UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom 13. septembra 2018 v Bratislave v trestnej veci obvineného I. L., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona o dovolaní obvineného I. L., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tpo/45/2018, z 26. júna 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného I. L., o d m i e t a.
Odôvodnenie
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica uznesením, sp. zn. 0Tp/47/2018, z 8. júna 2018, postupom podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného I. L. o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka (č. l. 59 spisu).
Proti predmetnému uzneseniu podal obvinený sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 5Tpo/45/2018, z 26. júna 2018 postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú (č. l. 68 spisu).
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tpo/45/2018, z 26. júna 2018 podal obvinený dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a teda z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (č. l. 77 spisu).
V odôvodnení dovolania obvinený namietal predovšetkým porušenie zásad trestného konania. Krajský súd v Banskej Bystrici sa vôbec nezaoberal možnosťou nahradenia väzby podľa § 80 Trestného poriadku, pričom svoje rozhodnutie o nenahradení väzby neodôvodnil. Obvinený nesúhlasil ani so záverom súdu, že sa v minulosti dopúšťal trestného činu na rovnakej osobe, z čoho obvinený usúdil, že sudca krajského súdu ani spis nečítal. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutéuznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu, alternatívne, aby sám rozhodol tak, že väzbu obvineného nahradí ustanovením probačného dohľadu nad obvineným, za súčasného uloženia primeraného obmedzenia podľa § 82 Trestného poriadku v podobe zákazu navštíviť obydlie poškodenej, zákazu priblížiť sa k osobe poškodenej na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a zákazu akýmkoľvek spôsobom kontaktovať poškodenú, aby sa tak dosiahol účel, ktorý je v danom trestnom konaní sledovaný bez toho, aby bol obvinený naďalej držaný vo väzbe (č. l. 139 spisu).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je potrebné bez preskúmania veci odmietnuť na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie. okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení, alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Dovolanie je prípustné nielen proti rozhodnutiam explicitne vymenovaným v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ale aj proti rozhodnutiam, ktorými boli porušené ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku vo veciach uvedených v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku. Avšak ako vyplýva z predmetného ustanovenia, v takýchto prípadoch môže dovolanie podať len minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
V danej trestnej veci uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 0Tp/47/218, z 8. júna 2018 v spojení s dovolaním napadnutým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tpo/45/2018, z 26. júna 2018 bolo rozhodované o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku. Nakoľko ide o rozhodnutie o väzbe a podľa § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby, dovolanie nemohol podať obvinený, ale len minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Neboli preto splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku, keďže dovolanie nebolo podané oprávnenou osobou - aktívnu legitimáciu má teda iba minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného naneverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.