3Tdo/61/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného D. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 2T 135/2008, o dovolaní, ktoré podal obvinený proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. decembra 2014, sp. zn. 3Tos 178/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného D. S. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Čadca uznesením zo 17. marca 2014, sp. zn. 2T 135/2008, podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím k § 420 Trestného poriadku, § 419 ods. 1 Trestného poriadku nariadil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uložený obvinenému D. S. trestným rozkazom Okresného súdu Čadca z 22. januára 2009, sp. zn. 2T 135/2008. Podľa § 50 ods. 8, § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 419 ods. 4 Trestného poriadku súd obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade sťažnosti obvineného, Krajský súd v Žiline uznesením z 11. decembra 2014, sp. zn. 3Tos 178/2014, rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného D. S. zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal, že súdy oboch stupňov dospeli k nesprávnemu záveru a premenili mupodmienečný odklad výkonu trestu. Vôbec nezobrali do úvahy závažnú skutočnosť, a to že v skúšobnej dobe viedol riadny život, snažil sa nájsť si dostatočne platenú prácu, aby uhradil dlžné výživné a tiež sa podrobil protialkoholickému liečeniu. Namietal, že súdy nedodržali základnú zásadu trestného konania uvedenú v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a tiež že v konaní pred Krajským súdom v Žiline mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Na záver dovolania poukazoval na to, že nakoniec sa mu podarilo nájsť si prácu a uhradil dlžné výživné v celej výške. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby dovolací súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline a konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, napadnuté uznesenie, ako aj uznesenie Okresného súdu Čadca, zrušil a vec prikázal súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca, ktorá sa s dôvodmi dovolania uplatnenými obvineným nestotožnila. Poukazovala na to, že postupom oboch súdov nedošlo k pochybeniu, a preto navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuť.

Predsedníčka senátu dovolacieho súdu podľa § 378 Trestného poriadku dovolanie predbežne preskúmala a zistila, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Trestného poriadku).

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

V zmysle novely Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku rozumie:

a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok.

Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.

S poukazom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. f/ Trestnéhoporiadku dovolanie obvineného D. S. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.