N a j v y š š í s ú d
3 Tdo 57/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. decembra 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov
JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obvinenému A. E.
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,
písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného A. E., podaného prostredníctvom
obhajcu JUDr. S. J., advokáta v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
zo dňa 1. decembra 2011, sp. zn. 4To 144/2011, takto
r o z h o d o l:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. E. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 26. augusta 2011, sp. zn. 6T 19/2010,
bol obvinený A. E. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa 27. novembra 2009 na bližšie nezistenom mieste v Š. kúpil kokaín, ktorý dňa
28. novembra 2009 prepravil leteckou spoločnosťou R. letom č. FR 9026 z G. – B., Š.,
na územie S. tak, že ho počas letu uschoval v troch rotačných elipsoidoch vo svojich
telesných dutinách, pričom po pristátí lietadla v čase o 17.55 hod. na letisko M. 1 ks
rotačného elipsoidu nechal v čiernej ponožke za sedadlom letiskového autobusu typu COBUS
3000 č.1, W. a ďalšie dva po vystúpení z lietadla dobrovoľne vydal po zadržaní
vyšetrovateľovi, pričom následným expertíznym skúmaním KEÚ PZ Bratislava bolo zistené,
že 1 ks rotačného elipsoidu zaistený v autobuse obsahoval kokaín s prímesou lidokaínu s hmotnosťou 49,912 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 65,5% hmotnostných,
čo zodpovedá 1 635 – 3 269 obvykle jednorazovým dávkam drogy a 2 ks rotačných
elipsoidov, ktoré boli obvineným dobrovoľne vydané, obsahovali kokaín s prímesou lidokaínu
s celkovou hmotnosťou 100,140 g (jednotlivo 49,908 g a 50,232 g) s priemernou
koncentráciou účinnej látky 65,1% hmotnostných, čo zodpovedá 3 260 – 6 519 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, pričom celková hodnota zaistenej látky na čiernom trhu
predstavuje sumu 12 000 € a kokaín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do II. skupiny omamných látok.
Okresný súd uložil obvinenému A. E. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. bol obvinenému zároveň uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 (pätnásť) rokov.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený a v neprospech obvineného
aj krajský prokurátor odvolanie. Krajský súd v Bratislave na podklade podaných odvolaní
rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného A. E.
za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa 27. novembra 2009 na bližšie nezistenom mieste v Š. kúpil kokaín, ktorý dňa
28. novembra 2009 prepravil leteckou spoločnosťou R. letom č. FR 9026 z G. – B., Š.,
na územie S. tak, že ho počas letu uschoval v troch rotačných elipsoidoch vo svojich
telesných dutinách, pričom po pristátí lietadla v čase o 17.55 hod. na letisko M. 1 ks
rotačného elipsoidu nechal v čiernej ponožke za sedadlom letiskového autobusu typu COBUS
3000 č.1, W. a ďalšie dva po vystúpení z lietadla dobrovoľne vydal po zadržaní vyšetrovateľovi, pričom následným expertíznym skúmaním KEÚ PZ Bratislava bolo zistené,
že 1 ks rotačného elipsoidu zaistený v autobuse obsahoval kokaín s prímesou lidokaínu
s hmotnosťou 49,912 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 65,5% hmotnostných a 2 ks
rotačných elipsoidov, ktoré boli obvineným dobrovoľne vydané, obsahovali kokaín
s prímesou lidokaínu s celkovou hmotnosťou 100,140 g (jednotlivo 49,908 g a 50,232 g)
s priemernou koncentráciou účinnej látky 65,1% hmotnostných, pričom celková hodnota
zaistenej látky na čiernom trhu predstavuje sumu 12 004,16 €. Kokaín je zaradený v zmysle
zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok.
Krajský súd obvinenému A. E. uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. bol obvinenému uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 (pätnásť) rokov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený A. E. prostredníctvom svojho obhajcu
dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/
a písm. i/ Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, bol uložený
trest mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
obvinený uviedol, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože mu úkony v trestnom
konaní neboli náležite vysvetlené a pretlmočené do materinského jazyka BIAFRA IGBO,
ale pribratým tlmočníkom do anglického jazyka. Obvinený tvrdil, že v anglickom jazyku
nebol schopný porozumieť podstate trestného konania, ani obvineniu, ktoré bolo voči nemu
vznesené a rovnako ani obžalobe. Viaceré rozhodnutia vrátane poučení o možnosti podania opravného prostriedku neboli adekvátne pretlmočené aspoň v ich podstatnej časti. Právny
zástupca obvineného navrhol zabezpečiť ako tlmočníka do jazyka BIAFRA IGBO pána I. –
C. I., ktorého prítomnosť však súd nedokázal zabezpečiť. Taktiež písomnosti boli
obvinenému doručované v slovenskom jazyku, čoho následkom bol obvinený v značnej
nevýhode a nebola zachovaná rovnosť zbraní, čo je v rozpore s ľudskými právami
ako aj platnou legislatívou Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie, najmä
článkom 47.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/
Tr. por. obvinený uviedol, že odvolací súd nesprávne právne posúdil skutok ako tzv. tranzitný
delikt, a to na základe toho, že malo byť v konaní údajne nepochybne preukázané,
že obvinený si mal omamnú latku zaobstarať v Š. a cez územie S. ju mal prepraviť
do R. S týmto tvrdením sa obvinený nestotožňuje, nakoľko sa protiprávneho konania dopustil
na S., a teda tu došlo k dokonaniu trestného činu a nie je mu preto možné pričítať ako
zavinený taký následok, ktorý mal podľa nepreukázaného tvrdenia nastať
na území R. Obvinený ďalej namietal, že odvolací súd nesprávne právne kvalifikoval skutok
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., pretože absentovalo u obvineného zavinenie vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu.
Taktiež namietal, že v zmysle § 141 Tr. por. nebola prizvaná k súčinnosti pri určovaní ceny
drogy napr. Národná protidrogová jednotka, keďže cena drogy je dôležitá okolnosť, ktorá
vyžaduje odborné znalosti. Obvinený tiež poukázal na skutočnosť, že nebola náležite zistená
hodnota zadržanej drogy, a tým sa nesprávne stanovil aj rozsah trestnej činnosti. Cena
zadržanej drogy sa nemala počítať jednotlivo podľa počtu dávok, ale na základe
veľkoobchodných cien za celú hmotnosť drogy.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ a písm. i/
Tr. por. obvinený uviedol, že odvolací súd porušil zásadu vyjadrenú v rozhodnutí najvyššieho
súdu R 13/1983 (správne číslo judikátu je R 57/1984), podľa ktorej nemôže odvolací súd sám
rozhodnúť rozsudkom, keď sám nevykoná žiadne dôkazy a mení skutkový stav zistený súdom
prvého stupňa len na základe toho, že inak hodnotí dôkazy vykonané pred súdom prvého
stupňa. Obvinený ďalej namietal porušenie zásady reformatio in peius, keďže odvolací súd
ho pre výkon trestu zaradil do ústavu s prísnejším stupňom stráženia, oproti návrhu uvedenom
v odvolaní prokurátora.
Dovolateľ taktiež vytkol, že sa odvolací súd nevysporiadal s poľahčujúcou okolnosťou
v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., t. j. že obvinený nikdy predtým na Slovensku
trestne stíhaný nebol a viedol riadny a poctivý život.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie
ustanovenia čl. 47 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 7, ods. 20
Tr. por. Následne zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
4To 144/2011, a tiež rozsudok Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
6T 19/2010, a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vo svojom vyjadrení k dovolaniu
obvineného k porušeniu práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) konštatuje,
že obvinený po svojom zadržaní sám uviedol, že rozumie anglickému jazyku. Súhlasil
s tlmočením do tohto jazyka a nenamietal osobu tlmočníka. Nevzniesol žiadne výhrady voči
postupu konajúcich orgánov, a to ani s poukazom na údajne slabú schopnosť porozumenia
v tomto jazyku. Potom, ako bol oboznámený s podstatou obvinenia sám spontánne a podrobne
v anglickom jazyku popísal dejový priebeh stíhaného skutku. Preto niet pochýb, že nielen
dostatočne chápal podstatu vzneseného obvinenia, ale práve jeho výpoveď v anglickom
jazyku napomohla objasniť tie okolnosti stíhaného skutku, o podrobnostiach ktorých mohol
vedieť len on sám. Tvrdenie obvineného, že anglickému jazyku nerozumie (túto skutočnosť
namietal po prvý krát v konaní pred prvostupňovým súdom), považuje prokurátor
za uplatnenie taktického postupu smerujúceho k zmareniu vykonávania dokazovania,
a tým oddialenia ukončenia súdneho konania. Nesúhlasí s tvrdením obvineného, že mu boli
dôležité písomnosti doručované len v slovenskom jazyku. Boli mu doručované tiež preklady
do anglického jazyka.
V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 371 ods. 1
písm. g/ a písm. i/ Tr. por. prokurátor poukázal na skutočnosť, že Ing. Š., ktorý poskytol
stanovisko k hodnote zaistenej látky v predmetnej veci, bol členom Národnej protidrogovej
jednotky a ňou určený na poskytnutie tohto stanoviska. Niet žiadnych pochýb o tom, že jeho
vyjadrenie je prezentáciou osoby, dlhodobo profesne sa zaoberajúcou práve otázkou hodnoty
omamných a psychotropných látok na nelegálnom trhu. K obvineným vyjadrenému nesúhlasu
s právnym hodnotením zisteného skutkového stavu prokurátor uviedol, že nesúhlas obvineného s vyhodnotením inak zákonne vykonaných dôkazov nemožno považovať
za dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ a písm. i/
Tr. por. prokurátor uviedol, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezmenil skutkové zistenia
súdu prvého stupňa. Zmena oproti rozhodnutiu okresného súdu sa týka iba právneho
hodnotenia skutkového stavu, ktorý oba súdy ustálili zhodne. Poukázal tiež na skutočnosť,
že zmena trestu v odvolacom konaní v neprospech obvineného je zásadne podmienená
odvolaním prokurátora v jeho neprospech, pričom však jeho prípadný návrh konkrétnej
výmery trestu alebo spôsobu jeho výkonu nie je pre súd podľa jeho názoru v žiadnom prípade
limitujúca. Podaným odvolaním v neprospech obvineného prokurátor iba vytvára podmienky
pre nápravu nedostatkov rozhodnutia prvostupňového súdu. Neurčuje však záväzné limity,
pretože tieto spočívajú na úvahe súdu a sú stanovené zákonom a nie úvahou prokurátora.
K poslednej námietke obvineného prokurátor poznamenáva, že súd ukladal obvinenému trest
na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Formálne neuvedenie avizovanej poľahčujúcej
okolnosti vo výroku rozhodnutia nemohlo ukladaný trest v žiadnom prípade ovplyvniť v neprospech obvineného.
Za týchto okolností prokurátor navrhol podané dovolanie obvineného zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo
podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373
Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám
namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach
súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/
až písm. n/ Tr. por.
V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu
alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Prvý dovolací dôvod obvineného sa týkal porušenia jeho práva na obhajobu tým,
že mu nebol zabezpečený tlmočník do materinského jazyka BIAFRA IGBO, ale bol pribratý
tlmočník do anglického jazyka.
Najvyšší súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru,
že súdy nižšieho stupňa ako i orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade
so zákonom, ak na konanie pribrali tlmočníka z anglického jazyka. Tak, ako na to správne
poukázal prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu, obvinený už po svojom zadržaní sám
uviedol, že rozumie anglickému jazyku a žiada o tlmočenie do tohto jazyka (č.l. 17, 135, 144).
Osobu tlmočníčky nenamietal, nevzniesol žiadne námietky vo vzťahu k postupu orgánov
činných v trestnom konaní pre skutočnosť, že by neporozumel podstate skutku a právnej
kvalifikácii tohto konania. Dokonca žiadal o zmenu svojho ustanoveného obhajcu s odôvodnením, že tento nehovorí anglickým jazykom (č.l. 224). Jeho žiadosti bolo vyhovené.
Spontánne a podrobne popísal v anglickom jazyku pri jednotlivých výsluchoch celý priebeh
trestnej činnosti kladenej mu za vinu. V tejto súvislosti nie je bez významu ani stredoškolské
vzdelanie obvineného zamerané na jazyky (č.l. 141).
V zmysle § 2 ods. 20 Tr. por. ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený,
zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie,
má právo na tlmočníka a prekladateľa.
Podľa § 28 ods. 1 Tr. por. ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba
uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo
nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne
aj zapisovateľ.
Právo dotknutej osoby používať v trestnom konaní jazyk, ktorému rozumie, je jednou
zo základných zásad Trestného poriadku. Rovnaké právo garantuje v čl. 47 ods. 4 Ústava
Slovenskej republiky. Využitie práva na tlmočníka je podmienené vyhlásením dotknutej
osoby, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie.
Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy,
však neobsahuje oprávnenie používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní materinský
jazyk.
Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je cudzím štátnym príslušníkom a neovláda
slovenský jazyk, bola do konania pribratá tlmočníčka z anglického jazyka, ktorý obvinený
(ako to spočiatku sám uviedol v jednotlivých zápisniciach o výsluchu) výborne ovláda (č.l.
135). Pritom anglický jazyk je úradným jazykom Nigérijskej federatívnej republiky, ktorej
je obvinený občanom.
Najvyšší súd ďalej konštatuje, že následná zmena postoja obvineného v konaní
pred prvostupňovým súdom, kedy vyhlásil, že nerozumie anglickému jazyku a žiada
o ustanovenie tlmočníka do jeho materinskej rečí BIAFRA IGBO možno vyhodnotiť
ako jednoznačne účelovú. Krajský súd sa aj napriek tomu pokúsil zabezpečiť ako tlmočníka
v odvolacom konaní pána I. C. I., avšak tomuto sa nepodarilo doručiť opatrenie o pribratí ako
tlmočníka a upovedomenie o termíne verejného zasadnutia.
Dovolací súd konštatuje, že obvinený mal počas celého konania zabezpečené
tlmočenie do jazyka, ktorému rozumie a ktorý je úradným jazykom jeho rodnej krajiny. Pri vykonávaných úkonoch súhlasil s tlmočením do anglického jazyka, ani raz nenamietal
tlmočníka, pričom sám žiadal obhajcu ovládajúceho anglický jazyk, (hoci neskôr svoj postoj
zmenil, čo však možno považovať za účelový krok z jeho strany). Preto považoval Najvyšší
súdu Slovenskej republiky dovolateľovu námietku ohľadne porušenia jeho práva na obhajobu
za nedôvodnú.
Pravdivé nie je ani tvrdenie obvineného, že mu písomnosti boli doručované
len v slovenskom jazyku. Ako možno zo spisu zistiť, podstatné písomnosti (uznesenie
o vznesení obvinenia č.l. 8-9, obžaloba č.l. 220 -222) boli preložené do anglického jazyka,
pričom ako vyplýva aj z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva právo
na pomoc tlmočníka nevyžaduje písomný preklad všetkých dokumentov predkladaných
na súde, alebo tých, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. Povinnosť orgánov činných
v trestnom konaní a súdov zabezpečovať obvinenému preklad listín, nemožno vyvodiť ani
z ustanovení § 28 a § 2 ods. 20 Trestného poriadku alebo z Ústavy Slovenskej republiky. Naopak povinnosťou obhajcu je poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc,
v rámci ktorej by mal v prípade potreby zaobstarať preklad. Nemožno pritom opomenúť,
že úhradu s tým spojených nákladov by si ustanovený obhajca mohol nárokovať voči štátu
v zmysle ustanovenia § 553 ods. 2 Tr. por. a § 15 zákona č. 655/2004 o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
K námietke obvineného, že odvolací súd nesprávne posúdil skutok, ako tranzitný
delikt je potrebné uviesť, že toto tvrdenie nemá oporu v skutkovej vete rozsudku krajského
súdu.
Pokiaľ obvinený spochybnil formálnu zákonnosť vykonania dôkazu v súvislosti
s hodnotou zaistenej omamnej látky, je potrebné uviesť, ako na to správne poukázal
aj prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu, že Ing. M. Š. je členom Národnej protidrogovej
jednotky. Práve preto bol poverený poskytnúť stanovisko k hodnote zaistenej omamnej látky
v predmetnom prípade. Najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, že išlo o dôkaz získaný
zákonným spôsobom a vykonanie tohto dôkazu bolo zákonné.
K ďalším námietkam obvineného, že odvolací súd nesprávne kvalifikoval skutok
aj podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., napriek tomu, že nebolo preukázané jeho zavinenie a tiež, že cena drogy bola určená nesprávnym spôsobom, čo malo vplyv na právnu
kvalifikáciu skutku, najvyšší súd konštatuje, že tieto námietky sa týkajú skutkových zistení.
Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je naplnený vtedy,
keď rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva
na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom
posúdení. Nie je možné s poukazom na tento dovolací dôvod domáhať sa preskúmania
skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení
§ 371 ods. 3 Tr. por. S poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 3/2011 predmetom tohto dovolacieho dôvodu môže byť potom len
nesprávne právne posúdenie súdmi prvého a druhého stupňa ustáleného skutku v skutkovej vete napádaného rozhodnutia, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom
a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať
ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna
stránka trestného činu, keďže táto predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému
trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, to znamená tak,
ako sa prejavuje navonok v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety
rozhodnutia.
Ak súd dospel k záveru, že hodnota drogy je spoľahlivo dokázaná použitím určitého
dôkazného prostriedku a nepovažoval za potrebné v uvedenom smere vykonať ďalšie
dokazovanie, takáto úvaha súdu nemôže byť skúmaná v jej dôkazno-hodnotiacej podstate.
Odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou skutkového zistenia
v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
K ďalšej námietke obvineného, že odvolací súd porušil zásadu vyjadrenú
v judikovanom rozhodnutí najvyššieho súdu pod č. R 13/1983 (správne číslo judikátu
je R 57/1984), podľa ktorej nemôže odvolací súd sám rozhodnúť rozsudkom, keď sám
nevykoná žiadne dôkazy a mení skutkový stav zistený súdom prvého stupňa len na základe
toho, že inak hodnotí dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa, najvyšší súd poznamenáva
nasledovné. Odvolací súd skutkový stav veci zistený súdom prvého stupňa nezmenil,
ale len spresnil cenu zaistenej látky a vypustil množstvo určených jednotlivých dávok.
Totožnosť skutku sa tým nezmenila. Treba tiež poznamenať, že z ustanovenia § 322 ods. 4
Tr. por. vyplýva možnosť odvolacieho súdu, aby uznal obvineného za vinného z ťažšieho
trestného činu, než z akého ho mohol uznať za vinného súd prvého stupňa. Dôležitou
podmienkou v tomto prípade je tá skutočnosť, či mohol obvineného uznať z tohto ťažšieho
trestného činu za vinného už prvostupňový súd (na základe podanej obžaloby) a taktiež
nevyhnutnou podmienkou je aj podanie odvolania prokurátorom v neprospech obvineného.
Preto ak súd prvého stupňa posúdil zistený skutok miernejšie, než ako ho posudzovala
obžaloba, odvolací súd môže sám rozhodnúť vo veci rozsudkom, keď dospel k záveru,
že právne posúdenie skutku uvedené v obžalobe zodpovedá zákonu. Aj táto skutočnosť bola
v danom prípade splnená.
K námietke obvineného, že v jeho prípade bola porušená zásada zákazu reformatio
in peius, je potrebné uviesť tak, ako na to správne poukázal aj prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu, že podstatné pre zmenu výroku o treste v neprospech obvineného je podanie
odvolania prokurátora v neprospech obvineného. Tým je daný právny rámec, na základe
ktorého je možné prelomiť zásadu zákazu reformatio in peius. Avšak ako odvolací súd
kvalifikuje konanie obvineného, prípadne aký vysoký trest mu uloží a pre aký spôsob výkonu
trestu sa v danom prípade rozhodne (samozrejme v súlade so zákonom), nie je podmienené
konkrétnym návrhom prokurátora. Teda ani v tomto prípade nezistil najvyšší súd porušenie
zákona v neprospech obvineného.
K námietke nevysporiadania sa s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j/
Tr. zák. najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti
by v danom prípade nemala dosah na určenie výmery trestu. Prevaha poľahčujúcich okolností
má vplyv iba na zníženie hornej hranice trestnej sadzby. Obvinenému bol pritom uložený trest
na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 10 rokov. V zmysle § 371 ods. 5 Tr. por.
dôvody podľa § 371 odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 Tr. por. nemožno použiť, ak zistené
porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, čo sa vzťahuje aj na daný
prípad.
Z uvedeného je zrejmé, že námietky obvineného nenapĺňajú dôvody dovolania podľa
§ 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. decembra 2012
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová