3Tdo/7/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kostolanskej a členov senátu JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Jozefa Šutku na neverejnom zasadnutí konanom 31. januára 2024 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. C. P. F. S. Á. H. C. V. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného O. C. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/143/2022 z 8. novembra 2022, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. C. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením, sp. zn. 3Tos/143/2022 z 8. novembra 2022, zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného O. C. (ďalej tiež „obvinený“) proti rozhodnutiu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/158/2018 zo 7. júla 2022 o tom, že sa obvinený neusvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o tom, že vykoná trest odňatia slobody vo výmere 1 rok v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Vlastnoručným písomným podaním z 26. mája 2023, ktoré bolo nesprávne doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) a bez meškania postúpené Okresnému súdu Trnava ako súdu vecne a miestne príslušnému, podal obvinený proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu Trnava dovolanie bez uvedenia dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Vo svojom podaní obvinený poukázal na svoje predchádzajúce odsúdenia, pričom z celkovo nezrozumiteľnej argumentácie je možné vyvodiť, že obvinený má za to, že zákonná lehota, počas ktorého bolo možné rozhodnúť o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uplynula bez toho, aby bolo o jeho neosvedčení sa rozhodnuté a napadnutým uznesením bol porušený zákon.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že vo veci dovolania obvineného nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 373 Trestného poriadku, pretože nie je vdovolacom konaní zastúpený obhajcom.

Podľa § 373 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku môže obvinený, alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Ak obvinený, alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Z obsahu predloženého spisu dovolací súd zistil, že obvinený nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu, pričom na výzvu Okresného súdu Trnava, ktorá mu bola v súlade s ustanovením § 373 ods. 3 Trestného poriadku doručená 5. októbra 2023, nijakým spôsobom nereagoval, uvedený nedostatok neodstránil a ani nepreukázal, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, a to napriek podrobnému a riadnemu poučeniu, čo vyplýva z poučenia a výzvy súdu (založené na č. l. 326 - 327 súdneho spisu).

Dovolací súd z vyššie uvedeného dôvodu dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. Dovolací súd v tejto súvislosti dodáva, že nepostupoval podľa ustanovenia § 379 ods. 1 Trestného poriadku, keďže postup podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak by dovolanie bolo neúplné, alebo by malo iné odstrániteľné vady. Nedostatok spočívajúci v tom, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu, je odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu. Vyplýva to zo znenia § 373 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku, podľa ktorého ustanoviť obhajcu v prípadoch, v ktorých bolo dovolanie podané priamo obvineným, respektíve niektorou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, môže iba predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

Zároveň je potrebné uviesť, že ustanovenie § 373 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí ho podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku, dopadá na situácie, v ktorých či už obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku síce podali dovolanie prostredníctvom obhajcu, ale toto zastúpenie sa netýka ďalšieho konania, respektíve v jeho priebehu zastúpenie obhajcom zanikne.

Marginálne dovolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie:

a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku voveci sám rozhodol.

Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí taxatívne vymenovaných v § 368 ods. 2 Trestného poriadku je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Dotknuté ustanovenie zároveň vyjadruje taxatívny výpočet konkrétnych rozhodnutí súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním v prípade splnenia podmienok upravených v predchádzajúcom odseku. Zároveň treba poznamenať, že dotknutý výpočet nie je bezvýnimočný, nakoľko Trestný poriadok explicitne ustanovuje,,inak“ v § 371 ods. 2 Trestného poriadku týkajúcom sa dovolania, ktoré môže podať len minister spravodlivosti.

Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.

Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď 368 ods. 2 Trestného poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam súdu druhého stupňa taxatívne vymenovaným v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie proti iným rozhodnutiam.

V posudzovanej veci bolo podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/143/2022 z 8. novembra 2022, ktorým súd zamietol sťažnosť obvineného proti rozhodnutiu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/158/2018 zo 7. júla 2022 o tom, že sa obvinený O. C. neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o tom, že vykoná trest odňatia slobody vo výmere 1 rok v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti takémuto rozhodnutia môže podať dovolanie len minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku nie však obvinený.

Dovolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. C. odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.