3 Tdo 73/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana
Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obvinenému rtm. R. R. pre prečin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného rtm. R. R.
podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. J. Č., advokáta v M., proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne, zo dňa 2. mája 2011, sp. zn. 23 Tov 5/2011, v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. decembra 2010, sp. zn. 2Tv 1/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného rtm. R. R. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. decembra 2010, sp. zn.
2Tv 1/2009, bol obvinený rtm. R. R. uznaný vinným z prečinu subvenčného podvodu podľa
§ 225 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
vylákal zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok na bývanie, ktorého
priznanie a poskytovanie je viazané na podmienky zakotvené v zákone č. 346/2005 Z.z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vtedy
platnom znení, a to tak že dňa 16. júna 2007 v M. v písomnej žiadosti o poskytnutie príspevku
na bývanie – čestnom vyhlásení, sp. zn. 11. mpr. 54-52007, ktorú predložil
na rozhodnutie svojmu nadriadenému veliteľovi, uviedol nepravdivé údaje, a to že ku dňu
podpísania žiadosti nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom
vo vlastníctve obce a takýto byt nenadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa osobitného predpisu, ani takýto byt
ako vlastník alebo spoluvlastník nepreviedol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva inej osoby,
na základe ktorých mu boli rozhodnutiami veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin priznané príspevky na bývanie v plnej výške 6 290 Sk mesačne od 1. júla 2007 do 31. decembra 2007
a od 1. januára 2008 do 11. novembra 2008 v plnej výške 6 540 Sk mesačne, pričom mal
nárok len na príspevok na bývanie vo výške jednej polovice týchto súm, čím takto svojim
konaním v období od 1. júla 2007 do 11. novembra 2008 neoprávnene poberal časť príspevku
na bývanie a spôsobil škodu Ozbrojeným silám Slovenskej republiky vo výške 52 680 Sk,
čo predstavuje 1 748,65 €.
Okresný súd uložil obvinenému rtm. R. podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 350 € a pre prípad,
že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený ustanovil obvinenému náhradný trest odňatia
slobody na jeden mesiac.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému uložil tiež povinnosť nahradiť
poškodenému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky z titulu náhrady škody sumu
1 748,65 €.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením z 2. mája 2011, sp. zn. 23Tov 5/2011, podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Obvinený rtm. R. R. prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu
dovolanie. Odôvodnil ho poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa
ktorého dovolanie možno podať i v prípade, že rozhodnutie je založené na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že čestné vyhlásenie, t.j. písomnú žiadosť o poskytnutie príspevku na bývanie podpísal
16. júna 2007. Novela zákona č. 346/2005 Z.z., o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky zákonom č. 253/2007 Z.z. ukladajúca predloženie
takého čestného vyhlásenia nadobudla účinnosť 1. júla 2007. Vyvodenie trestnej
zodpovednosti za konanie v zmysle skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu
obligatórne úmyselné, ktoré konanie bolo dokonané pred účinnosťou uvedenej novely,
je podľa názoru obvineného rtm. R. aplikáciou ústavne neprípustnej retroaktivity v trestnom
konaní. Okrem toho skutková podstata trestného činu subvenčného podvodu podľa
obvineného neumožňuje záver o jeho nároku na príspevok len v polovičnej výške, keďže
je presvedčený, že objektívna stránka tohto trestného činu je viazaná na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Skutková podstata neobsahuje znak „alebo v nesprávnej výške“. Takýto
extenzívny výklad objektívnej stránky oboma súdmi považuje obvinený za neprípustný.
Nerešpektovanie jeho návrhov oboma súdmi na doplnenie dokazovania výsluchom
ďalších svedkov (V., R., H. a iných) spĺňa podľa obvineného ďalší dovolací dôvod v zmysle
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t.j. porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Títo
svedkovia mali preukázať „neexistenciu prítomnosti subjektívnej stránky trestného činu“
v konaní obvineného.
Z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona
zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a prvostupňovému
súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica považuje dovolanie obvineného
za nedôvodné. V danom prípade vzhľadom na trváci charakter trestnej činnosti, ktorý bol
navodený podpísaním žiadosti o príspevok a obvinený ho poberaním tohto príspevku
udržiaval do 11. novembra 2008, nebol tento trestný čin dokonaný dňom 16. júna 2007
ako tvrdí obvinený. Bezpredmetným je preto aj argumentovanie retroaktivitou, s ktorou
sa odvolací súd vysporiadal už vo svojom predchádzajúcom uznesení z 21. apríla 2010 na strane 3 a 4 uznesenia.
Nesúhlasí ani s názorom vysloveným v dovolaní, že vychádzajúc zo skutkovej
podstaty predmetného trestného činu orgány činné v trestnom konaní môžu skúmať len
existenciu, resp. neexistenciu podmienok nároku a nie samotnú výšku. Zákon podľa
prokurátora chráni záujem k akejkoľvek výške príspevku.
K druhému dovolaciemu dôvodu prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení
k dovolaniu uviedol, že obvinený podpísal čestné vyhlásenie, ktorého text je jasný,
jednoznačný a práve jeho podpisom obvinený deklaroval skutočnosti, ktoré neboli pravdivé.
Bolo by preto nad rámec potrebného dokazovania vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou. Sám
obvinený svojim podpisom potvrdil, že uvedené prehlásenie prečítal. Súčasťou prehlásenia
je aj vyhlásenie, že tento prejav vôle obvineného je slobodný, vážny, zrozumiteľný, v zhode
s jeho vôľou, obsahu tohto čestného vyhlásenia rozumie a bezvýhradne súhlasí s celým jeho
obsahom a na znak súhlasu ho vlastnoručne podpísal.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne zistil a ustálil skutkový stav
a právnu kvalifikáciu, čo zdôraznil aj odvolací súd.
Prokurátor preto navrhol, aby dovolanie obvineného rtm. R. R. Najvyšší súd
Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Z písomného vyjadrenia poškodeného Ministerstva obrany Slovenskej republiky
vyplýva, že obsah čestného vyhlásenia podpísaného obvineným 16. júna 2007 bol pre účely
priznania príspevku na bývanie použitý k právnemu stavu účinnému od 1. júla 2007 (a teda
nie spätne) a dovolateľ si pri podpisovaní bol vedomý znalosti vyhláseného zákona
č. 253/2007 Z.z. Uvedený zákon nadobudol platnosť 9. júna 2007, teda dňom vyhlásenia
v Zbierke zákonov, s čím zákon č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky spája
nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov.
Poškodená strana navrhla dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, že je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou
oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v znení účinnom do 31. augusta 2011),
za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por. o podaní dovolania len prostredníctvom obhajcu,
na mieste a zákonnej lehote, v ktorej možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011).
Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/, ani písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.
V súvislosti s obvineným uvádzaným dovolacím dôvodom obsiahnutým v ustanovení
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (identickým s aktuálnym
znením) Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že tento dovolací dôvod pripúšťa
iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Týka
sa teda nesprávnej aplikácie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený
skutkový stav, resp. nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Domnienka obvineného rtm. R., ktorá sa dá zhrnúť do záveru, že za predmetný skutok
kladený mu za vinu nemôže niesť trestnú zodpovednosť vzhľadom na neprípustnú
retroaktivitu, je nesprávna. Odhliadnuc od toho, že v čase, keď obvinený podpísal predmetné
čestné prehlásenie, t.j. 16. júna 2007 a zákon č. 253/2007 Z.z. bol v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky uverejnený už 9. júna 2007, takže obvinenému na základe
nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky bol jeho obsah známy, rozhodujúcou skutočnosťou je,
že uvedené čestné prehlásenie sa vzťahovalo na príspevky poskytované po 1. júli 2007.
O retroaktivitu by išlo vtedy, keby takéto čestné prehlásenie zavedené zákonom č. 253/2007
Z.z. sa na vojenskom útvare vyžadovalo už k vyplateniu príspevku za mesiac jún 2007.
To sa ale nestalo. Za týchto okolností skutočnosť, že novela (zákon č. 253/2007 Z.z.)
nadobudla účinnosť až 1. júla 2007 je z hľadiska trestnoprávneho posúdenia konania
obvineného nie rozhodujúcou.
Z formulácie skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1 Tr. zák. nie je možné vyvodiť záver prezentovaný obvineným v dovolaní, že súdy
ho nemohli uznať za vinného z neoprávneného poberania polovice príspevku na bývanie s tým, že na celý nemal nárok, keďže podľa názoru obvineného o tento trestný čin by mohlo
ísť len v prípade, ak by vôbec nespĺňal podmienky na priznanie nároku.
Zákon č. 253/2007 Z.z. (čiže novela zákona č. 346/2005 Z.z.) v ustanovení § 170
ods. 2, jasne stanovil podmienky pre priznanie jednej polovice sumy, podľa odseku jeden
uvedeného paragrafu. Odsek jeden obsahoval percentuálne vyčíslenie „celého“ príspevku
na bývanie. Obvinený spĺňal len podmienky pre priznanie príspevku podľa odseku dva.
Keďže poberal celý príspevok (na základe nepravdivých údajov), na príspevok v plnej výške
nemal nárok. Spĺňal ale podmienky pre priznanie polovičného príspevku. Pri subvenčnom
podvode v zmysle § 225 ods. 1 Tr. zák. sa spôsobenie škody nevyžaduje. Vyžaduje
sa ale uvedenie do omylu v otázke splnenia podmienok ustanovených zákonom, resp. iným
právnym predpisom, na ktoré je príspevok viazaný. Podmienky vzťahujúce sa na príspevok
v plnej výške obvinený nespĺňal, napriek tomu ich spôsobom uvedeným v skutku svojim
podpisom deklaroval ako splnené a v kritickom období príspevok v plnej výške aj poberal.
Tým naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty už uvedeného trestného činu tak,
ako to správne ustálili oba nižšie súdy.
Skutočnosť, že súdy neakceptovali návrh obvineného na doplnenie dokazovania
výsluchom ním navrhovaných svedkov nespĺňa dovolaciu podmienku „zásadným spôsobom
porušeného práva na obhajobu“ ako sa mylne domnieva obvinený rtm. R.. Podľa § 2 ods. 18
Tr. por. dokazovanie v súdnom konaní riadi súd. Do tohto riadenia patrí aj rozhodovanie
o návrhu strán na doplnenie dokazovania. Odmietnutie vykonať dôkaz nie je možné stotožniť
s porušením práva na obhajobu. Ide o zákonom predpokladaný postup súdu uvedený napr.
v ustanovení § 272 ods. 3 Tr. por. alebo § 274 ods. 1 Tr. por.
Pretože v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c/, ani písmena i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011, Najvyšší súd
Slovenskej republiky bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí
odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 16. apríla 2013
JUDr Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová