UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 23. novembra 2015 v trestnej veci obvineného B. G., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Attilu Eleka, advokáta v Rožňave, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2011, sp. zn. 4To/19/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. a/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. G. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 2. februára 2011, sp. zn. 1T/45/2010, bol obvinený B. G. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 13. mája 2009 v čase okolo 22.30 hod. v A. na ulici W. dlhej v priestoroch herne M., pod vplyvom alkoholických nápojov, po predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadol poškodeného G. M. tak, že ho najmenej jedenkrát udrel rukou do tváre a následne pred vchodom do herne Las Vegas na chodníku ho opätovne fyzicky napadol tak, že ho päsťou udrel do tváre, v dôsledku čoho poškodený G. M. spadol na zem, kde ho opakovane udieral päsťami a kopal do hlavy a rôznych častí tela, čím mu spôsobil viaceré pomliaždenia hlavy, tváre a dolných končatín s kožnými odreninami a krvnými podliatinami v týchto miestach a zlomeninu nosových kostí a sánky s posunom úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní okolo 8 týždňov a obvinený B. G. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 2T/464/1993, zo dňa 5. januára 1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. februára 1994 uznaný vinným aj z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 3Pp/9/, zo dňa 17. februára 1995, právoplatným dňa 17. februára 1995 podmienečne prepustený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn.4T/318/2000, zo dňa 10. januára 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. apríla 2001 uznaný vinným aj z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4,5 (štyri a pol) roka so zaradením pre výkon trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom Košice II, sp. zn. 3Pp/186/2002, zo dňa 14. októbra 2002, právoplatného dňa 14. októbra 2002 na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch ) rokov.
Za to bol B. G. odsúdený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Krajská pobočka Košice, Senný trh 1, 040 11 Košice 11 IČO: 35 937 874 škodu vo výške 1 092,48 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného G. M. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený B. G..
Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. apríla 2011, sp. zn. 4To/19/2011, podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného B. G. zamietol.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To/19/2011, podal obvinený B. G. prostredníctvom obhajcu dňa 27. júla 2015 dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku (doručené Okresnému súdu Rožňava 29. júla 2015).
Obvinený B. G. v dovolaní uviedol, že rozhodnutiami súdov oboch stupňov, ako aj postupom im predchádzajúcim bol porušený zákon v jeho neprospech. Dovolanie podáva podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil, že v danej veci došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech a aby uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To/19/2011, z 20. apríla 2011 ako súdu odvolacieho podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zrušil spolu aj s rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 4T/45/2010, z 2. februára 2011 ako súdu prvého stupňa, v ich všetkých výrokoch v celom rozsahu a aby tomuto súdu vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby mu prikázal, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Podľa názoru obvineného odvolací súd sa nevysporiadal správne s jeho odvolacími argumentmi, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Obvinený si je vedomý, že dovolanie môže podať len za hmotnoprávne pochybenie súdov. Popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obvinený tvrdí, že predmetné zranenia poškodenému boli spôsobené inými osobami. Konanie sa malo posudzovať podľa § 157 Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 19/1963, v zmysle ktorého k naplneniu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví, ale je potrebné, aby jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví.
Obvinený B. G. ďalej namietal výšku uloženého trestu (20 rokov), ktorá podľa neho presahuje dvojnásobnú prevyšujúcu hranicu trestnej sadzby pri trestnom čine zabitia podľa § 147 Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na základné zásady pre ukladanie trestov § 34 - § 45 Trestného zákona. Bližšie rozviedol ustanovenie § 39 Trestného zákona (mimoriadne zníženie trestu). K podanému dovolaniu sa prokurátor a poškodený nevyjadrili.
Okresný súd Rožňava obvinenému opatrením zo 7. júla 2015 ustanovil obhajcu v osobe JUDr. Attila Elek, advokáta v Rožňave (č.l. 723).
JUDr. Attila Elek podal dňa 27. júla 2015 dovolanie (doručené okresnému súdu 29. júla 2015) proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2011, sp. zn. 4To/19/2011 (č.l. 726 - 727). Ako dovolací dôvod uviedol § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 370 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.
Dovolaním napadnutý rozsudok bol obvinenému doručovaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Košice. Ako vyplýva z doručenky na čl. 663 obvinený prevzal uznesenie Krajského súdu v Košiciach 27. júna 2011, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Uvedeným dňom začala plynúť trojročná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 370 ods. 2 Trestného poriadku). Koniec tejto lehoty pripadol na 27. júna 2014.
Dovolanie podané prostredníctvom obhajcu bolo podané osobne na Okresný súd Rožňava 29. júla 2015, ako to vyplýva z pečiatky vyznačenej na podaní. Toto dovolanie bolo podané po zákonnej lehote ustanovenej v Trestnom poriadku (§ 370 ods. 2).
Dovolanie je preto podané oneskorene.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie odmietol podľa § 382 písm. a/ Trestného poriadku. So zreteľom na odmietnutie dovolania nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.



