3Tdo/70/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí v Bratislave 12. februára 2014 v trestnej veci obvineného U. O. pre zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 1T 98/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený, prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Ľudmily Raffáčovej, advokátky v Košiciach, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 11. júla 2012, sp. zn. 4To 54/2012, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného U. O. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 14. mája 2012, sp. zn. 1T 98/2011, bol obvinený U. O. uznaný za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

v Košiciach dňa 10. januára 2011 okolo 09.00 hod. na Prešovskej ceste za zastávkou autobusu verejnej hromadnej dopravy č. 33, na strane smerom do Prešova, chcel násilím donútiť ml. V. Z. k súloži, a to takým spôsobom, že potom, čo ju zo zástavky autobusu na Prešovskej ceste sotil dole kopčekom, chytiac za zápästia ju násilím odtiahol k elektrickému stĺpu, rozopol jej zips na mikine, roztrhal tričko a začal ju chytať za prsia, potom ju pobozkal a uhryzol jej do pery, následne ju chytal medzi nohy a snažil sa jej stiahnuť nohavice a povedal jej „teraz ťa pomilujem“, pričom ml. V. Z. sa ho podarilo odsotiť tak, že spadol na zem, čo ona využila a spolu aj so sesternicou mal. O. B. utiekli smerom na sídlisko Košice - Ťahanovce, pričom k zraneniam osôb nedošlo.

Okresný súd obvinenému U. O. podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na 9 rokov a 8 mesiacov; podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. tohto na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku Okresného súdu Košice I podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením z 11. júla 2012, sp. zn. 4To 54/2012, podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V dovolaní obvinený namietal, že napriek jeho urgenciám súd nevykonal rekonštrukciu prípadu na mieste činu, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dovolateľ poukazoval na to, že na pojednávanie neboli zákonným spôsobom predvolaní ním navrhnutí svedkovia, resp. že listy, ktoré dostal od bývalej družky O. H., súd nebral do úvahy aj napriek tomu, že ich súdu odovzdal ako nepriamy dôkaz.

V dovolaní obvinený poukazoval na svoju nevinu, čo mali dosvedčovať napr. stopy veľkosti č. 8,5, ktoré sa našli na mieste činu, hoci veľkosť jeho nohy je menšia; namietal tiež popis poškodenej, ktorá tvrdila, že ju obvinený napadol bez okuliarov, hoci on má problém so zrakom, o čom predložil súdu potvrdenie. Dovolateľ ďalej tvrdil, že poškodenú nemohol napadnúť, nakoľko sa v inkriminovanom čase nachádzal mimo Košíc, v Medzeve, na čo má aj svedkov, ktorí však neboli predvolaní na hlavné pojednávanie. V súvislosti s výškou uloženého trestu obvinený poukazoval na to, že súd neprihliadol na jeho zdravotné problémy - konkrétne, že má nádor na mozgu, ani na skutočnosť, že sa mu narodilo dieťa, ktoré videl iba dva dni.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 11. júla 2012, sp. zn. 4To 54/2012, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor okresnej prokuratúry Košice I, ktorý považoval dovolanie obvineného za nedôvodné. Podľa jeho názoru súd v súlade s ustanovením Trestného poriadku riadnym a zákonným spôsobom vykonal navrhované dôkazy, ktoré bez pochybností potvrdili vinu obvineného; navrhol preto, aby najvyšší súd dovolanie obvineného zamietol.

Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

Z obsahu dovolania podaného obvineným je zrejmé, že obvinený predovšetkým namietal spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa hodnotili vykonané dôkazy.

Najvyšší súd pripomína, že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v posudzovanom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Je teda výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (nezákonne vykonané dôkazy), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmuobvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že Okresný súd Košice I vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Košiciach.

Z odôvodnenia dovolania je ďalej zrejmé, že obvinený namietal zistený skutkový stav.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. S poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je relevantné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.