UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kostolanskej a členov senátu JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Jozefa Šutku, na neverejnom zasadnutí konanom 20. augusta 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného B. Y. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného B. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 15. októbra 2020, sp. zn. 5To/39/2020, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného B. Y. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len,,súd I. stupňa") rozsudkom z 21. augusta 2019, sp. zn. 3T/58/2012, uznal obvineného B. Y. (ďalej len „obvinený") za vinného pre v bode I/ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, v bodoch II/, III/ a IV/ pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a v bodoch V/ a VI/ pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
I/ dňa 21. februára 2011 v čase o 00.30 hod. v Dunajskej Strede, na Kulačskej ceste, napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Dunajská Streda sp. zn. ORP-P-207/DI-DS- 2010 zo 7. mája 2010, právoplatného 29. júna 2010 uložená okrem iného i sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov plynúca od 29. júna 2010, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, e. č. R. XXX R., pričom bol prichytený policajnou hliadkou,
II/ dňa 22. novembra 2011 v presne nezistenom čase z doposiaľ nezisteného miesta zavolal svojej matke
- poškodenej J. F., na telefónne číslo XXXX/XXXXXX, ktorá sa v tomto čase nachádzala v zamestnaní, v zariadení pre seniorov v R. P., a do telefónu jej uviedol, že sa vráti k nim do bytu a v prípade, ak ho dovnútra nevpustia, tak vykopne dvere a s nožom v byte všetkých zabije, pričom z uvedených slov mala poškodená strach o svoj život a životy svojich blízkych,
III/ dňa 23. novembra 2011 v čase okolo 08.00 hod. z doposiaľ nezisteného miesta zavolal svojej matke
- poškodenej J. F. na telefónne číslo XXXX/XXX XXX, ktorá sa v tom čase nachádzala v zamestnaní, v zariadení pre seniorov v R. P., pričom jej do telefónu uviedol, že už ide do bytu a keď ho do bytu nevpustia, tak vykopne dvere a bodne jej manžela, ktorý býva v byte, s nožom, ktorý má u seba, pričom z uvedených slov mala poškodená strach o život svoj a životy svojich blízkych,
IV/ dňa 23. novembra 2011 v čase okolo 09.35 hod. v R. P., na F. ceste vošiel do obytného domu č. XX/XX, následne prišiel ku vchodovým dverám bytu na prízemí, obývaného jeho matkou - poškodenou J. F. a jej manželom - poškodeným G. F., ktorý sa v tom čase nachádzal v byte, zazvonil a potom ako ho do vnútra nevpustil kričal na poškodeného G. F., že keď ho nevpustí do vnútra, tak vykopne vchodové dvere a zabije ho s nožom, ktorý má u seba, pričom z uvedených slov mal poškodený G. F. strach o život, následne bola na miesto privolaná hliadka OO PZ Dunajská Streda, ktorá obvineného obmedzila na osobnej slobode,
V/ od presne nezisteného času a dňa v roku 2011 do 12. novembra 2011, v R. P., na F. ceste č. XX/XX, z bytu obývaného poškodeným G. F. a poškodenou J. F., do ktorého mal povolený vstup bez použitia násilia odcudzil finančnú hotovosť vo výške 150 Eur, štyri retiazky zo žltého kovu v hodnote 115 Eur za kus, štvoro náušníc zo žltého kovu v hodnote 65 Eur za kus, sobášny prsteň v hodnote 170 Eur a digitálny fotoalbum výrobného čísla: XQLXXXXX v hodnote 35 Eur, čím spôsobil poškodeným - G. F. a J. F. škodu vo výške 1.075 Eur podľa odborného vyjadrenia,
VI/ dňa 10. novembra 2011, v presne nezistenom čase v R. P., na S. ulici otvoril pravým kľúčom vchodovú bránu záhrady patriacej poškodeným G. F. a J. F., vošiel na pozemok, následne pravým kľúčom otvoril vchodové dvere neobývanej chatky nezisteného súpisného čísla a tak sa dostal do vnútra, pričom voľne zavesený zväzok týchto kľúčov zobral z bytu poškodených, kam mal povolený vstup a to bez vedomia a povolenia poškodených, následne z chatky odcudzil reťazovú pílu zn. Narex v hodnote 110 Eur a elektrickú zváračku v hodnote 270 Eur nezisteného typu a výrobného čísla, čím spôsobil poškodeným - G. F. a J. F. škodu vo výške 380 Eur podľa odborného vyjadrenia.
Za to súd I. stupňa v bode I/ obžaloby podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok súdu I. stupňa z 1. apríla 2011, právoplatný 1. apríla 2011, sp. zn. 3T/241/2010, pretože trest pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. V bodoch II/, III/, IV/, V/ a VI/ obžaloby uložil obvinenému podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci kuchynského noža s drevenou rukoväťou a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu dedičom poškodeného G. F. narodeného XX. R. XXXX, zomrel X. G. XXXX, a to J. F. narodenej XX. L. XXXX, M. F. narodenej X. T. XXXX a B. F. narodenému XX.L. XXXX, škodu vo výške 1.220 Eur.
Súd I. stupňa zároveň týmto rozsudkom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obvineného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo 16. apríla 2012, sp. zn. 2 Pv 878/11 - 27, podanej pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 20 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 25. októbra 2011 v čase okolo 19.00 hod. v R. P. na ulici U. č. X vošiel s doposiaľ nezisteným spolupáchateľom do predajne potravín zv.: J. C. a to tak, že jeden z páchateľov, ktorý mal tvár zamaskovanú šiltovkou a šálom vošiel do predajne ako prvý, zhasol svetlo, pristúpil k predavačke - poškodenej T. B., kedy vytiahol predmet podobajúci sa krátkej strelnej zbrani, čiernej farby namieril na ňu a prinútil ju, aby ľahla na zem, následne druhý z páchateľov vošiel do predajne, pristúpil k elektronickej registračnej pokladni, z ktorej odcudzil finančnú hotovosť v sume 80 Eur, následne zpriestoru pod predajným pultom odcudzil všetky tam uložené cigarety rôznych značiek v hodnote 100 Eur, z regálu za predajným pultom vzal dve fľaše liehovín zn. Vodka Kutuzov v hodnote 20 Eur a mobilný telefón zn. Nokia 5310 patriaci poškodenej T. B. v hodnote 100 Eur, následne z miesta obaja ušli, čím spôsobili poškodenej T. B. škodu vo výške 100 Eur a vlastníčke predajne potravín zv.: J. C. - poškodenej J. C., škodu vo výške 200 Eur podľa vyjadrenia poškodených.
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 15. októbra 2020, sp. zn. 5To/39/2020, odvolanie obvineného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený vlastnoručne spísané dovolanie spolu so žiadosťou o pridelenie obhajcu, doručené súdu I. stupňa 21. júla 2023.
Následne bolo súdu I. stupňa 20. septembra 2023 doručené obvineným spísané odôvodnenie dovolania, v ktorom označil dovolacie dôvody upravené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. g) Trestného poriadku.
V odôvodnení dovolania uviedol, že keď 23. novembra 2011 prišli policajti na miesto činu, príslušník Policajného zboru L. N. na neho kričal, aby vydal nôž, na to vyšiel von sused JUDr. T. E., ktorý je bývalý sudca, skritizoval policajta za nezákonný postup a usmernil ho, pričom sa ho policajti nepýtali, či niečo počul.
Pri zadržaní mu neboli oznámené dôvody zadržania, z čoho je podozrivý a nemal prístup k obhajcovi napriek tomu, že o to viac krát žiadal. Pod hrozbou násilia mu dal príslušník Policajného zboru L. N. podpísať nejaký papier, ktorý si nemohol prečítať. Na výsluchu nebol oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kládol za vinu, ani s jeho právnou kvalifikáciou. Počas výkonu väzby za ním nebol vyšetrovateľ, nemal konfrontáciu, nevypočuli ho v prítomnosti obhajcu, ktorý bol za ním iba raz na 10 minút podpísať splnomocnenie, jeho prípad ignoroval, nevznášal relevantné námietky, nemal naštudovaný prípad, v rámci odvolania nenamietal závažné nedostatky konania ako nevypočutie svedkov JUDr. T. E. a A. Y., nezákonné získanie noža, ktorý musel vydať na výzvu, ktorá však bola v rozpore s jeho právom nevypovedať a nevydať dôkazy voči sebe. Taktiež jeho obhajca nenamietal, že viac krát boli prečítané a použité výpovede z 23. novembra 2011, ktoré boli vykonané v neprítomnosti obhajcu. Konkrétne boli na hlavnom pojednávaní 17. apríla 2019 čítané výpovede svedkyne z prípravného konania a výpoveď svedka G. F., obe z 23. novembra 2011 a vykonané v neprítomnosti obhajcu, čím sa stávajú rozhodnutia súdu I. stupňa a odvolacieho súdu nezákonné na základe doktríny ovocia z otráveného stromu, pretože jeho odôvodnenie sa opieralo o výpovede vykonané v neprítomnosti obhajcu.
Poukázal ďalej na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva z ktorej vyplýva, že chyby obhajoby nesmú byť pričítané na rub obžalovaného. Odvolací súd mal povinnosť sa danými chybami a nezákonnosťami zaoberať, pretože v zmysle § 317 opodstatňujú podanie dovolania, preto nie je možná aplikácia § 371 ods. 3.
Odkázal aj na to, že prvý a druhý proces bol pojednávaný v jeho neprítomnosti, nevie sa k nemu vyjadriť, keďže nedisponuje spisovým materiálom, ktorý dlhodobo neúspešne žiada. Pri treťom procese na hlavnom pojednávaní pred novým senátom nebola prečítaná obžaloba.
Na základe uvedeného žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd"), aby z dôvodu porušenia § 371 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. g) Trestného poriadku rozsudkom zrušil uznesenie odvolacieho súdu z 15. októbra 2020, sp. zn. 5To/39/2020 v spojení s rozsudkom súdu I. stupňa z 21. augusta 2019, sp. zn. 3T/58/2012 a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Súd I. stupňa následne opatrením ustanovil obvinenému obhajcu JUDr. Alfréda Šveca, advokáta v Rohovciach, ktorý 26. marca 2024 doručil súdu I. stupňa odôvodnenie dovolania, v ktorom uviedolrovnakú argumentáciu, ako obvinený vo svojom vlastnoručne spísanom dovolaní.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len „prokurátor") sa k dovolaniu obvineného vyjadril v podaní doručenom súdu I. stupňa 22. apríla 2024. Ohľadne námietky obvineného, že v priebehu trestného konania neboli vypočutí ním navrhovaní svedkovia uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že obvinený takých svedkov v priebehu prípravného konania nenavrhol vypočuť, pričom A. Y. navrhol ako svedka vypočuť až na hlavnom pojednávaní konanom 16. mája 2012. Vypočuť sa ho však nepodarilo a z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania z 30. januára 2013 vyplýva, že medzitým zomrel.
Čo sa týka jeho zadržania, z obsahu záznamu o obmedzení osobnej slobody z 23. novembra 2011 na č. l. 54, zo zápisnice o zadržaní obvineného z 23. novembra 2011 na č. l. 55 - 56 a zo zápisnice o výsluchu obvineného z 23. novembra 2011 na č. l. 69 - 74 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obvinený bol riadne oboznámený tak s dôvodmi zadržania, ako aj s tým, z akého protiprávneho konania je podozrivý, bol tiež riadne poučený o jeho práve byť v trestnom konaní zastúpený obhajcom, ohľadne čoho do zápisnice o výsluchu výslovne uviedol, že obhajcom zastupovaný byť nechce.
K námietke, že mal byť príslušníkom Policajného zboru L. N. prinútený k podpisu dokumentu, obsah ktorého mu nebol známy, prokurátor uviedol, že z obsahu záznamu o obmedzení osobnej slobody z 23. novembra 2011 na č. l. 54 taká skutočnosť nevyplýva a vzhľadom na to, že obvinený túto skutočnosť v celom priebehu trestného konania nenamietal a po prvýkrát na ňu poukázal až vo svojom dovolaní, možno dôvodne pochybovať o pravdivosti tohto tvrdenia.
Námietka obvineného, že ho vyšetrovateľ v rámci jeho väzobného stíhania nenavštívil, čo malo mať za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu uviedol, že takáto námietka bez uvedenia ďalších konkrétnych a relevantných skutočností sa javí byť ako neúplná a tým i nezmyselná, keďže nie je zrejmé, ako by takým konaním vyšetrovateľa mohlo dôjsť k porušeniu práva obvineného na obhajobu.
Ohľadom nedostatočnej aktivity a odbornosti obhajcu obvineného prokurátor zastáva názor, že táto nemá za následok naplnenie dovolacieho dôvodu upraveného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože i v prípade jej dôvodnosti by bolo právo obvineného na obhajobu prostredníctvom obhajcu po formálnej stránke naplnené.
Ku konaniu hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného a neprečítaniu obžaloby pred novo ustanoveným senátom prokurátor uviedol, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Zo zápisníc z hlavných pojednávaní zo 16. mája 2012 a z 11. júla 2012 vyplýva, že obvinený na nich bol prítomný, rovnako ako zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 12. septembra 2012, z ktorej zároveň vyplýva, že na ňom k zmene senátu nedošlo, pričom predmetné pojednávanie bolo bez konania vo veci odročené z dôvodu ospravedlnenej absencie členky senátu. K zmene senátu došlo až na hlavnom pojednávaní konanom 14. novembra 2012, na ktorom sa aj po prvýkrát skutočne konalo, pričom v jeho úvode, po výzve predsedu senátu, boli prokurátorom riadne prednesené obe obžaloby.
Na podklade vyššie uvedených skutočností má prokurátor za to, že v predmetnej trestnej veci nedošlo k naplneniu žiadneho z obvineným namietaných dovolacích dôvodov a preto navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol.
Spisový materiál bol spolu s dovolaním obvineného a vyjadrením prokurátora predložený dovolaciemu súdu na rozhodnutie 3. septembra 2024.
Dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Konštatuje súčasne, žespĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.
Dovolací súd primárne pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.
Obvinený v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody upravené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. g) Trestného poriadku. Dovolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (R 120/2012). S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, dovolací súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku).
Dovolací súd sa ďalej zaoberal konkrétnymi námietkami, ktoré v rámci vyššie uvedených dovolacích dôvodov obvinený v písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol.
Podľa § 371 ods. 4 veta prvá Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
Konanie na súde I. stupňa a na odvolacom súde možno v krátkosti zrekapitulovať nasledovne.
Obvinenému bol po doručení obžaloby na súd I. stupňa ustanovený obhajca podľa § 40 ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného poriadku, ktorého mal počas celého súdneho konania. Na hlavnom pojednávaní konanom na súde I. stupňa obvinený využíval oprávnenia dané mu Trestným poriadkom, mal spolu so svojím obhajcom možnosť klásť svedkom otázky a vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom, pričom v záverečnej fáze hlavného pojednávaní pred vyhlásením dokazovania za skončené, nemal obvinený ani jeho obhajca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V záverečnej reči obhajca obvineného ani samotný obvinený nepoužili námietky, ktoré prezentoval vo svojom dovolaní, týkajúce sa porušenia práva na obhajobu, vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a nezákonnosti vykonaných dôkazov [dovolacie dôvody upravené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. g) Trestného poriadku].
V písomnom odôvodnení odvolania obhajoba namietala právnu kvalifikáciu zločinu vydierania, spáchanie skutku so zbraňou a poukazovala na okolnosti skutkov a pomery obvineného, ktoré podľa nej odôvodňujú aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu a uloženia podmienečného trestu. Na verejnom zasadnutí na odvolacom súde 15. októbra 2020 obhajca obvineného odvolanie nedoplnil a návrhy na doplnenie dokazovania nemal, pričom v konečnom návrhu poukázal na písomné dôvody odvolania.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený, a v priebehu súdneho konania (vrátane odvolacieho konania) ani ustanovený obhajca, napriek tomu, že o okolnostiach namietaných v dovolaní mali vedomosť a napriek dostatočnému priestoru a možnostiam tieto nenamietali.
Vo vyššie citovanom ustanovení § 371 ods. 4 Trestného poriadku je upravené obmedzenie právaobvineného podať dovolanie v prípade, ak okolnosť, ktorú uvádza v dovolaní, mu bola známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. V takomto prípade obvinený ako oprávnená osoba nemôže použiť dôvody dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. a) až písm. g) Trestného poriadku. Táto úprava je praktickým vyjadrením tzv. koncentračnej zásady ovládajúcej celé trestné konanie a možno ju tiež chápať ako určitú, zo zákona vyplývajúcu procesnú sankciu za dobrovoľnú procesnú pasivitu oprávnených osôb.
Dovolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát R 11/2016, podľa ktorého:
„I. Ustanovenie Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) limituje uplatnenie ohrozených alebo porušených subjektívnych práv v konaní pred štátnymi orgánmi postupom týchto orgánov ustanoveným zákonom, z čoho vyplývajú aj obmedzenia ustanovené zákonom (lehota alebo iná podmienka na uplatnenie práva). Nezáleží na tom, či ide o právo vyplývajúce aj priamo z ústavy alebo „len" zo zákona.
II. Ak Trestný poriadok ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku podmienku námietky dovolateľovi známej okolnosti, ktorá uplatnený dovolací dôvod zakladá, už v predchádzajúcom (najneskôr odvolacom) konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku), nie je možné bez takého postupu dotknutý dôvod dovolania úspešne použiť a dovolací súd v takom prípade dovolanie vždy odmietne ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku". S ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ dovolateľ prvýkrát až v dovolaní namieta okolnosť, (objektívne) skôr zistiteľnú z obsahu spisového materiálu, prípadne samotného priebehu hlavného pojednávania/verejného zasadnutia, zákonná podmienka uvedená v prvej vete § 371 ods. 4 Trestného poriadku nie je u neho splnená.
Dovolací súd preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.
Toto uznesenie prijal senát dovolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.