3 Tdo 6/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného J. K. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona
a iné, na neverejnom zasadnutí 22. februára 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného J. K.,
ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. T. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 20. júla 2010, sp. zn. 6To 50/2010, rozhodol
t a k t o
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného J. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 25. marca 2010, sp. zn. 6T 2/2009, bol
obvinený J. K. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1,
ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
na skutkovom základe, že
v presne nezistenom dopoludňajšom čase dňa 18. augusta 2008 v obci Z. v úmysle
usmrtiť svoju manželku O. K., v mieste ich spoločného bydliska v Z. v rodinnom dome č. X.,
odstránil plynovú prípojku od plynového sporáku a otvoril plynový ventil, odkiaľ plyn nechal
unikať do priestorov predmetného rodinného domu, následne manželku v dome zvonku
zamkol, aby tak zabránil jej odchodu z domu a sám so svojimi osobnými vecami z domu
odišiel do neďalekého sadu, kde očakával výbuch nahromadeného unikajúceho plynu, k čomu
aj skutočne došlo v čase asi o 12.30 hod. tohto dňa, následkom čoho došlo k totálnemu
zrúteniu rodinného domu č. X. v Z., pričom O. K. pri tom utrpela smrteľné zranenia s tým,
že výbuchom došlo taktiež k poškodeniu okolitých rodinných domov a motorového vozidla,
čím celkovo spôsobil:
svojej manželke O. K. zlomeninu klenby a spodiny lebečnej s pomliaždením kôry
mozgu, krvným výronom pod tvrdú a mäkkú blanu mozgu a zakrvácaniu do
komorového systému mozgu a iné zranenia, ktorým poškodená na mieste podľahla,
škodu na zrútenom rodinnom dome č. X. vo výške 55 193 €,
škodu na zariadení rodinného domu č. X. vo výške 5 347 €,
škodu na osobných veciach R. K. vo výške 5 589 €,
škodu na majetku V. vo výške 650 €,
škodu na rodinnom dome č. X. v obci Š. Ing. V. B. vo výške 1 051 €,
škodu na rodinnom dome č. X. v Z. P. K. vo výške 2 933 €, škodu na rodinnom dome č. X. v Z. Ľ. R. vo výške 997 €, škodu na rodinnom dome č. X. v obci Z. Š. M. vo výške 1 396 €, škodu na rodinnom dome č. X. v obci Z. B. B. vo výške 736 €,
škodu na rodinnom dome č. X. v obci Z. P. Č. vo výške 58 €,
škodu na rodinnom dome č. X. v obci Z. A. P. vo výške 947 €,
škodu na rodinnom dome č. X. v obci Z. R. K. vo výške 1 008 €,
škodu na rodinnom dome č. X. v Z. M. B. vo výške 264 €,
škodu na vozidle zn. Škoda Fabia X. Ľ. R. vo výške 829 €.
Za to bol obvinenému J. K. uložený podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona bol obvinený pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradený, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému
uložený ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť
škodu poškodeným stranám nasledovne:
poškodenému R. K., nar. X., trvalé bytom Z. č. X., vo výške 5 589 € (168 400 Sk),
poškodenému Ing. V. B., nar. X., trvalé bytom Š. č. X., vo výške 10 513 €
(316 716 Sk),
poškodenému P. K., nar. X., trvale bytom T., vo výške 2 933 € (88 325 Sk),
poškodenému A. P., nar. X., trvalé bytom Z. č. X., vo výške 947 € (28 554 Sk),
poškodenej R. K., nar. X., trvalé bytom Z. č. X., vo výške 1 008 € (30 377 Sk),
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený R. K., nar. X., trvalé bytom Z.
č. X. so zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach
občiansko-právnych.
Podľa § 98 ods. 3 Trestného poriadku súd nariadil zničenie nasledovných vecí:
časť trubky s otvoreným ventilom,
prívodná hadica s kovovým opletením,
regulačný ventil s kusom gumovej hadice, hadica od sporáku.
Krajský súd v Trnave uznesením z 20. júla 2010, sp. zn. 6To 50/2010, postupom
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie obvineného J. K., ktoré podal proti vyššie
špecifikovanému rozsudku okresného súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie obvinený J. K., a to z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Trestného poriadku.
V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že predložil cestou svojho obhajcu návrhy
na doplnenie dokazovania v priebehu súdneho konania, ktoré nie všetky boli vykonané. Súd
mal akceptovať návrhy na doplnenie dokazovania jednak výsluchom navrhovaných svedkov a
jednak zadovážením si nového znaleckého posudku ohľadne terapeutickej liečby jeho
ochorenia (paranoidná psychóza). Je nevyhnutné, aby súd objasnil všetky okolnosti trestného
činu a vykonanie nového znaleckého posudku považuje za kľúčové pre následné rozhodnutie
súdu. Nevykonaním navrhovaného doplnenia dokazovania boli porušené jeho základné práva
na obhajobu, čím je daný dovolací dôvod podľa písm. c/ § 371 Trestného poriadku.
Dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku videl
dovolateľ v tom, že obvinený nemal úmysel poškodenú usmrtiť, pričom obzvlášť závažný
zločin vraždy je úmyselným trestným činom a úmysel páchateľa preto musí smerovať k usmrteniu človeka. Vzťah obvineného k spôsobenému následku nebol náležite zistený.
Pokiaľ sa obvinený v prípravnom konaní priznal, urobil tak zo strachu, a preto že mu bola
znížená dávka lieku, čo spôsobilo jeho neschopnosť ovládať a rozpoznať svoje konanie. Súd
mal prihliadať na jeho duševnú poruchu, nepríčetnosť.
Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozhodnutia, vyslovil porušenie zákona, zrušil napadnuté rozhodnutie a
prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave vo vyjadrení k podanému dovolaniu
navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného
poriadku dovolanie dovolateľa J. K. odmietol, pretože dôvody dovolania v posudzovanej veci
nie sú dané.
Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 377) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1), bolo podané osobou oprávnenou (§
369 ods. 2 písm. b/), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok
možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na
neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, pretože nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
V úvode je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a
hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, ktoré sú taxatívne vymenované
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. Dovolanie nie je preto
možné chápať ako po neúspešnom odvolaní, ďalší opravný prostriedok, ktorým by boli
podávané námietky oprávnenej osoby k skutkovým zisteniam, alebo k výške uloženého trestu.
Správne uvedenie dôvodu dovolania je podstatné, pretože limituje rozsah preskúmavacej
povinnosti dovolacieho súdu.
Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné
porušenie práva na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe.
Právo na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu je potrebné chápať ako vytvorenie
podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.
Obvinený v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by
preukazovala, že bolo v jeho prípade zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.
Obvinený tento dovolací dôvod videl len v tom, že konajúce súdy nevykonali obhajobou
navrhované dôkazy.
Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo
súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10,
resp. práva podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver súdu, že určitú skutkovú
okolnosť považuje za dokázanú a už ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal
opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, že dovolací súd je
viazaný zisteným skutkovým stavom, ktorá vyjadruje už vyššie spomenutú zásadu, že účelom
dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a
úplnosti zistenia skutkového stavu.
Ako je to už čiastočne uvedené vyššie, dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a
hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1
písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu
inštanciu v sústave súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého
stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa a
jeho skutkové závery môže doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže
posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané
dôkazy, pretože dôkazy v konaní o dovolaní nemôže sám vykonávať. Namietané nesprávne
skutkové zistenia alebo nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôžu zakladať
dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku
Dovolacie námietky obvineného K. smerovali k tomu, že namietal rozsah vykonaného
dokazovania, keď konštatoval, že súd nevykonal ním navrhované doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov a vykonaním nového znaleckého posudku.
V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. i/ Trestného poriadku, pretože ako je uvedené vyššie, dovolací súd nezistil žiadne
porušenie práv obvineného na obhajobu a tiež nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení a nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, preto bez preskúmania veci, na
neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného
poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. februára 2012
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová