa netýkajú predmetu dovolacieho konania vo vzťahu k obvinenému a týkajú sa len výroku o treste uloženom inému spoluobvinenému.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred rozhodnutím o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na súde ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolateľ v rámci dovolacej námietky podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku namietal, že sa skutku obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí nedopustil s tým, že výpovede svedkov a spoluobvinených zásadným spôsobom spochybňujú súdom zistený skutkový stav, ďalej namietal skutkové zistenia spočívajúce v tom, že žiadna fyzická osoba nie je kompetentná nahradiť vedeckú metódu zisťovania prítomnosti drogy v látke. Následne však konštatoval, že možno súhlasiť s tým, že pri trestnom postihu tzv. drogovej trestnej činnosti nie je vždy nevyhnutným či rozhodujúcim dôkazom o takejto trestnej činnosti zaistenie drogy u páchateľa, čiže drogovú činnosť možno dokazovať napríklad výpoveďou obžalovaného či svedkov.

Dovolací súd v predmetnej súvislosti zdôrazňuje, že dovolacie námietky tak, ako sú formulované dovolateľom nemožno subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ako ani pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Právom na obhajobu je totiž potrebné rozumieť vytvorenie predpokladov na riadne uplatnenie práv obvineného v konaní. Právo na obhajobu je zaručené čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa vymedzujú základné práva obvineného v trestnom konaní, vedenom na území Slovenskej republiky, a ktoré bližšie špecifikuje Trestný poriadok, a to najmä právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, právo vyjadriť sa k dôkazom (navrhovaným i vykonaným), odoprieť vypovedať, uvádzať okolnosti slúžiace na obhajobu, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky, zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, žiadať, aby bol obvinený vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania a ďalšie. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov, činných vtrestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Za porušenie práv na obhajobu nemožno považovať nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám (hodnotenie výpovedí spoluobvineného M., svedkov G.. E., C.. T., I.. O., I.. Y., či C.. D. alebo C.. T., námietka, že neboli vypočutí svedkovia, že súdy sa neriadili zásadou trestného konania, aby bol náležite zistený skutkový stav), takéto námietky nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.

Dovolateľ v dovolaní nekonkretizoval ani jedno ustanovenie Trestného poriadku, ktoré malo byť porušené pri uplatňovaní obhajobných práv obvineného.

Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že obvinený, napriek tomu, že dovolanie podal prostredníctvom obhajcu, chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Nie je možné, s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Trestného poriadku, domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Vo vzťahu k námietke obvineného, že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný v dôsledku toho, že nebol výrobcom drog a k sprostredkovaniu, o ktoré sa pokúsil, nedošlo, že nebolo preukázané, že skutok páchal po dlhú dobu a na viacerých osobách, že nebola naplnená subjektívna, ani objektívna stránka žalovaného trestného činu, dovolací súd opäť zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolanie obvineného aj v tomto prípade smeruje ku skutkovým zisteniam, ktorá okolnosť nemôže zakladať dovolací dôvod.

Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej namietal porušenie zásady rovnosti zbraní v konaní, žiadnym spôsobom však nekonkretizoval, akým konkrétnym postupom súdov nižšieho stupňa malo dôjsť kporušeniu tejto zásady a akým postupom súdov mu mal byť zamedzený prístup k dôkazom či argumentom predloženým súdu. Obmedzil sa len na konštatovanie porušenia tejto zásady.

V súvislosti s dovolacou námietkou obvineného, že nebola braná do úvahy zásada „v pochybnostiach v prospech obvineného“, dovolací súd uvádza, že predmetná zásada je taktiež zásadou vzťahujúcou sa na hodnotenie skutkových zistení súdov nižšieho stupňa. Zásada in dubio pro reo neznamená, že vykonané dôkazy si nemôžu odporovať. Úlohou súdu práve je rozporné dôkazy hodnotiť podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov a hodnotením dôkazov vzniknuté rozpory odstrániť. Rozpory samy o sebe neznamenajú aj vzniknuté pochybnosti. Aj táto dovolacia námietka sa týka hodnotenia skutkových zistení súdov nižšieho stupňa.

V rámci dovolacieho konania môže dovolateľ podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku namietať, že nižšími súdmi ustálené skutkové zistenia, uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku boli založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané nezákonným spôsobom. Dovolateľ sa však podľa názoru dovolacieho súdu v podanom dovolaní aj vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu zaoberal len hodnovernosťou svedeckých výpovedí, ktoré boli vykonané v prvostupňovom či odvolacom konaní. Nekonkretizoval dôkazy, ktoré mali byť získané a následne aj vykonané nezákonným spôsobom a neuviedol ani konkrétne ustanovenia Trestného poriadku, ktoré mali byť pri získavaní a vykonávaní vo veci zadovážených dôkazov porušené. Nedostatok hodnovernosti výpovede svedka či obvineného nezakladá nezákonnosť vykonaného dôkazu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, nakoľko predmetný dovolací dôvod predpokladá nesplnenie postupu na vykonanie dôkazov tak, ako to upravujú ustanovenia Trestného poriadku o dokazovaní. Obvinený Ing. J. neuviedol v dovolaní relevantné skutočnosti, ktoré by zakladali dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.

V súvislosti s úvahami dovolateľa o rozdielnosti prístupu súdu, pri ukladaní trestu obvinenému a ukladaní trestu obvinenému M. dovolací súd uvádza, že z tejto námietky obvineného možno vyvodiť, že nie je spokojný s trestom, ktorý bol uložený jemu. Výrok o treste je možné v dovolacom konaní namietať z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, alebo mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. O takúto situáciu, zakladajúcu tento dovolací dôvod sa v posudzovanom prípade nejedná. Obvinený Ing. J. dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku ani nepodal (dovolací súd je dôvodmi dovolania viazaný). Preskúmavanie výroku o treste vo vzťahu k už odsúdenému M. nie je predmetom tohto dovolacieho konania.

V súvislosti s dovolacou námietkou, podľa ktorej bolo v danom prípade možné použiť „dohodu o vine a treste“, dovolací súd sa stotožnil s vyjadrením prokurátora k podanému dovolaniu, že v tejto časti je dovolanie rozporné, pretože dovolateľ na jednej strane namieta, že skutku, pre ktorý bol uznaný vinným sa nedopustil, avšak v ďalšej časti prokuratúre vytýka, že bolo možné použiť dohodu o vine a treste. Zo strany prokuratúry nebola dohoda o vine a treste odmietnutá, zákonnou podmienkou na začatie takéhoto konania je však priznanie obvineného a uznanie viny. Obvinený sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti nepriznal, tvrdí, že skutku v bode 1/ rozsudku sa nedopustil.

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že v rozsahu dovolacích námietok obvineného Ing. C. J. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.