N a j v y š š í   s ú d

3 Tdo 60/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 9. apríla 2014 v trestnej veci obvineného M. K.   pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) a iné vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T 5/2008, o dovolaní, ktoré podal generálny prokurátor Slovenskej republiky, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, zo dňa 19. septembra 2012, sp. zn. 3To 50/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 1. decembra 2011, sp. zn. 6T 5/2008, bol obvinený M. K. uznaný za vinného z účasti na trestom čine neodvedenia dane a poistného vo forme organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a/ k § 148a ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v bode 1/ a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) v bode 2/ v podstate na tom skutkovom základe, že

1. od 1. januára 2002 do 31. októbra 2002 M. K. v mene spoločnosti G., spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) so sídlom v B., napriek tomu, že nedodal, ani neodovzdal na prepravu vysokotlakové prieduchové filtre v počte 153 145 ks v cene spolu 65 475 047 Sk (2 173 373,40 €), zabezpečil vystavenie účtovných dokladov preukazujúcich ich dodanie spoločnosti N., s.r.o., so sídlom v N., pričom Ing. P. R., konateľ s.r.o. N., ktorá bola štvrťročným platcom dane z pridanej hodnoty, vystavil v rozpore so skutočnosťou účtovné doklady preukazujúce dodanie vysokotlakových prieduchových filtrov v počte 153 145 ks v cene spolu 65 475 047 Sk (2 173 373,40 €) spoločnosti L., s.r.o., so sídlom v N., mesačného platcu dane z pridanej hodnoty, ktorej konateľ J. T. tieto účtovné doklady po vzájomnej dohode s M. K. zahrnul do účtovníctva a v daňovom priznaní za mesiace január až október 2002; daňové priznania J. T. podal správcovi dane – Daňovému úradu Nitra I a napriek tomu, že neboli naplnené zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na úkor Slovenskej republiky neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 7 879 741 Sk (261 559,48 €),

2. obvinený M. K. napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T 25/2007, zo dňa 5. septembra 2007, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa

5. septembra 2007, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní dva a pol roka, dňa 24. apríla 2009 o 15.30 hod. na Š. ulici v N. viedol motorové vozidlo tov. zn. Jeep Comander, EČ: N., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre.

Okresný súd obvinenému M. K. za skutok v bode 1/ podľa § 148a ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody na 6 rokov; podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Za skutok v bode 2/ okresný súd obvinenému M. K. podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na 5 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti (viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke) na 3 roky.

Na podklade obvineným M. K. podaného odvolania Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. septembra 2012, sp. zn. 3To 50/2012, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obvineného M. K.. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. krajský súd obvineného M. K. uznal vinným zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného v spolupáchateľstve podľa § 20, § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v bode 1/ a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. v bode 2/ v podstate na tom skutkovom základe, že

1. od 1. januára 2002 do 31. októbra 2002 M. K. v mene spoločnosti G., s.r.o., v B., napriek tomu, že nedodal ani neodovzdal na prepravu vysokotlakové prieduchové filtre v počte 153 145 ks v cene spolu 65 475 047 Sk (2 173 373,40 €) zabezpečil vystavenie účtovných dokladov preukazujúcich ich dodanie spoločnosti N., s.r.o., so sídlom v N. pričom Ing. P. R., konateľ tejto spoločnosti, ktorá s bola štvrťročným platcom dane z pridanej hodnoty, vystavil v rozpore so skutočnosťou účtovné doklady preukazujúce dodanie vysokotlakových prieduchových filtrov v počte 153 145 ks v cene spolu 65 475 047 Sk (2 173 373,40 €) spoločnosti L., s.r.o., so sídlom v N., mesačného platcu dane z pridanej hodnoty, ktorej konateľ J. T. tieto účtovné doklady po vzájomnej dohode s M. K. zahrnul do účtovníctva a v daňovom priznaní za mesiace január až október 2002, toto daňové priznania J. T. podal správcovi dane – Daňovému úradu Nitra I a napriek tomu, že neboli naplnené zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na úkor Slovenskej republiky neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 7 879 741 Sk (261 559,48 €),

2. napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T 25/2007, zo dňa

5. septembra 2007, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 5. septembra 2007, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní dva a pol roka, dňa 24. apríla 2009 o 15.30 hod. na Š. ulici v N. viedol motorové vozidlo tov. zn. Jeep Comander, EČ: N., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre.

Krajský súd obvinenému podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 5 rokov. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil peňažný trest v sume 5 000 €, podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti (viesť vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke) na 3 roky.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V dovolaní generálny prokurátor namietal, že Krajský súd v Nitre nesprávne použil ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák., v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil predmetný skutok ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s nesprávnou aplikáciou § 125 ods. 1 Tr. zák.

Predmetný skutok Okresný súd Nitra v súlade s obžalobou právne kvalifikoval ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148 a ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mal obvinený M. K. dopustiť ako organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s konštatovaním, že nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty bol neoprávnene uplatnený vo veľkom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 89 ods. 13 Trestného zákona. V prípade, ak by sa predmetný skutok posudzoval podľa zákona účinného od 1. januára 2006, bolo by potrebné ho právne kvalifikovať ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Takýto postup by však odporoval ustanoveniu § 2 ods. 1 Tr. zák., pretože vzhľadom na ustanovenú trestnú sadzbu odňatia slobody od 7 rokov do12 rokov, by takáto právna kvalifikácia bola pre obvineného nepriaznivejšia. Krajský súd v Nitre však z neznámych dôvodov, odvolávajúc sa iba na použitie § 2 ods. 1 Tr. zák. predmetný skutok právne kvalifikoval ako zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. napriek tomu, že v skutku sám skonštatoval neoprávnené uplatnenia nároku na vrátenia dane z pridanej hodnoty vo výške 7 879 741 Sk (261 559,48 €), čo zodpovedá škode veľkého rozsahu podľa § 125 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené generálny prokurátor žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 19. septembra 2012, sp. zn. 3To 50/2012, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 1, § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a § 125 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného M. K., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uvedený rozsudok a prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril aj obvinený M. K. prostredníctvom svojho obhajcu. V bode I. vyjadrenia namietal prípustnosť podania dovolania z dôvodu rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky č. 1/2013 Z. z. o amnestii. Poukazoval pri tom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1999, sp. zn. I.ÚS 30/1999 o výklade čl. 102 ods. 1 písm. i/ Ústavy Slovenskej republiky, v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 182/1999 Z. z., v zmysle ktorého normatívnym obsahom pojmu amnestia je nad každú pochybnosť zánik trestnosti na úrovni právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu bez možnosti podať mimoriadny opravný prostriedok proti nemu, ako aj zánik realizácie dôsledkov trestného stíhania. Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako neprípustné.

V bode II. svojho vyjadrenia podrobne rozobral dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s tvrdením generálneho prokurátora, že Krajský súd v Nitre porušil zákon v neprospech obvineného, pričom v závere žiadal, aby dovolací súd vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. toto dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

V doplnenom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Nitra dňa 11. júla 2013 obvinený odkazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn. 5 Tdo 3/2013. Podľa skutkového stavu uvedenom v tomto uznesení obvinená podala dovolanie vo svoj prospech voči odsudzujúcemu rozsudku, ktorým jej bol uložený peňažný trest. V predmetnom uznesení najvyšší súd poukázal na tú skutočnosť, že vykonaním peňažného trestu sa na obvinenú hľadí, ako keby nebola odsúdená; v tomto prípade nie je možné potom podať mimoriadny opravný prostriedok. Uvedené rozhodnutie je možné analogicky použiť aj na obvineného M. K., na ktorého sa vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky, v dôsledku čoho mu bol uložený trest zahladený. Obvinený preto navrhol, aby najvyšší súd dovolanie generálneho prokurátora podľa § 382 písm. f/ odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v prvom rade skúmal, či dovolanie generálneho prokurátora spĺňa všetky zákonné náležitosti a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravná prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por.).

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že Okresný súd Nitra uznesením z 19. augusta 2013, sp. zn. 6T 5/2008, rozhodol, že obvinený M. K. je podľa § 474 Tr. por. účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2. januára 2013 a podľa čl. I rozhodnutia prezidenta o tejto amnestii sa mu odpúšťa podmienečne odložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s účinkom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 92 ods. 5 Tr. zák. odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahladzovať odsúdenie formou milosti alebo amnestie.

Podľa § 93 ods. 1 Tr. zák. ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

V uvedenom prípade sa teda v dôsledku amnestie udelenej prezidentom Slovenskej republiky na obvineného M. K. hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Pokiaľ nastal priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu stav zahladenia odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho dôsledkom musí byť i to, že žiaden so subjektov oprávnených na podanie dovolania (ako mimoriadneho prostriedku) už tento nemôže podať.

Odporovalo by účelu amnestie prezidenta, ak by po zahladení odsúdenia mohla niektorá z procesných strán podať mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného, smerujúci k zhoršeniu postavenia obvineného, umožniť otvorenie trestnoprávneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky pre obvineného spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Uvedené vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne z rozhodnutia Ústavného súdu o výklade čl. 102 ods. 1 písm. i/ Ústavy Slovenskej republiky, (zo dňa 28. júna 1999, sp. zn. I. ÚS 30/1999, uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 182/1999), v ktorom sa uvádza, že normatívnym obsahom pojmu amnestia je nad každú pochybnosť zánik trestnosti na úrovni právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu bez možnosti podať mimoriadny opravný prostriedok proti nemu ako aj zánik realizácie dôsledkov trestného stíhania.

Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikto nemôže byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Podľa ods. 2 tohto článku ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novo odhalené skutočnosti, alebo podstatná vada v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Použitie mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré uvedený odsek 2 upravuje, v prípade amnestie do úvahy neprichádza, pretože jej samotné udelenie nezávisí od úrovne zistenia skutkového alebo posúdenia právneho stavu veci alebo zákonnosti trestného konania v štádiu, kedy bola udelená.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. apríla 2014

  JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová