3Tdo/61/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 3. decembra 2014 v trestnej veci obvineného J. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 8T 67/2010, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Martina Kostreja, advokáta v Michalovciach, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2014, sp. zn. 6To 50/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. L. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo 6. marca 2014, sp. zn. 8T 67/2010, bol obvinený J. L. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. (v bode 1/ rozsudku), prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (v bode 2/ rozsudku) a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (v bode 3/ rozsudku) na tom skutkovom základe, že

1. obvinený J. L. dňa 7. marca 2010 v čase okolo 00.15 hod. v obci Moravany, okres Michalovce, pred pohostinstvom s názvom Hostinec, Moravany 17, D. K., podišiel spredu k poškodenej K. D. a tejto bez slov a násilím vytrhol tašku, ktorú poškodená držala oboma rukami, pričom došlo k odtrhnutiu obidvoch ramienok z tašky, následkom čoho poškodená spadla chrbtom na zem a spolu s taškou, v ktorej sa nachádzala peňaženka s finančnou hotovosťou vo výške 570 €, občiansky preukaz, karta poistenca VšZP, mobilný telefón zn. Nokia 2630, ušiel preč, čím pre poškodenú spôsobil škodu vo výške 612 € a pri uvedenom incidente poškodená utrpela podľa odborného lekárskeho vyjadrenia pohmoždenie záhlavia ľahkého stupňa, pohmoždenie chrbta ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosti do 5 dní,

2. obvinený J. L. v presne nezistenom čase od 12. januára 2010 do 31. januára 2010 v obci Trhovište, okres Michalovce, z oploteného objektu autosalónu Autopol, s.r.o., odcudzil voľne sa pohybujúce šteňa kaukazského pastierskeho psa tak, že sa prehol cez oplotenie areálu a rukou chytil šteňa za srsť. A. K. odcudzením spôsobil škodu vo výške 280 €, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, žerozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 4T 106/2008, z 26. augusta 2008, právoplatný rovnakého dňa a rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 3T 6/2009, zo 4. novembra 2009, právoplatný rovnakého dňa, bol odsúdený mimo iného aj pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov,

3. obvinení J. L. a H. H. dňa 24. augusta 2008 v čase okolo 16.00 hod., keď sa obaja obvinení nachádzali v dvore rodinného domu v obci Trhovište č. 233, okres Michalovce, ktorého majiteľom bol J. H., nar. XX. X. XXXX., obvinení našli na zemi pri bránke peňaženku, obsahom ktorej bola hotovosť 14 000 Sk (464,71 €), pričom obvinený H. H. túto peňaženku zdvihol, vložil si ju do vrecka a obaja obvinení následne odišli z dvora preč, pričom peniaze použili pre svoju osobnú potrebu, kde takto uvedeným konaním spôsobili pre J. H.kodu minimálne vo výške 14 000 Sk (464,71 €).

Okresný súd obvinenému J. L. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 110 ods. 2, § 117 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. d/, § 37 písm. h/ Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody na 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených E. H., C. O., V. F. a Ing. E. H. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Krajský súd v Košiciach, na podklade odvolania podaného obvineným, rozsudkom z 26. júna 2014, sp. zn. 6To 50/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obvinenému J. L. v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného J. L. za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/ rozsudku), prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (v bode 2/ rozsudku) a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (v bode 3/ rozsudku) na tom skutkovom základe, že

1. obvinený J. L. dňa 7. marca 2010 v čase okolo 00.15 hod. v obci Moravany, okres Michalovce, pred pohostinstvom s názvom Hostinec, Moravany 17, D. K., podišiel spredu k poškodenej K. D. a tejto bez slov a násilím vytrhol tašku, ktorú poškodená držala oboma rukami, pričom došlo k odtrhnutiu obidvoch ramienok z tašky, následkom čoho poškodená spadla chrbtom na zem a spolu s taškou, v ktorej sa nachádzala peňaženka s finančnou hotovosťou vo výške 570 €, občiansky preukaz, karta poistenca VšZP, mobilný telefón zn. Nokia 2630, ušiel preč, čím pre poškodenú spôsobil škodu vo výške 612 € a pri uvedenom incidente poškodená utrpela podľa odborného lekárskeho vyjadrenia pohmoždenie záhlavia ľahkého stupňa, pohmoždenie chrbta ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosti do 5 dní,

2. obvinený J. L. v presne nezistenom čase od 12. januára 2010 do 31. januára 2010 v obci Trhovište, okres Michalovce, z oploteného objektu autosalónu Autopol, s.r.o., odcudzil voľne sa pohybujúce šteňa kaukazského pastierskeho psa tak, že sa prehol cez oplotenie areálu a rukou chytil šteňa za srsť. A. K. odcudzením spôsobil škodu vo výške 280 €, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 4T 106/2008, z 26. augusta 2008, právoplatný rovnakého dňa a rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 3T 6/2009, zo 4. novembra 2009, právoplatný rovnakého dňa, bol odsúdený mimo iného aj pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov,

3. obvinení J. L. a H. H. dňa 24. augusta 2008 v čase okolo 16.00 hod. keď sa obaja obvinení nachádzali v dvore rodinného domu v obci Trhovište č. 233, okres Michalovce, ktorého majiteľom bol J. H., nar. XX. X. XXXX, obvinení našli na zemi pri bránke peňaženku, obsahom ktorej bola hotovosť 14 000 Sk (464,71 €), pričom obvinený H. H. túto peňaženku zdvihol, vložil si ju do vrecka a obaja obvinení následne odišli z dvora preč, pričom peniaze použili pre svoju osobnú potrebu, kde takto uvedeným konaním spôsobili pre J. H. škodu minimálne vo výške 14 000 Sk (464,71 €).

Krajský súd obvinenému J. L. podľa § 188 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. d/, § 37 písm. h/Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody na 56 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených E. H., C. O., V. F. a Ing. E. H. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal právnu kvalifikáciu skutku č. 1 ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Poukazoval na to, že voči poškodenej nepoužil žiadne násilie, a preto mal byť tento skutok kvalifikovaný ako trestný čin krádeže. Podľa názoru obvineného z vykonaného dokazovania nie je jednoznačne preukázané, že by spáchal skutok tak, ako sa mu kladie za vinu. Obvinený mal za to, že nebola jednoznačne preukázaná jeho vina, nakoľko jeho výpoveď a tvrdenia poškodenej sa diametrálne líšia a ďalšie dôkazy vykonané v trestnom konaní ho jednoznačne neusvedčujú zo spáchania skutku v bode 1. Poukazoval na to, že použitie zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy v tom prípade, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti naďalej pretrvávajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil v celom rozsahu rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2014, sp. zn. 6To 50/2014, ako aj rozsudok Okresného súdu Michalovce zo 6. marca 2014, sp. zn. 8T 67/2010, a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce. Podľa jeho názoru krajský súd správne posúdil konanie obvineného, keď ho uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Uvedené bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané jednak výpoveďou samotnej poškodenej, ktorá jednoznačne popísala akým spôsobom a za použitia násilia sa obvinený zmocnil jej vecí, teda že násilím jej vytrhol tašku z rúk, pričom ona sa bránila aktívne, tašku pevne držala v rukách a nechcela ju pustiť. Túto skutočnosť potvrdzujú aj zaistené odtrhnuté ramienko ako aj výpoveď samotného obvineného a svedka Y. D.. Tvrdenia obvineného uvedené v dovolaní považoval prokurátor len za účelovú obranu, ktorá však bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie obvineného zamietol.

Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu zaslal dovolaciemu súdu stanovisko k vyjadreniu prokurátora, v ktorom sa nestotožnil s názorom prokurátora. Namietal, že jediným dôkazom svedčiacim o tom, že mal údajne použiť násilie, je výpoveď poškodenej, ktorú považoval za účelovú. Neexistuje žiadny priamy svedok, ktorý by potvrdzoval tvrdenie poškodenej. Svedok Y. D. už len videl, ako obvinený nasadal do motorového vozidla a nemal žiadnu vedomosť o tom, ako došlo k zmocneniu sa tašky. Obvinený mal za to, že v danom prípade nebola naplnená objektívna stránka trestného činu lúpeže, preto zotrval v celom rozsahu na podanom dovolaní.

Najvyšší súd, ako súd dovolací, síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie je splnený dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného J. L. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku krajského súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.