3Tdo/57/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného W. A. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného W. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/60/2014 z 20. augusta 2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. a) Trestného poriadku dovolanie obvineného W. C. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/39/2014 z 3. júna 2014 bol obvinený W.A. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pre skutok podrobne rozpísaný vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu.

Za to bol obvinenému podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 2To/60/2014 z 20. augusta 2014 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu, prvé dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/23/2015 z 19. mája 2015, postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, odmietnuté (č. l. 450-452).

Proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu, svoje druhé dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i)Trestného poriadku, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tdo/52/2016 z 19. apríla 2017, postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, odmietnuté (č. l. 583-588).

Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu podal 8. augusta 2019 v poradí tretie dovolanie (teraz prejednávané) z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku. Z dovolania vyplýva, že toto smeruje voči rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/39/2014 z 3. júna 2014 a uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/60/2014 z 20. augusta 2014.

Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi, alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/60/2014 z 20. augusta 2014 bolo doručené obvinenému 8. septembra 2014 a jeho obhajcovi 10. septembra 2014 (doručenky č. l. 355). V spojitosti s ustanovením § 370 ods. 1 Trestného poriadku teda vyplýva, že lehota na podanie dovolania obvinenému uplynula 10. septembra 2017.

Terajšie, v poradí už tretie dovolanie, bolo podané na Okresný súd Martin 8. augusta 2019, čiže bolo podané výrazne po uplynutí zákonnej lehoty. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že predmetné dovolanie obvineného bolo podané oneskorene.

Za takejto situácie nezostalo najvyššiemu súdu iné len rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože obvinený podal dovolanie oneskorene.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.