3Tdo/56/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí v Bratislave 9. decembra 2015 v trestnej veci obvineného U. B., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 1T/203/2009, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom obhajkyne JUDr. Silvie Bartkovej, advokátky v Trenčíne, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. januára 2015, sp. zn. 2Tos/114/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b/ Trestného poriadku dovolanie obvineného U. B. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Okresného súdu Trenčín z 11. septembra 2014, sp. zn. 1Pp/56/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 7. januára 2015, sp. zn.2Tos/114/2014, bola podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona žiadosť odsúdeného U. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 15. januára 2010, sp. zn. 1T/203/2009, zamietnutá.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. januára 2015, sp. zn. 2Tos/114/2014, podal obvinený U. B. najskôr vlastným písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Trenčín 24. marca 2015 (č. l. 39 - 40) a neskôr i prostredníctvom obhajkyne písomným podaním zo 4. augusta 2015, dovolanie (č. l. 50 - 53). Prvostupňový súd v súlade s § 376 Trestného poriadku doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Trenčín. Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

V dovolaní obvinený namietal nedôvodnosť zamietnutia jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody súdmi oboch stupňov. Vyjadril názor, že spĺňa všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie. V tejto súvislosti poukázal na to, že mu boli za riadne a bezproblémové plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody uložené tri disciplinárne odmeny a žiadny disciplinárny trest.

Dovolateľ v namietaných chybách uznesenia tak okresného ako aj krajského súdu vidí naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, t.j., že bolo porušené jeho právo na obhajobu a zároveň, že uznesenie Krajského súdu v Trenčíne je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku (§ 66 ods. 1 Trestného zákona).

K dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolateľ uviedol, že pred súdom prvého stupňa, ako aj pred sťažnostným súdom mu nebol ustanovený obhajca, hoci mu ustanovený mal byť, pretože o ustanovenie obhajcu žiadal. Podľa názoru obvineného rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne je založené na arbitrárnom hodnotení dôkazov týkajúcich sa jeho osoby. Podľa názoru obvineného jeho doterajší bezproblémový výkon trestu odňatia slobody je dostatočnou zárukou na to, že aj v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa aj v minulosti osvedčil v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe uvedených skutočností obvinený U. B. navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne v celom rozsahu podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec znova prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) sa k dovolaniu písomne vyjadril 31. augusta 2015. Podľa názoru prokurátora k pochybeniam zo strany okresného ako aj krajského súdu nedošlo. Podmienky povinnej obhajoby vo vykonávacom konaní sú uvedené v § 38 Trestného poriadku. U obvineného U. B. podmienky povinnej obhajoby splnené neboli. Nič však obvinenému nebránilo, aby si zvolil obhajcu na plnú moc, čo však neurobil. Súdy postupovali zákonne a správne, keď návrh obvineného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietli. V posudzovanej veci obvinený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu, oba súdy došli k záveru, že obvinený si plní svoje povinnosti, čo vyplýva z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava zo 4. júna 2014. Za kvalitné plnenie úloh a dodržiavanie pracovnej disciplíny mu bola doposiaľ uložená jedna disciplinárna odmena, potrestaný nebol. Na druhej strane je v hodnotení konštatované, že k svojej trestnej činnosti obvinený zastáva iba čiastočný kritický postoj. Program zaobchádzania plní, avšak resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti. Zároveň súdy správne prihliadli na skutočnosť, že obvinený bol v minulosti osemkrát súdne trestaný, pričom bol už v minulosti podmienečne prepustený.

Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného U. B. zamietol (správne má byť - odmietol).

Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku

a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnémurozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že obvinený, i keď v zmysle § 369 ods. 2 Trestného poriadku je osobou oprávnenou na podanie dovolania, toto môže podať len z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku (a teda nie aj z dôvodov uvedených v ods. 2, ods. 3 citovaného ustanovenia).

Ustanovenie § 371 ods. 2 Trestného poriadku upravuje špeciálne právo na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti, ktorému sa toto právo oproti obvinenému rozširuje tak, že okrem dôvodov uvedených v ods. 1 (§ 371) je minister spravodlivosti oprávnený (naviac) podať dovolanie aj v prípade porušenia ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 382 písm. b/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Pretože obvinený nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom oprávnenou osobou na podanie takéhoto dovolania je len minister spravodlivosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. b/ Trestného poriadku uznesením dovolanie obvineného U. B. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.