3Tdo/59/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného W. M. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 5T 55/2013, o dovolaní, ktoré podal obvinený W. M., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Marcela Mašana, proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 27. mája 2013, sp. zn. 5T 55/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného W. M. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad na verejnom zasadnutí konanom 27. mája 2013, rozsudkom, sp. zn. 5T 55/2013, schválil dohodu o vine a treste z 18. apríla 2013, uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Poprad a obvineným W. M., podľa ktorej je obvinený M. vinný zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

doposiaľ si v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, presne nezisteným spôsobom zaobstaral O. A., nar. XX. O. XXXX po domácky zhotovenú ručnú strelnú palnú zbraň - jednovystrelovú pištoľ kalibru 5,5 mm na streľbu malokalibrových nábojov s pripevneným tlmičom hluku spolu s najmenej 2 ks malokalibrových nábojov zn. SB-REX, kalibru 22LR (5,6 mm) s olovenými strelami, a to aj napriek tomu, že nemal príslušné povolenie v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a W. M. sa v presne nezistenej dobe v roku 2007 dohodol s Z. G., že mu zadováži krátku strelnú zbraň, taktiež W. M. sa dohodol v presne nezistenej dobe v roku 2008 aj s Z. F., že aj jemu zadováži krátku strelnú zbraň, preto v presne nezistenom dni koncom mesiaca december 2008 v čase okolo 21.00 hod., na ulici Uherovej v blízkosti objektu Aréna v Poprade, odovzdal O. A. W. M. za prítomnosti Z. G. predmetnú zbraň a po jej vyskúšaní mal W. M. zaplatiť O. A. sumu vo výške 50 eur, kde následne uvedenú zbraň potom schoval u seba v byte W. M., na ul. Petržalskej č. 1638/6 v Kežmarku a v presne nezistených večerných hodinách bol potom ešte v ten deň Z. F. v byte u W. M.pozrieť na túto podomácky zhotovenú ručnú strelnú palnú zbraň prevziať s tým, že mu uviedol, že on mal záujem o riadnu strelnú zbraň a nie o taký starý črep, kde W. M. si zadovážil uvedeným spôsobom strelnú zbraň a Z. G. a Z. F. si zajednali u neho zadováženie takejto strelnej zbrane, a to aj napriek tomu, že všetci traja nemali príslušné povolenie v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive.

Okresný súd obvinenému W. M. uložil podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona a § 36 písm. 1/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4T 82/2009, z 5. mája 2010, právoplatného 27. októbra 2010, podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 8 (osem) rokov s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a výrok o treste rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 42/2008, z 27. februára 2009, právoplatného 27. februára 2009 podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 2 (dvoch) rokov s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Predmetný rozsudok Okresného súdu Poprad o schválení dohody o vine a treste nadobudol právoplatnosť, s poukazom na ustanovenie § 334 ods. 5 Trestného poriadku, jeho vyhlásením, teda 27. mája 2013.

Proti uvedenému rozsudku podal obvinený W. M. prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, teda že súd rozhodol v nezákonnom zložení a že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu.

V dovolaní obvinený namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože vo veci rozhodoval samosudca, hoci mal rozhodovať senát, keďže súd vo veci ukladal trest vyšší ako osem rokov, pričom samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov. Namietal tiež, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože jeho advokáta JUDr. Jozefa Beňa zastupoval na pojednávaní konanom 27. mája 2013 koncipient z jeho kancelárie, teda mu nebola reálne umožnená jeho obhajoba.

Vzhľadom na uvedené obvinený žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že vo veci by mal konať senát a nie samosudca.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade a navrhol dovolanie obvineného v zmysle § 382 Trestného poriadku odmietnuť, alebo v zmysle § 392 zamietnuť.

Poškodená organizácia Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, sa vyjadrila, že vo vzťahu k obvinenému M. eviduje pohľadávku v celkovej sume 4 889,82.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku); dospel však k záveru, že nie je naplnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku Okresného súdu Poprad, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v siedmej hlave Trestného poriadku. Význam konania o dohode o vine a treste spočíva najmä v tom, že správne vedené a štruktúrované dohody sú prospešné tak pre obvineného ako aj pre spoločnosť. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Trestného poriadku pod písmenami a/ až j/.

Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení § 333 ods. 3 písm. j/ Trestného poriadku sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie),v dôsledku čoho stratil aj oprávnenie podať proti takému rozhodnutiu dovolanie s poukazom na ustanovenie § 372 ods. 1 Tr. por.

Z dikcie ustanovenia § 334 ods. 4 Trestného poriadku však vyplýva možnosť podať dovolanie proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, a to z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku (porušenie práva na obhajobu), ktorý uplatnil aj obvinený W. M..

Na základe uvedeného sa dovolací súd dôvodom dovolania podľa § 371 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku ani nezaoberal a venoval sa len dovolacím námietkam podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Trestného poriadku), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Trestného poriadku). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku.

Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37 Trestného poriadku, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Z predloženého spisového materiálu a zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom 27. mája 2013 (č.l. 278) vyplýva, že verejného zasadnutia sa osobne zúčastnil obhajca obvineného JUDr. Jozef Beňo. Obvinený M. sa vyjadril, že súhlasí s tým, aby ho na verejnom zasadnutí zastupoval obhajca JUDr. Jozef Beňo z AK Poprad. Obhajca JUDr. Jozef Beňo predniesol i konečný návrh v tom zmysle, že navrhol dohodu o vine a treste schváliť.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolacie námietky obvineného, že na verejnom zasadnutí jeho obhajcu zastupoval koncipient z jeho kancelárie nie sú v zhode s, a teda ani ním uplatnený dovolací dôvod podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku nie je naplnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného obvineným, a preto tentomimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.