UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného E. H., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2017 v Bratislave, o dovolaní obvineného E. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7Tos/2/2016, zo 14. januára 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného E. H. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Trebišov uznesením, sp. zn. 3T/10/2014, z 10. septembra 2015 (č. l. 258 -260), postupom podľa § 362 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zamietol žiadosť odsúdeného E. H. o opätovné prejednanie jeho trestnej veci pred súdom vedenej pod sp. zn. 3T/10/2014.
Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 7Tos/2/2016, zo 14. januára 2016 (č. l. 290 - 292) rozhodol podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o zamietnutí sťažnosti odsúdeného E. H. podanej proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 3T/10/2014, z 10. septembra 2015.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7Tos/2/2016, zo 14. januára 2016 podal obvinený E. H. prostredníctvom obhajcu dovolanie (č. l. 332 - 333) z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Najvyšší súd poznamenáva, že obvinený podal dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 Trestného poriadku:
ods. 1) Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
ods.2) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď 368 ods. 2 Trestného poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku (ak tento zákon neustanovuje inak - viď § 368 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku) môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.
Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam taxatívne vymenovaných v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie proti iným rozhodnutiam.
Právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol porušený zákon v zmysle ods. 1 § 368 Trestného poriadku treba rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej.
Dovolaním napadnutým uznesením Krajského sudu v Košiciach nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, a preto nemožno považovať rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o žiadosti o opätovné prejednanie veci za rozhodnutie, ktoré spadá do okruhu rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje možnosť napadnúť ich dovolaním, ktoré by mohol podať obvinený resp. generálny prokurátor.
S ohľadom na uvedené najvyššiemu súdu neostalo iné len rozhodnúť podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku, o odmietnutí podaného dovolania, pretože toto bolo podané obvineným E. H. proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.