3 Tdo 6/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti obvinenej Z. C., vedenej na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. 2T 77/2002, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. marca 2009 v Bratislave prerokoval dovolanie obvinenej Z. C., podané prostredníctvom obhajkyne JUDr. E. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. januára 2008, sp. zn. 1 To 62/2007 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvinenej Z. C. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Komárne zo dňa 13. augusta 2007, č. k. 2 T 77/2002- 419, bola obvinená Z. C., narodená dňa X., uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 220 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskoršej novely číslo 253/2001 Z.z. - ďalej len Tr. zák.), pretože ako matka v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtila svoje novonarodené dieťa hneď po pôrode, pričom inkriminovaného činu sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 27. septembra 2001 v spálni rodinného domu číslo X. bez predchádzajúcej prípravy na materstvo a narodenie dieťaťa porodila zdravé, donosené a životaschopné dieťa ženského pohlavia a bezprostredne po pôrode toto dieťa bez toho, že by mu poskytla základnú popôrodnú starostlivosť, vložila do igelitového vreca, ktorého otvor zaviazala, v dôsledku čoho u dieťaťa došlo z dôvodu nedostatku kyslíka k nedokysličeniu mozgu s následným mechanizmom ochrnutia životne dôležitých centier mozgu a k jej smrti.

Za to jej bol podľa § 220 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na výkon ktorého bola podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradená do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Na základe odvolania podaného obvinenou druhostupňový Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22. januára 2008, č. k. 1 To 62/2007-437, podľa § 256 Trestného poriadku (zákona číslo 141/1961 zb. - ďalej len Tr. por.) jej odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu obvinenej Z. C. v pôvodnom trestnom konaní došlo dňom 22. januára 2008, pričom obvinená takto uložený trest v súčasnosti, počnúc dňom 29. apríla 2008, vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre. Predložený spisový materiál dokumentuje aj tú skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 3. októbra 2008 pod č. 4943/08-61/M-69/1 žiadosť o milosť Z. C. zamietol (č. l. 454 trestného spisu).

Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre bolo spoločne s kompletným spisovým materiálom doručené Okresnému súdu v Komárne dňa 18. marca 2008. Súd prvého stupňa jeho odpisy následne rozoslal, takže obvinená Z. C. a jej obhajkyňa ho prevzali zhodne dňa 21. apríla 2008 a okresný prokurátor v Komárne dňa 18. apríla 2008 (viď. rub č.l. 441b spisu). Nasledujúcim kalendárnym dňom po jednotlivých doručeniach druhostupňového rozhodnutia začala zo zákona oprávneným procesným stranám jednotlivo plynúť lehota na podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Proti citovaným rozhodnutiam oboch uvedených súdov podala v zákonom prepísanej trojročnej lehote (370 ods. 2 Tr. por.) dňa 24. apríla 2008, prostredníctvom svojej splnomocnenej obhajkyne JUDr. E. V. (plná moc zo dňa 23. apríla 2008 na č.l. 446 spisu) na Okresný súd v Komárne vo svoj prospech dovolanie obvinená Z. C.. Podstatou jej dovolania (viď. č.l. 445 spisu) je nezmenené obhajobné tvrdenie, prezentované počas celého trestného stíhania, a to že skutok, v konečnom dôsledku ustálený súdmi oboch druhov a stupňov, nespáchala. Krajský súd v Nitre preto podľa jej právneho názoru pochybil, keď sa stotožnil s odsudzujúcim prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu v Komárne zo dňa 13. augusta 2007, vyzdvihnúc existenciu súhrnu v ňom uvedených nepriamych dôkazov, ktoré mali vytvoriť ako celok sieť na seba naväzujúcich a vzájomne sa doĺňajúcich dôkazov, v konečnom dôsledku odôvodňujúcich uznanie jej viny. Krajský súd pochybil, keď si dôsledne nesplnil revíznu povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 254 ods. 1 Tr. por., na základe ktorého mal napadnutý odsudzujúci rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V ďalších dôvodoch dovolania obvinená bližšie hodnotila skutkové zistenia i postup konajúcich súdov z hľadiska ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. a uviedla, že také hodnotenie dôkazov viedlo k nesprávnym záverom o právnom posúdení zisteného skutku. Vykonané dôkazy podľa jej stanoviska dostatočne nepreukázali, že k usmrteniu novonarodeného dieťaťa došlo jej osobným subjektívnym zavinením. Poprela, že by v prípravnom konaní dňa 11. februára 2002 vyjadrila priznanie ku skutku, a tieto údaje mali byť podľa jej názoru dopisované dodatočne, pričom poprela, že by ich súhlasne písomne verifikovala. Ak odmietla vypovedať, logicky sa nepriznala a nemohla ani vyjadriť súhlas s obsahom spornej zápisnice. Má za to, že súdy oboch druhov a stupňov mali v pôvodnom konaní dôslednejšie aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Navrhla, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v naznačených smeroch v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu zrušil a vec vrátil niektorému z konajúcich súdov, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor v Komárne v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu dňa 7. mája 2008 uviedol, že snahu o vyvolanie konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zo strany obvinenej považuje za účelovú, majúc za to, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože odôvodnenie písomne podaného dovolania obvinenou je založené výlučne na argumentácii, že najprv prvostupňový a neskôr i odvolací súd nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy. Naopak, okresný prokurátor má za to, že súdy oboch druhov a stupňov v pôvodnom konaní vykonali všetky podstatné a pre zistenie skutkového stavu potrebné dôkazy a tieto následne správne vyhodnotili do podoby konečného odsudzujúceho rozhodnutia. Vzhľadom na tie skutočnosti, že napadnuté rozhodnutia ako aj im predchádzajúce konanie nevykazuje právne chyby, navrhol dovolanie obvinenej podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. podľa jeho právneho názoru nemôže riešiť nápravu tých skutkových chýb, na ktoré v podanom dovolaní poukázala obvinená.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 381 Tr. por. prejednal dovolanie podané obvinenou Z. C. a zistil, že nie je dôvodné.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku a z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj celého obhajobného postoja obvinenej prezentovaného počas pôvodného trestného konania) zrejmé, že obvinená namieta spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom pôvodnom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jej neprospech. Avšak skutok v znení koncipovanom Okresným súdom v Komárne a v odvolacom konaní fakticky prevzatý Krajským súdom v Nitre je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne vyplýva, že aj ustálenú právnu kvalifikáciu skutku je nutné považovať za súladnú so zákonom a správnu.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že prezentovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie je daný, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinenej Z. C. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 4. marca 2009

  JUDr. Ján M i h a l, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová