3Tdo/60/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a členov senátu JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí konanom 4. augusta 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného W. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o dovolaní Y. L. (otca obvineného W. L.) proti trestnému rozkazu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/2/2021 z 19. januára 2021, právoplatného 16. apríla 2021, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku sa dovolanie Y. L. (otca obvineného W. L.) o d m i e t a.

Odôvodnenie

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/2/2021 z 19. januára 2021, bol obvinený W. L. uznaný za vinného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. j) Trestného zákona, na skutkovom základe v ňom uvedenom, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s učením skúšobnej doby 4 roky a uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pri súčasnom uložení mu povinnosti spočívajúcej v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe poškodeným D. D., F. M. a J. D. spôsobenú škodu v rozsahu ich nárokov na náhradu škody, ktorá im bola priznaná aj v adhéznom výroku.

Tento trestný rozkaz napadol dovolaním otec obvineného Y. L., vlastným písomným podaním, uvádzajúc okolnosti, ktoré podľa jeho názoru vylučujú podvodný úmysel obvineného vo vzťahu k skutku, pre ktorý bol právoplatne odsúdený, v konečnom dôsledku sa domáhajúc zrušenia napadnutého trestného rozkazu.

V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkonyalebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Pred predložením veci dovolaciemu súdu súd I. stupňa doručil dovolanie na vyjadrenie obvinenému W. L., prokurátorovi a poškodeným, a súčasne tak obvineného aj jeho otca (dovolateľa) poučil o náležitostiach dovolania a vyzval ich na odstránenie nedostatkov dovolania - primárne na doloženie písomného súhlasu obvineného s dovolaním v jeho prospech podaným jeho otcom, ale aj o povinnosti podať dovolanie prostredníctvom obhajcu, s poučením aj o jednej z podmienok dovolania, ktorou je využitie riadneho opravného prostriedku.

Dovolateľ - otec obvineného na výzvu reagoval oznamom, že obvineného zastupuje advokát JUDr. Tomáš Majerčák, PhD. bez ďalšieho (najmä bez doloženia plnomocenstva) s poznámkou, že prípadne žiada o obnovu konania.

Obvinený na výzvu reagoval písomným podaním, ktoré označil ako „späťvzatie dovolania“, v ktorej najmä uviedol, že súhlas jeho otcovi na podanie dovolania v jeho prospech nedal a ani nedáva, proti posudzovanému trestnému rozkazu nepodal odpor a preto uvedené dovolanie berie späť“.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I v písomnom vyjadrení k dovolaniu zdôraznil, že napadnutý trestný rozkaz považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný. Dovolanie nie je prípustné, pretože odsúdený nevyužil riadny opravný prostriedok a nebolo podané prostredníctvom obhajcu, preto navrhuje odmietnuť dovolanie podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania, zistiac primárne, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, hoci súčasne nespĺňa i ďalšie zákonné podmienky pre podanie dovolania.

Podľa § 369 ods. 5 Trestného poriadku v prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkonyje obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Podľa § 373 ods. 1 Trestného poriadku obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

V posudzovanom prípade dovolateľ - otec obvineného podal dovolanie v prospech svojho syna, čo mu Trestný poriadok síce v § 369 ods. 5 Trestného poriadku umožňuje (ako príbuznému v priamom rade), avšak len s výslovným písomným súhlasom obvineného, keď podmienky tohto ustanovenia, kedy možno podať dovolanie aj proti vôli obvineného naplnené neboli (obvinený nie je mladistvý a zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že by bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Navyše obvinený vlastným písomným podaním potvrdil, že súhlas na podanie dovolania svojmu otcovi nedal s tým, že ani dodatočne ho neudeľuje.

Za týchto okolností zostáva konštatovať, že otec obvineného bez výslovného písomného súhlasu obvineného, nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania.

Vzhľadom na uvedené je v ďalšom už irelevantné, hoci nepochybné, že dovolateľ nesplnil aj ďalšiu zákonnú podmienku dovolania - podať dovolanie prostredníctvom obhajcu, ktorú splniť mohol, pričomale splnená nebola ani ďalšia, v tomto prípade už dovolateľom nezvrátiteľná podmienka, ktorou je využitie riadneho opravného prostriedku (ním alebo obvineným) proti napadnutému rozhodnutiu, kde treba zdôrazniť, že trestný rozkaz právoplatný (t. j. nenapadnutý odporom oprávnenej osoby), ako je tomu i v posudzovanom prípade, môže úspešne dovolaním napadnúť len minister spravodlivosti. Nad rámec toho dovolanie nespĺňa ani obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.

Odhliadnuc od toho, že už uvedené nedostatky by aj samy o sebe boli dôvodom na odmietnutie dovolania [§ 382 písm. d), písm. e) Trestného poriadku] dovolací súd konštatuje, že posúdenie otázky oprávnenosti má pri posudzovaní procesných podmienok na podanie dovolania prednosť pred posudzovaním ďalších, už vyššie uvedených podmienok a preto je nevyhnutné dovolanie otca obvineného, bez prejednania veci na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku, t. j. ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.

Písomný prejav vôle obvineného, ktorým vzal dovolanie podané v jeho prospech jeho otcom späť, dovolací súd nehodnotil ako späťvzatie dovolania v zmysle § 375 ods. 1 Trestného poriadku, pretože dovolanie podľa tohto ustanovenia môže vziať späť len osoba, ktorá podala dovolanie. Hoci dovolanie otca obvineného nepochybne je dovolaním podaným v prospech obvineného, nemožno konštatovať, že ide o dovolanie podané obvineným, preto dovolací súd nepostupoval v intenciách § 375 Trestného poriadku, ktoré v jeho treťom odseku predpokladá rozhodnutie predsedu senátu o vzatí späťvzatia dovolania na vedomie.

Na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.