3 Tdo 6/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a Mgr. Miroslava Lehoczkého v trestnej veci proti obvinenému L pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2007 v Bratislave dovolanie podané obvineným L prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. M proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2006, sp. zn. 5 To 36/2006, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ls a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v R z 8. februára 2006, sp. zn. 2T 31/2005, bol obžalovaný L uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
od 1. septembra 1999 do 19. apríla 2005 v mieste svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome č. X, v obci G, okr. R, v ktorom býval so svojou manželkou F, počas opakovaných hádok pod vplyvom alkoholických nápojov, túto neustále ponižoval, vulgárne jej nadával, bil ju rukami po tvári a hlave, kopal do nej, v dôsledku čoho u nej vyvolával stres a strach, spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie, pričom pri týchto hádkach viackrát a opakovane ju donútil k súloži, ako i dňa
8. apríla 2005 o 19.00 hod. v obývacej izbe rodinného domu ju zhodil na sedaciu súpravu, násilím z nej stiahol nohavice a nohavičky, chytil jej ruky, držal ich vzadu a proti jej vôli vykonal s ňou súlož, potom ju zhodil na zem, kopal do nej a bil ju päsťou po hlave, následne dňa 10. apríla 2005 okolo 17.00 hod. v rodinnom dome, v miestnosti spodnej kuchyne, ju zozadu chytil okolo drieku, odniesol ju do izby, kde z nej stiahol nohavice a nohavičky a napriek tomu, že kričala o pomoc a prosila ho, aby ju nechal, proti jej vôli vykonal s ňou súlož.
Za to bol podľa § 241 ods. 2 Tr. zák. (v znení účinnom do 31. decembra 2005), s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený L.
Krajský súd v Košiciach, na podklade podaného odvolania, podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj postup konania, ktoré rozsudku predchádzalo a uznesením z 27. apríla 2006, sp. zn. 5 To 36/2006, rozhodol tak, že podľa § 256 Tr. por. (v znení účinnom do 31. decembra 2005) odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.
Okresný súd v R dňa 12. februára 2007 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní, ktoré podal obvinený L proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2006, sp. zn. 5 To 36/2006.
Podané dovolanie malo odstrániteľné nedostatky, nebolo podané prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), preto predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 379 ods. 1 Tr. por. vyzval obvineného na odstránenie týchto nedostatkov v lehote do 9. októbra 2007 s tým, že obvinený bol upozornený na možnosť postupu podľa § 382 písm. d/ Tr. por., v prípade neodstránenia vytýkaných nedostatkov.
Obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. M požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov dovolania do 15. novembra 2007. Žiadosti obvineného o predĺženie lehoty bolo vyhovené, pôvodne určený termín na 17. októbra 2007 bol zrušený a vo veci bol určený nový termín neverejného zasadnutia na 5. decembra 2007.
V písomných dôvodoch dovolania obvinený uviedol, že dovolanie podáva proti napadnutému rozhodnutiu z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušil uznesenie odvolacieho súdu ako i meritórny rozsudok súdu prvého stupňa a tiež chybné konanie, ktoré im predchádzalo.
Zásadné porušenie práva na obhajobu (dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) vidí obvinený v tom, že závery znaleckých posudkov posudzujúcich vierohodnosť výpovedí poškodenej sú rozporné, a preto súdy mali akceptovať jeho návrh na doplnenie dokazovania vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania tímom lekárov – odborníkov z lekárskej fakulty - zameraný na vyšetrenie duševného stavu poškodenej, jej psychiku a s tým súvisiacu pravdovravnosť pri opisovaní skutku. Pokiaľ súdy oboch stupňov tento návrh na doplnenie dokazovania neakceptovali, zásadným spôsobom porušili jeho právo na obhajobu.
V písomných dôvodoch dovolania obvinený vyslovil nesúhlas s právnou kvalifikáciou skutkov. Tvrdil, že jeho konaním nebola naplnená skutková podstata trestného činu znásilnenia. Skutok znásilnenia je len tvrdením poškodenej, žiadny lekár ho objektívne nepotvrdil. V tejto súvislosti namietal aj vierohodnosť výpovedí svedkýň R a S – dcér poškodenej. Po ďalšej analýze vykonaných dôkazov (lekárske potvrdenia, výpovede svedkýň, predchádzajúce odsúdenia, závery znalcov ohľadne jeho sexuálnej orientácie) opakovane tvrdil, že žalovaný trestný čin znásilnenia nespáchal, nesúhlasí s uznaním viny a navrhuje
- vykonať kontrolný znalecký posudok odborným tímom znalcov z lekárskej fakulty na psychologický stav poškodenej, pravdovravnosť a vierohodnosť jej výpovede,
- vykonať znalecké dokazovanie – psychologické vyšetrenie obžalovaného, avšak iným znalcom ako tým, ktorý bude vyšetrovať poškodenú,
- vykonať dôkazy výsluchom svedkov, ktorých výsluch obvinený navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní 8. februára 2006.
K dovolaniu podanému obvineným sa v stanovenej lehote vyjadrila poškodená F. Uviedla, že súhlasí s rozhodnutiami Okresného súdu v R i Krajského súdu v Košiciach. To čo uviedla o psychickom a fyzickom týraní obvineným, sa zakladá na pravde a boli o tom predložené i dôkazy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods.1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dôvodom pre podanie dovolania podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté. Skutočnosť, že súdy rozhodujúce vo veci zamietli návrh obvineného na doplnenie dokazovania, v danom prípade vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, nie je dôvodom pre podanie dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Ďalším dôvodom pre podanie dovolania je vykonanie dôkazov súdom spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.).
V zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Vo vzťahu k dôvodu dovolania uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. písomné dôvody dovolania nekonkretizujú, v čom obvinený videl vykonanie dôkazov spôsobom odporujúcim zákonom, neuviedol aké konkrétne porušenie procesnoprávnych ustanovení súvisiacich s vykonávaním dôkazov na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí namieta. Skutočnosť, že obvinený nesúhlasí s hodnotením dokazovania vykonaným na hlavnom pojednávaní, nemôže zakladať dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určený, ako je to už konštatované vyššie, k náprave procesných a hmotnoprávnych chýb výslovne uvedených v jednotlivých dovolacích dôvodoch v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písm. i/ Trestného poriadku.
Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Skutkový stav je pri rozhodovaní o dovolaní opierajúcom sa o tento dovolací dôvod hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Prípady, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je potrebné odlišovať od prípadov, kedy je rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom zistení.
Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov oboch súdov vo vzťahu k výpovediam svedkýň, najmä poškodenej F a jej dcér svedkýň R a S, ktoré považoval za nevierohodné a účelové. V tejto súvislosti namietal i spôsob hodnotenia záverov znaleckých posudkov zaoberajúcich sa otázkou miery pravdovravnosti poškodenej pri opisovaní skutku ustáleného v obžalobnom návrhu. V tejto súvislosti potom obvinený žiadal už vykonané dokazovanie opakovať, pribratím ďalších znalcov – tímu lekárov odborníkov z lekárskej fakulty do konania a vypracovaním nového kontrolného znaleckého posudku.
Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol, postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 5. decembra 2007
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia:
Kanc!
- opíš v potrebnom počte odpisov
- 2x GP SR tu
- 1x zber spis
- vyznač v reg. 3Tdo skončené
- spis OS R
- 3/1 Dr. Serbová