3Tdo/69/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného A. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného A. S., ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. septembra 2013, sp. zn. 3To 100/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného A. S. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 29. mája 2013, sp. zn. 2T 57/2012, bol obvinený A. S. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 3. októbra 2010 v čase okolo 01.50 hod. v meste Krupina, okres Krupina na Ul. XX. O., na dvore rodinného domu č. XXX, po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol svoju sestru T. I., nar. X. S. XXXX tým spôsobom, že ju oboma rukami chytil za sveter a hodil ju na dlážku, kde ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím T. I., nar. X. S. XXXX, trvalé bytom J., Ul. XX. augusta č. XXX spôsobil zranenie, a to zlomeninu ľavej strany sánky, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 30 dní.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Súd zároveň rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody vo vzťahu k poškodenej Sociálnej poisťovni Bratislava, Všeobecnej zdravotnej poisťovni Bratislava a T. I..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený S..

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. septembra 2013, sp. zn. 3To 100/2013, postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal, prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Jozefa Veselého dovolanie obvinený A. S.. Dovolanie podal z dôvodov dovolania uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený namietal, že orgány činné v trestnom konaní nedôsledne a nesprávne vyhodnotili skutkový dej. Prvostupňový súd konštatoval, že vo veci boli produkované dve skupiny dôkazov, jedna skupina svedčiaca v jeho prospech a druhá spočívajúca vo výpovedi - poškodenej, ktorá je plná rozporných vyjadrení, napriek tomu súd vyhodnotil ako pravdivú výpoveď poškodenej a uznal ho za vinného v zmysle obžaloby.

V dovolaní ďalej uviedol, že je nepochybné, že poškodená zranenie konštatované v skutkovej vete rozsudku utrpela, ale nebolo preukázané, kedy zranenie utrpela a kto jej ho spôsobil. Poškodená bola pod vplyvom alkoholu, pričom súdy sa vôbec nezaoberali otázkou mechanizmu vzniku takéhoto zranenia.

Upozornil, že vzťahy medzi ním a poškodenou sú zlé a vyplývajú z nevyriešených majetkovo-právnych záležitostí. Dovolanie doplnil aj informáciou, že Okresný súd Zvolen vydal 7. augusta 2014 platobný rozkaz, ktorým ho zaviazal k náhrade škody poškodenej T. I.. Proti platobnému rozkazu podal odpor, vzhľadom na prebiehajúce dovolacie konanie.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, zrušil rozhodnutia okresného i krajského súdu a prikázal Okresnému súdu Zvolen, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen navrhla na neverejnom zasadnutí, postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietnuť.

Poškodená T. I. vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutia súdov považuje za zákonné a správne.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená organizácia Sociálna poisťovňa Bratislava, a to k výroku o náhrade škody.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací primárne zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú dané dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku.

Dôvod dovolania podľa písm. g/ § 371 ods. 1 Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno však ním napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť len v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.

Obvinený S. dôvod dovolania podľa písm. g/ § 371 ods. 1 Tr. por. nekonkretizoval v dovolaní, a to ani v jeho dôvodoch, ani v jeho petite, neuviedol konkrétne procesné predpisy, ktoré pri vykonávaní dôkazov mali byť porušené, nezákonnosť použitých dôkazov vidí v ich nesprávnom vyhodnotení súdom (nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede poškodenej a pod.). Neuviedol teda, v ktorom konkrétnom procesnom ustanovení vidí porušenie zákona pri vykonávaní jednotlivých dôkazov, ale z obsahu jeho dovolania je zrejmé, že on v skutočnosti ani nenamieta zákonnosť postupu pri vykonávaní dôkazov, ale pod tento dovolací dôvod sa snaží podriadiť námietku voči spôsobu hodnotenia dôkazov súdom.

Porušenie zákona z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený videl v tom, že orgány činné v trestnom konaní nedôsledne a nesprávne vyhodnotili skutkový dej. Aj v prípade tohto dovolacieho dôvodu, dovolacie námietky obvineného smerovali k tomu, že namietal spôsob hodnotenia dôkazov, (nesprávne vyhodnotenie pravdivosti výpovede poškodenej, nedôsledné objasnenie otázky kedy utrpela zranenie, kto jej ho spôsobil a tiež mechanizmus jeho vzniku. článku a pod.).

Je treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní o dovolaní nemôže sám vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia, alebo nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôžu zakladať dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., preto dovolací súd bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.