3Tdo/59/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a členov senátu JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí konanom 30. septembra 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O.F. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení zákona. č. 214/2019 Z. z., o dovolaní obvineného O.F. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/36/2019 zo 4. septembra 2019, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. O. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 10. apríla 2019, sp. zn. 1T/9/2018, bol obvinený O.F. uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona (v znení účinnom v čase spáchania skutku) na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného času dňa 08.02.2018 do 13.00 hod. dňa 09.02.2018 v areáli cintorína mestskej časti Z. - L., na ulici X. XX v Bratislave, odcudzil 2 ks náhrobné kamenné platne z leštenej žuly G. sivej farby o rozmere 87,5 x 114,5 cm, ktorými bol prikrytý žulový náhrobník postavený na hrobovom mieste s menom „V. N. a manželka W.", čím spôsobil poškodenej Y. N., nar. XX.XX.XXXX celkovú škodu krádežou vo výške 460,-Eur.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, aplikujúc § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V adhéznom výroku mu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej Y. N. v sume 460 eur s tým, že podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku ju so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom, sp. zn. 1To/36/2019 zo 4. septembra 2019podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o uznaní obvineného za vinného na identickom skutkovom základe ako súd I. stupňa, pri zmene právnej kvalifikácie skutku, právne ho posúdiac ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a obvinenému uložil identický trest, pri zhodnom výroku o spôsobe jeho výkonu, ako aj identickom výroku o náhrade škody.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním (osobne podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 12. mája 2020) obvinený O.F., z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a to prostredníctvom zvoleného obhajcu (plnomocenstvo udelené dňa 12. decembra 2019 JUDr. Milanovi Menyhartovi bolo predložené dovolateľom spolu s dovolaním).

Konkrétne namietal konanie odvolacieho súdu, keď tento verejné zasadnutie o jeho odvolaní dňa 4. septembra 2019 vykonal v jeho neprítomnosti, hoci tomuto súdu doručil ospravedlnenie, že sa zo zdravotných dôvodov nemôže verejného zasadnutia zúčastniť, avšak trvá na osobnej prítomnosti na verejnom zasadnutí a preto ho žiada odročiť. Predtým sa nikdy na krajskom súde neospravedlňoval. Spolu s ospravedlnením priložil výmenný list zo 4. septembra 2019 od všeobecného lekára MUDr. D. na chirurgiu. Jeho pôvodný právny zástupca mu mal vysvetliť, že len samotný výmenný list na ospravedlnenie nebude postačovať, čo však neurobil. Následne mu jeho družka z jeho dokladov doložila „aspoň" priepustku k lekárovi - chirurgovi, ktorá je potvrdená chirurgom MUDr. Y., že sa vyšetrenia 4. septembra 2019 zúčastnil (písomné ospravedlnenie, výmenný list aj priepustku doložil v prílohe k dovolaniu). Pri hľadaní chirurgického nálezu, ktorý by mal byť v jeho zdravotnej karte zistil, že MUDr. D. odišiel do dôchodku a jeho zdravotnú kartu zaslal nevedno kam, teda sa nemôže dopátrať k jeho chirurgickému nálezu zo 4. septembra 2019. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu (pozn. : správne „rozsudok") zrušil a vec rozhodol na neverejnom zasadnutí podľa § 382a Trestného poriadku, resp. na verejnom zasadnutí podľa § 383 Trestného poriadku.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III (podaním doručeným prvostupňovému súdu 21. septembra 2020) tým spôsobom, že s dôvodmi dovolania sa nestotožňuje. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku] vyslovila názor, že právo obvineného zúčastniť sa verejného zasadnutia pred odvolacím súdom nebolo žiadnym spôsobom porušené s tým, že odvolací súd sa riadne a dostatočným spôsobom so všetkými skutočnosťami namietanými obvineným vysporiadal. Účelom ustanovení upravujúcich prítomnosť obvineného na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí je zabezpečiť dodržiavanie jeho práv a povinností zakotvených v Trestnom poriadku a to najmä, že obvinený má právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí o odvolaní, má právo vyjadriť sa ku každému dôkazu, na záverečnú reč, právo posledného slova a v konaní o odvolaní má právo ako posledný predniesť konečný návrh a podobne. Obvinený má hodnoverným spôsobom ospravedlniť svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiadať súd, aby sa verejné zasadnutie konalo počas jeho prítomnosti. Hodnoverným ospravedlnením neprítomnosti obžalovaného na verejnom zasadnutí bude najmä ospravedlnenie neprítomnosti zo zdravotných dôvodov doložené lekárskym potvrdením, z ktorého vyplýva, že aktuálny zdravotný stav osoby neumožňuje jej účasť na úkone, na ktorý bola predvolaná, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Právo obžalovaného byť prítomný na verejnom zasadnutí (hlavnom pojednávaní) nemožno chápať absolútne. Inak by sa súdne konanie prostredníctvom sústavného využívania opakovaných žiadostí o odročenie pojednávania ľahko stalo voľne disponibilným nástrojom v rukách obžalovaného a súčasne by prestalo byť nástrojom v rukách súdu, ktorý má slúžiť nastoľovaniu spravodlivého usporiadania v právom regulovaných spoločenských vzťahoch. Z odôvodnenia dovolania nevyplýva, že by obžalovaný O.F. nebol spôsobilý sa na verejné zasadnutie súdu dostaviť. Právo odsúdeného zúčastniť sa verejného zasadnutia nebolo v rámci predmetného trestného konania akýmkoľvek spôsobom porušené, celé trestné konanie, tak prípravné ako i súdne konanie vykonané Okresným súdom Bratislava III, ako i Krajským súdom v Bratislave bolo vykonanézákonným spôsobom. Má preto zato, že v danom prípade sú dané dôvody na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

K dovolaniu sa napokon písomne vyjadrila i poškodená Y. N. a hodnotiac celkový priebeh trestného stíhania obvineného v pôvodnom konaní, poukazujúc i na dokazovaním zistené jeho osobné pomery, v konečnom dôsledku, v kontexte celkového obsahu jej vyjadrenia, hodnotila dovolanie obvineného ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že boli splnené podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je ako dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadkuz hľadiska ich hodnotenia.

Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu.

S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku).

Najvyšší súd sa preto v dovolacom konaní zaoberal konaním, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolacieho súdu (Krajského súdu v Bratislave), pretože dovolateľ v dovolaní namietal výlučne tú skutočnosť (a nie aj inú), že verejné zasadnutie konané o odvolaní, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, bolo vykonané v jeho neprítomnosti, domáhajúc sa záveru, že na taký postup neboli splnené zákonné podmienky.

V súvislosti s dovolateľom uplatneným dovolacím dôvodom a chybou vytýkanou v konaní, ktoré predchádzalo rozsudku odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, najvyšší súd dáva do pozornosti nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa § 292 ods. 1 Trestného poriadku veta prvá a druhá, predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím.

Podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť rozhodnutím priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.

Podľa § 293 ods. 3 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

Podľa § 293 ods. 4 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.

Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.

Podľa § 293 ods. 6 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Podľa § 293 ods. 7 Trestného poriadku ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku, ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

Podľa § 293 ods. 10 Trestného poriadku obhajca obvineného sa vždy zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní, ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhom obvinený. Podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov, je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu vyplýva, že obvinený v pôvodnom konaní, v štádiu konania pred súdom, bol trestne stíhaný na podklade obžaloby podanej prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava III z 22. júna 2018 pre zločin krádež podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona (v znení účinnom v čase spáchania žalovaného skutku - 8. až 9. február 2018), za ktorý je Trestným zákonom stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí 3 až 10 rokov.

Obvinený v čase odvolacieho konania nebol vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody.

O verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom 4. septembra 2019 bol písomne upovedomený na adresu ním určenú - ako adresa na doručovanie písomností (K. XXX, E. N.) s tým, že upovedomenie doručované poštou v zmysle doručenky (č. l. 289 spisu) aj osobne prevzal 24. júna 2019.

Na takto určený termín verejného zasadnutia sa obvinený nedostavil. Na tomto verejnom zasadnutí prítomný obhajca obvineného (v danom čase JUDr. Andrej Lehoťan) predložil súdu písomné ospravedlnenie obvineného z neúčasti na verejnom zasadnutí s odôvodnením, že mu účasť na ňomneumožňuje jeho zdravotný stav (bez jeho bližšej konkretizácie) a pretože žiada o prejednanie veci v jeho prítomnosti súčasne žiada o odročenie verejného zasadnutia.

S písomným ospravedlnením predložil aj listinu „Výmenný list - poukaz na odborné vyšetrenie" vystavenú 4. septembra 2019 MUDr. X. D. (všeobecným lekárom pre dospelých so sídlom ambulancie v E. N.), z ktorej je zistiteľný obvineným subjektívne uvádzaný zdravotný problém - „bolesť ramena".

Na podklade uvedeného predseda konajúceho senátu procesným uznesením rozhodol, že podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, tento procesný postup odôvodňujúc (viď. zápisnicu z verejného zasadnutia aj odôvodnenie napadnutého rozsudku) tým, že obžalovaný „nepredložil súdu lekárske potvrdenie s vyjadrením ošetrujúceho lekára, ktoré by potvrdzovalo, že jeho zdravotný stav je taký vážny, že pri jeho účasti by bol ohrozený jeho život, závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu alebo nebezpečenstvo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, tak ako to vyžaduje Trestný poriadok, predložil iba výmenný list - poukaz MUDr. D. zo 4. septembra 2019. Preto boli splnené podmienky, aby sa verejné zosadnutie konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o ňom v dostatočnom predstihu informovaný".

Na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení najvyšší súd konštatuje, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací nepochybil, pokiaľ za vyššie popísaných okolností vykonal verejné zasadnutie o odvolaní obvineného bez jeho prítomnosti, pretože na takýto procesný postup boli splnené zákonné podmienky.

Na verejné zasadnutie bol obvinený (v štádiu odvolacieho konania v procesnom postavení „obžalovaného") predsedom senátu upovedomený (nie predvolaný), čím konajúci predseda senátu vyjadril, že účasť obvineného na verejnom zasadnutí nie je nevyhnutná (pokiaľ by považoval jeho účasť za nevyhnutnú, išlo by o dôvod na jeho predvolanie - § 292 ods. 1 Trestného poriadku veta prvá a druhá).

Súčasne neboli naplnené zákonné podmienky určujúce prípady, kedy nemožno vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného - tento nebol vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody a ani nebol stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov - do úvahy prichádzajúca trestná sadzba odňatia slobody bola 3 až 10 rokov (§ 293 ods. 6 Trestného poriadku).

Obvinený taktiež bol na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní zastúpený obhajcom (§ 293 ods. 10 Trestného poriadku).

O verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom 4. septembra 2019 bol obvinený nie len riadne, ale aj včas upovedomený, keď upovedomenie doručované poštou osobne prevzal už 24. júna 2019, čím lehota na prípravu na verejné zasadnutie 5 pracovných dní bola nepochybne zachovaná (§ 292 ods. 4 Trestného poriadku).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení pritom vyplýva, že Trestný poriadok chráni obvineného v zachovaní mu práva na obhajobu, ktorého súčasťou nepochybne je i právo osobne sa zúčastniť súdneho konania, a teda v prípade verejných foriem prejednania veci je zákonom chránené aj právo obvineného zúčastniť sa verejného zasadnutia konaného o jeho odvolaní.

Zvlášť tomu tak je pokiaľ obvinenému bránia v takej účasti objektívne dôvody, medzi ktoré nepochybne patrí aj nepriaznivý (resp. zhoršený) zdravotný stav (choroba, úraz).

Na strane druhej však ustanovenia § 293 ods. 8 a § 120 ods. 2 Trestného poriadku určujú obvinenému aj povinnosť voči súdu preukázať (pokiaľ mu v tom nebránia objektívne dôvody), že jeho zdravotný stav mu znemožňuje účasť na verejnej forme prejedania veci (hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie), čo je odrazom faktu, že obvinený v trestnom konaní nemá len práva ale i povinnosti.

Právo obvineného na odročenie verejnej formy prejednania veci súdom v trestnom konaní vrátane verejného zasadnutia (vyjadrujúc súčasne vôľu, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti) viaže ustanovenie § 293 ods. 8 Trestného poriadku na „hodnoverným spôsobom ospravedlnenú neúčasť" a pokiaľ dôvodom jeho neúčasti má byť nepriaznivý zdravotný stav, ustanovenie § 120 ods. 2 Trestného poriadku ďalej vyjadruje zákonnú požiadavku, aby tento stav aj preukázal, pričom súčasne dôvodom pre odročenie verejného zasadnutia nie je akákoľvek jeho zdravotná komplikácia, ale výlučne taká, v dôsledku ktorej by „jeho prítomnosťou na verejnom zasadnutí mohol byť ohrozený jeho život alebo by mohlo dôjsť k závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu alebo by hrozilo nebezpečenstvo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby".

Obvinený je povinný uvedené skutočnosti preukázať „vyjadrením ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone".

V posudzovanom prípade bol obvinený o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu upovedomený formou písomného upovedomenia, ktoré je súčasťou súdneho spisu (č. l. 290). Z neho nepochybne vyplýva i poučenie podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku (na prvej strane) a na jeho rubovej strane je vo forme predtlače pre ošetrujúceho lekára i potvrdenie, ktoré bol obvinený ošetrujúcemu lekárovi, v prípade vôle ospravedlnenia svojej neúčasti na súdnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov, predložiť na potvrdenie skutočností vyplývajúcich z § 120 ods. 2 Trestného poriadku (alebo ho požiadať, aby také vyjadrenie osobitne vyhotovil za účelom jeho predloženia súdu).

Len takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára (lekárske potvrdenie) potvrdzujúce charakter zdravotného stavu obvineného spôsobom predpokladaným v § 120 ods. 2 Trestného poriadku predstavuje „hodnoverným spôsobom ospravedlnenú neúčasť" podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku.

Marginálne tiež treba poznamenať, že už so samotnej skutočnosti, že obvinený bol spôsobilý prostredníctvom obhajcu v deň verejného zasadnutia doručiť konajúcemu súdu vlastnoručne písaný ospravedlňujúci list aj s lekárskym odporúčaním na konkrétne vyšetrenie, je zrejmé, že mu tak nič nebránilo tomuto súdu predložiť aj vyjadrenie lekára v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku, už odhliadnuc od toho, že ani z povahy (aj to len všeobecne uvádzaných) zdravotných problémov vyplývajúcich z uvedeného lekárskeho odporúčania (bolesť ramena) nevyplýva ani len indícia o tom, že by malo ísť zdravotné problémy charakteru predpokladaného naposledy citovaným zákonným ustanovením (s ohrozením života alebo hrozbou závažného zhoršenia zdravia alebo prenosu nákazlivej choroby).

V konečnom dôsledku obvinený nepreukázal závažnosť jeho zdravotného stavu dokonca ani dodatočne s predloženým dovolaním, keď v prílohe navyše (oproti listinám predloženým už v pôvodnom konaní) predložil dovolaciemu súdu len lekárom - chirurgom MUDr. G. Y. (UNB, Nemocnica Ružinov, Bratislava) potvrdenú priepustku (pre zamestnávateľa) o tom, že 4. septembra 2019 menovaného lekára navštívil (bez ďalšieho).

V súhrne uvedeného najvyšší súd rezultuje, že pokiaľ obvinený bol o ním namietanom verejnom zasadnutí riadne a včas upovedomený a na toto sa nedostavil, jeho forma ospravedlnenia vlastnou rukou písaným listom s odporúčaním na odborné vyšetrenie, vystaveným jeho ošetrujúcim lekárom v deň konania verejného zasadnutia, bez ďalšieho, nie je hodnoverným spôsobom ospravedlnenou neúčasťou na verejnom zasadnutí spôsobom vyžadovaným ustanovením § 293 ods. 8 Trestného poriadku v spojení s § 120 ods. 2 Trestného poriadku, v dôsledku čoho odvolací súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní konané 4. septembra 2019 v posudzovanej trestnej veci v neprítomnosti obvineného v súlade s procesnými podmienkami upravenými v § 293 ods. 5 Trestného poriadku a súčasne bez existencie akýchkoľvek zákonných prekážok v zmysle aj ďalších už vyššie citovaných zákonných ustanovení.

V dovolaní obvineného namietaným procesným postupom odvolacieho súdu tak nebol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ktorý spočíva „vo vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky", pretože zákonnépodmienky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného v posudzovanom prípade splnené boli.

Dovolací súd preto zistiac, že je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí uznesením podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O.F. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.