ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na verejnom zasadnutí 1. júna 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného C. S. a obvineného C. B., pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/155/2012, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, takto
rozhodol:
I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. októbra 2014, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/155/2012, z 29. októbra 2014 vo výroku o treste, v časti týkajúcej sa obvineného C. S. a obvineného C. B.
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 34 ods. 6 Trestného zákona v p r o s p e c h obvineného C. S. a v p r o s p e c h obvineného C. B..
Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku trestný rozkaz zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, sa z r u š u j e vo výroku o treste vo vzťahu k obvinenému C. B..
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Žilina sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu vo vzťahu k obvinenému C. B., znovu prerokoval a rozhodol.
II. Podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti vo vzťahu k obvinenému C. S. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, boli obvinení C. S., I. Y. a C. B., uznaní za vinných zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 25. apríla 2009 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo číslo XX/XXXX - I. so zhotoviteľom spoločnosťou N., s.r.o., X. č. XXXX, Y., IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom bola výstavba lyžiarskeho strediska Martinské hole a dňa 8. júna 2009 uzatvoril Zmluvu o dielo číslo XXX/XXXX - D., ktorej predmetom boli stavebné práce na Štúdiu tanca v Banskej Bystrici so zhotoviteľom spoločnosťou N., s.r.o., potom ako boli práce zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, boli spoločnosti J., s.r.o., vystavené tieto faktúry :
- faktúra č. XXX/XXXX vo výške 14 728,58 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 28. júna 2009,
- faktúra č. XXX/XXXX vo výške 18 051,21 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 27. júla 2009,
- faktúra č. XXX/XXXX vo výške 7 420,45 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 27. júla 2009,
- faktúra č. XXX/XXXX vo výške 1 185,24 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 28. júla 2009, ktoré však obchodná spoločnosť J., s.r.o., v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí do dnešného dňa v plnej výške neuhradila napriek tomu, že disponovala finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti, ktoré jej boli na základe ústnej dohody C. S., I. Y. a C. B. zasielané na súkromný účet C. S. vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX, založený dňa 25. januára 2010 a na súkromný účet C. B. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založený dňa 11. januára 2010, čím svojím úmyselným konaním, čo i len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak spoločnosti N., s.r.o., zastúpenej osobou I. C., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom M. č. XXX a osobou N. G., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom D. č. XXX/X, Y., škodu vo výške 35 921,38 €,
2/ v roku 2008 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo číslo XXX/XXXXKL so zhotoviteľom I. D. - J., R. č. XX, IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom boli Polyfunkčné bytové domy - Kysucký Lieskovec a dňa 3. júla 2009 uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. XXX/XXXXKL, potom ako boli práce zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, boli spoločnosti J., s.r.o., vystavené tieto faktúry :
- faktúra č. XXXXX zo dňa 2. marca 2009 vo výške 11 900 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 16. marca 2009,
- faktúra č. XXXXX zo dňa 1. apríla 2009 vo výške 9 877 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 15. apríla 2009,
- faktúra č. XXXXXX zo dňa 4. mája 2009 vo výške 59,50 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 18. mája 2009,
- faktúra č. XXXXXX zo dňa 4. mája 2009 vo výške 7 854 € s DPH s dátumom splatnosti dňa 19. mája 2009, ktoré však spoločnosť J., s.r.o., v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí do dnešného dňa v plnej výške neuhradila napriek tomu, že disponovala finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti, ktoré jej boli na základe ústnej dohody C. S., I. Y. a C. B. zasielané na súkromný účet C. S. vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX, založený dňa 25. januára 2010 a na súkromný účet C. B. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založený dňa 11. januára 2010, čím svojím úmyselným konaním, čo i len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak podnikateľskému subjektu I. D. - J. zastúpený osobou I. D., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom R. XXX, Y., škodu vo výške 23 347,02 €,
3/
dňa 10. mája 2010 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo č. XX/XXXX - D. so zhotoviteľom N. Y. - G., I. XX, IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom bola zákazka na stavebné úpravy ZŠ Demänovská cesta 5, Liptovský Mikuláš a dňa 10. mája 2010 uzatvoril Zmluvu o dielo číslo XX/XXXX - D. so zhotoviteľom N. Y. - G., I. XX, IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom bola zákazka na diele Štúdio tanca, Banská Bystrica, potom ako boli práce zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, boli spoločnosti J., s.r.o. vystavené tieto faktúry :
- faktúra č. X/XX/XXXX zo dňa 1. júna 2010 vo výške 11 025,76 €,
- faktúra č. X/XX/XXXX zo dňa 1. júla 2010 vo výške 21 381,44 €,
- faktúra č. X/XX/XXXX zo dňa 1. júla 2010 vo výške 3 622,65 €,
- faktúra č. X/XX/XXXX zo dňa 2. augusta 2010 vo výške 3 290,11 €,
- faktúra č. X/XX/XXXX zo dňa 2. augusta 2010 vo výške 15 170,24 €,
- faktúra č. X/XX/XXXX zo dňa 2. septembra 2010 v výške 7 681,27 €,
- faktúra č. XX/XX/XXXX zo dňa 1. októbra 2010 vo výške 18 737,26 €,
- faktúra č. XX/XX/XXXX zo dňa 5. novembra 2010 vo výške 15 373,13 €,
- faktúra č. XX/XX/XXXX zo dňa 3. decembra 2010 vo výške 13 239,46 €, ktoré však spoločnosť J., s.r.o. v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí do dnešného dňa v plnej výške neuhradila napriek tomu, že disponovala finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti, ktoré jej boli na základe ústnej dohody C. S., I. Y. a C. B. zasielané na súkromný účet C. S. vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX, založený dňa 25. januára 2010 a na súkromný účet C. B. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založený dňa 11. januára 2010, čím svojím úmyselným konaním, čo i len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak podnikateľskému subjektu N. Y. - G., zastúpený osobou N. Y., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom: I. XX, C., škodu najmenej vo výške 73 000 €,
4/ dňa 30. septembra 2010 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo číslo so zhotoviteľom H., s.r.o., D. č. XX, D., IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom bola Revitalizácia centrálnej obecnej zóny Tešedikovo, potom ako boli práce zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, boli objednávateľovi vystavené tieto faktúry :
- faktúra č. XXX/XXXX zo dňa 7. januára 2011 vo výške 70 570,14 € s dátumom splatnosti dňa 28. februára 2011,
- faktúra č. XXX/XXXX zo dňa 10. marca 2011 vo výške 34 463,39 € s dátumom splatnosti dňa 10. apríla 2011,
- faktúra č. XXX/XXXX zo dňa 31. mája 2011 vo výške 60 722,32 € s dátumom splatnosti dňa 30. júna 2011, ktoré však spoločnosť J., s.r.o., v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí do dnešného dňa v plnej výške neuhradila napriek tomu, že disponovala finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti, ktoré jej boli na základe ústnej dohody C. S., I. Y. a C. B. zasielané na súkromný účet C. S. vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX, založený dňa 25. januára 2010 a na súkromný účet C. B. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založený dňa 11. januára 2010, čím svojím úmyselným konaním, čo i len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak spoločnosti H., s.r.o., zastúpenej osobou, Ing. Z. I., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom U. XXXX, D., škodu vo výške 110 183,60 €, 5/ dňa 1. októbra 2009 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo číslo XX/XXXX - D. so zhotoviteľom G. Q., F. XXX, IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom boli stavebné práce na diele Štúdio tanca - Banská Bystrica, potom ako boli práce zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, boli objednávateľovi vystavené tieto faktúry :
- faktúra č. XX/XXXX zo dňa 2. novembra 2009 vo výške 13 437,12 € splatná 25 dní od vystavenia,
- faktúra č. XX/XXXX zo dňa 31. decembra 2009 vo výške 15 139,84 €, splatná 25 dní od vystavenia,
- faktúra č. XX/XXXX zo dňa 2. januára 2010 vo výške 12 125,14 €, splatná 25 dní od vystavenia, ktoré však spoločnosť J., s.r.o., v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí do dnešného dňa v plnej výškeneuhradila napriek tomu, že disponovala finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti, ktoré jej boli na základe ústnej dohody C. S., I. Y. a C. B. zasielané na súkromný účet C. S. vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX, založený dňa 25. januára 2010 a na súkromný účet C. B. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založený dňa 11. januára 2010, čím svojím úmyselným konaním, čo i len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak podnikateľskému subjektu G. Q., zastúpený osobou G. Q., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom: F. XXX, D., škodu vo výške 26 702,10 €,
6/ dňa 4. marca 2010 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Rámcovú zmluvu č. X/XXXX s predávajúcim H., s.r.o., F. XX, H., IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom boli dodávky stavebných materiálov z ponuky predávajúceho, dňa 18. apríla 2011 bola medzi dlžníkom spoločnosťou J., s.r.o. a veriteľom H., s.r.o., spísaná Notárska zápisnica číslo T. o uznaní dlhu 72 801,59 €, ktorý pozostáva z týchto faktúr:
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 2 430,61 € splatná dňa 29. mája 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 22,25 € splatná dňa 3. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 7 187,71 € splatná dňa 7. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 4 354,42 € splatná dňa 11. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 9 502,06 € splatná dňa 12. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 3 921,04 € splatná dňa 17. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 4 835,35 € splatná dňa 26. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 4 029,94 € splatná dňa 28. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 10 457,30 € splatná dňa 8. júla 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 5 049,10 € splatná dňa 9. augusta 2010,
- faktúra číslo XXXXXXX na sumu 21 011,81 € splatná dňa 18. novembra 2010, ktoré však spoločnosť J., s.r.o., v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí do dnešného dňa v plnej výške neuhradila napriek tomu, že disponovala finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti, ktoré jej boli na základe ústnej dohody C. S., I. Y. a C. B. zasielané na súkromný účet C. S. vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX, založený dňa 25. januára 2010 a na súkromný účet C. B. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založený dňa 11. januára 2010, čím svojím úmyselným konaním čo i len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak spoločnosti H., s.r.o., zastúpenej osobou J. Y., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom: H., Y., H. XXXX/XX, škodu vo výške 72 801,59 €.
7/ dňa 12. januára 2010 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX so zhotoviteľom G., s.r.o., G. XXX, IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom bola rekonštrukcia strednej školy Modrý Kameň, potom ako boli práce zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, bola spoločnosti J., s.r.o., vystavená faktúra č. XXXXX zo dňa 1. októbra 2011 vo výške 190 977,54 € splatná dňa 16. októbra 2011, ktorú však spoločnosť J., s.r.o., v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí do dnešného dňa v plnej výške neuhradila napriek tomu, že disponovala finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti, ktoré jej boli na základe ústnej dohody C. S., I. Y. a C. B. zasielané na súkromný účet C. S. vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX, založený dňa 25. januára 2010 a na súkromný účet C. B. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založený dňa 11. januára 2010, čím svojím úmyselným konaním, čo i len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak spoločnosti G., s.r.o., zastúpený osobou U. G., nar. X. N. XXXX, trvale bytom: G. XXX, Q., škodu vo výške 190 977,54 €.
Za to súd uložil obvinenému C. S., podľa § 239 ods. 5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku, peňažný trest vo výške 2 000 €. Zároveň obvinenému C. S. postupom podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Obvinenému I. Y., postupom podľa § 239 ods. 5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku, uložil peňažný trest vo výške 2 000 €. Zároveň obvinenému I. Y. postupom podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Obvinenému C. B., postupom podľa § 239 ods. 5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku, uložil peňažný trest vo výške 1 500 €. Zároveň obvinenému C. B. postupom podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, boli poškodení I. D. - J., R. XX, IČO: XX XXX XXX, N. Y. - G., I. XX, IČO: XX XXX XXX, H., s.r.o., D. č. XX, D., IČO: XX XXX XXX, G. Q., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom: F. XXX, D., G., s.r.o., G. XXX, IČO: XX XXX XXX, s nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
Obvinení I. Y., C. S., C. B. proti vyššie uvedenému trestnému rozkazu podali odpor (č. l. 1751 spisu).
Následne obvinení C. S. a C. B. písomným podaním z 24. októbra 2014 zobrali odpor proti trestnému rozkazu, späť (č. l. 1762 spisu).
Konajúci sudca Okresného súdu Žilina uznesením z 29. októbra 2014, sp. zn. 28T/155/2012, podľa § 355 ods. 8, ods. 9 Trestného poriadku zobral na vedomie späťvzatie odporu z 24. októbra 2014, obvinenými C. S. a C. B., proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, ktorý mu bol doručený 29. októbra 2014. Trestný rozkaz sa tak stal vo vzťahu k C. S. a C. B. právoplatným 29. októbra 2014 v zmysle § 356 písm. b/ Trestného poriadku, dňom jeho späťvzatia (č. l. 1782 spisu).
Proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina z 29. októbra 2014, sp. zn. 28T/155/2012, podal minister spravodlivosti (na podnet poškodeného N. Y. - G., I. č. XX, IČO: XX XXX XXX, č. l. 1781 spisu) dovolanie. Dovolanie podal z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že výrokom o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina z 29. októbra 2014, sp. zn. 28T/155/2012, bol porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 6 Trestného zákona v prospech obvineného C. S. a obvineného C. B., aby ďalej podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý trestný rozkaz Okresného súdu Žilina vo výroku o treste zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Žilina prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu zvona prerokoval a rozhodol.
Uviedol, že napadnutým trestným rozkazom boli obvinení C. S., I. Y. a C. B. uznaní za vinných zo spolupáchateľstva na zločine poškodzovania veriteľa podľa § 20, § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, pričom im bol podľa § 239 ods. 5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku uložený peňažný trest, a to C. S. peňažný trest vo výške 2 000 €, I. Y. peňažný trest vo výške 2 000 € a C. B. peňažný trest vo výške 1 500 €, pričom podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody C. S. vo výmere 6 (šesť) mesiacov, I. Y. vo výmere 6 (šesť) mesiacov a C. B. vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Poukázal na skutočnosť, že proti trestnému rozkazu podali obvinení C. S., I. Y. a C. B. 17. septembra2013 odpor prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o. a následne Okresný súd Žilina uznesením z 29. októbra 2014, sp. zn. 28T/155/2012, podľa § 355 ods. 8, ods. 9 Trestného poriadku zobral späťvzatie odporu obvineného C. S. a obvineného C. B. na vedomie. Trestný rozkaz vo vzťahu k obvinenému C. S. a obvinenému C. B. nadobudol právoplatnosť dňa 29. októbra 2014 a vo vzťahu k I. Y. nie je predmetné trestné konanie zatiaľ právoplatne skončené.
Uvedený dovolací dôvod obsahovo odôvodnil tým, že trestným rozkazom boli obvineným C. S. a C. B. uložené peňažné tresty za zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, pričom s poukazom na § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona, došlo podľa ministra spravodlivosti k porušeniu Trestného zákona v ustanovení § 34 ods. 6 Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zločine poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona je osem rokov. Uložený bol teda taký druh trestu, ktorý zákon za trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona nepripúšťa. Je zrejmé, že v danom prípade bol porušený zákon v prospech oboch obvinených a toto porušenie zákona ovplyvnilo aj ich postavenie, nakoľko im mal byť uložený trest odňatia slobody, ktorý im uložený nebol, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku.
Rovnopis dovolania ministra spravodlivosti bol v zmysle § 376 Trestného poriadku doručený na vyjadrenie obvinenému C. S., obvinenému C. B., ich obhajcovi, poškodeným a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá vo vyjadrení zo dňa 22. mája 2015 uviedla, že vyjadrenie k dovolaniu ministra spravodlivosti podá Okresná prokuratúra Žilina (č. l. 1802 spisu). K dovolaniu ministra spravodlivosti sa prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, poškodení a ani obvinený C. S. a obvinený C. B. a ani ich obhajca nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) po predložení spisového materiálu dňa 6. novembra 2015 primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote, na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a v zmysle § 369 ods. 1 Trestného poriadku minister spravodlivosti zároveň podal dovolanie na základe podnetu strany (poškodeného).
V dovolaní je uvedený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 Trestného poriadku).
Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na verejnom zasadnutí a v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku uplatňovaný ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým trestným rozkazom vo výroku o treste v prospech obvineného C. S. a C. B., z dôvodu § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenie zákona povedie k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku, a preto dovolaniu vyhovel.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Podľa § 32 písm. a/ Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, trest odňatia slobody.
Podľa § 32 písm. d/ Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, peňažný trest.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného poriadku tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Podľa § 239 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 239 ods. 5 písm. a/ Trestného zákona odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
Na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku je potrebné, aby bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Druhom trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, sa rozumejú prípady, keď súd obvinenému uložil niektorý z druhov trestov, napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie. O tento prípad ide u obvinených C. S. a C. B., keďže im bol uložený peňažný trest podľa § 32 písm. d/ Trestného zákona a § 56 Trestného zákona za spáchanie zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za ktorý trestný čin tento druh trestu ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona druhá veta vylučuje.
Z tohto hľadiska Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pri trestnom čine poškodzovania veriteľa, pri spôsobení škody veľkého rozsahu (§ 239 ods. 5 písm. a/ Trestného zákona), horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je stanovená na osem rokov, prevyšuje hranicu trestnej sadzby päť rokov, preto v súlade s § 34 ods. 6 Trestného zákona druhá veta nemohol Okresný súd Žilina uložiť obvinenému S. a obvinenému B. peňažný trest, ale musel v rámci zásad pre ukladania trestov ukladať trest odňatia slobody.
Konkrétny peňažný trest uložený obvinenému C. S. vo výške 2 000 € a C. B. vo výške 1 500 €, bol preto uložený v rozpore so zákonom. Pri správnom použití Trestného zákona musel byť obvineným uložený len trest odňatia slobody, čím bol porušený zákon v prospech obvinených C. S. a C. B..
Vo vzťahu k obvinenému C. S. dovolací súd z aktualizovaného odpisu registra trestov zistil, že obvinený bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/52/2014, z 10. júna 2014 pre zločin podľa § 20, § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, so skúšobnou dobou určenou na 3 roky, s probačným dohľadom na tri roky a zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze ospravedlniť sa poškodeným.
Obvinený C. S. bol ďalej rozsudkom Okresného súdu Žilina z 5. mája 2015, sp. zn. 22T/57/2015 (č. l. 1796 spisu) uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Súd mu ukladal trest ako trest súhrnný, teda aj za trestné činy, z ktorých bol uznaný za vinného vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/155/2012 a 28T/52/2014 a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom, opätovne mu uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze ospravedlniť sa poškodeným. Do svojho rozhodnutia prevzal aj uloženie peňažného trestu vo výške 2 000 €, so stanoveným náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Ako je už uvedené, tento trest bol obvinenému uložený ako trest súhrnný, za súčasného zrušenia výrokov o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012 (rozhodnutie, ktorého sa týka dovolanie) a rozsudku Okresného súdu Žilina z 5. mája 2015, sp. zn. 22T/57/2015.
Z uvedeného je zrejmé, že mimoriadne dovolanie podané ministrom spravodlivosti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené vo výroku o treste a teda fakticky bolo podané proti neexistujúcemu rozhodnutiu v jeho výroku o treste. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolanie dovolateľa vo vzťahu k obvinenému S. malo smerovať proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/57/2015, z 5. mája 2015.
Keďže dovolateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré v ďalšom konaní bolo zrušené, dovolací súd dovolanie ministra spravodlivosti vo vzťahu k obvinenému C. S. zamietol. Postupoval tak aj s ohľadom na skutočnosť, že aj v prípade, ak by dovolateľ bol v dovolacom konaní, ak by dovolanie smerovalo proti inému právoplatnému rozsudku vo vzťahu k tomuto obvinenému úspešný (zákon vo vzťahu k obvinenému S. bol porušený v jeho prospech), v konaní po zrušení veci dovolacím súdom, by sa zásadne postavenie obvineného nezmenilo, pretože už v konaní pred okresným súdom vedeným pod sp. zn. 22T/57/2015, súd ukladal trest ako trest súhrnný a teda ukladal ho za všetky trestné činy, z ktorých bol obvinený S. uznaný za vinného.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v prospech oboch obvinených, obvineného C. S. a obvineného C. B., v ustanovení § 34 ods. 6 Trestného zákona, ale podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý trestný rozkaz vo výroku o treste len vo vzťahu k obvinenému C. B..
V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2013, bod 7, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2011, sp. zn. 2 Tdo 52/2011), z ktorého vyplýva, že zrušením právoplatného trestného rozkazu len vo výroku o treste dovolacím súdom vzniká stav neukončeného trestného stíhania rovnako, ako tomu je pri čiastočnom zrušení rozsudku (tzv. čiastočná právoplatnosť). V časti nedotknutého výroku o vine zostáva trestný rozkaz právoplatný a platí tu princíp „ne bis in idem“. Z toho vyplýva, že pri novom rozhodovaní o treste na hlavnom pojednávaní treba aplikovať ustanovenie § 166 Trestného poriadku a rozhodnúť o treste rozsudkom.
Dovolací súd zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť napadnutého rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Žilina prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol pri rešpektovaní vysloveného právneho názoru (§ 391 ods. 1 Trestný poriadok).
Podľa § 380 ods. 1 Trestného poriadku ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s dovolaním podaným v neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť dôvodov väzby.
Podľa ods. 2 § 380 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
Z obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že u obvineného C. B. sa nejedná ani o jeden prípad vyššie citovaného ustanovenia § 380 Trestného poriadku, preto nebolo potrebné rozhodovať o jeho väzbe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.