3Tdo/55/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného B. O. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona a neverejnom zasadnutí 11. februára 2015 v Bratislave o dovolaní obvineného B. O., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Cíbika, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. mája 2013, sp. zn. 2To 35/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. O. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 13. novembra 2012, sp. zn. 1T 84/2012, bol obvinený B. O. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 10. septembra 2010 v čase o 17.37 hod. viedol motorové vozidlo zn. BMW 320 šedej farby, EČV: Z. v Bratislave po Ružinovskej ul. smerom od centra mesta ku konečnej električiek, pričom za križovatkou ulíc Ružinovská - Chlumeckého nedal na priechode chodcov prednosť chodkyni, poškodenej MUDr. O. W. a došlo zrážke motorového vozidla s poškodenou, ktorá utrpela zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým podľahla po prevoze do nemocnice, obžalovaný sa podľa znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy krátko pred reakciou na chodkyňu prechádzajúcu po priechode pre chodcov pohyboval rýchlosťou cca 96 km/h, povolená rýchlosť pre daný úsek mestskej komunikácie je 50 km/h, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h a ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože ako vodič bol povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmel ohroziť.

Za to mu bol podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods.1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 (šesť) rokov.

Poškodená organizácia Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, bola podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. mája 2013, sp. zn. 2To 35/2013, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému B. O. uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. k/, písm. l/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 (šesť) rokov.

Výrok o náhrade škody ostal rozsudkom krajského súdu nedotknutý.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený B. O., prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Cíbika. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Domáhal sa vyslovenia porušenia zákona a následného zrušenia dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu s tým, aby tomuto súdu vec bola prikázaná na nové konanie a rozhodnutie.

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že postupom odvolacieho súdu boli porušené základné ustanovenia Trestného zákona upravujúce základné zásady pri ukladaní trestu - § 34 a § 38 Trestného zákona. Uviedol, že odvolací súd pri ukladaní trestu vyhodnotil okolnosti, ktoré sú zákonným znakom trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ako priťažujúce okolnosti, čo je v rozpore so zákonom. Namietal tiež odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, najmä v otázke prečo nebolo možné obvinenému uložiť trest s podmienečným odkladom jeho výkonu, čo je v rozpore s ústavnou zásadou spravodlivého súdneho konania.

Dovolateľ sa v dovolaní upriamil na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorého okrem iného vyplýva, že nehode by sa dalo zabrániť v prípade riadneho fungovania brzdového systému na vozidle, avšak táto chyba sa prejavila iba pri kritickom brzdení a vodič nemal možnosť túto chybu predvídať.

Dovolanie doplnil návrhom na odklad výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sa stotožňuje a požiadal, aby Okresný súd Bratislava II spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2014, sp. zn. 3 Tdo 55/2014, na neverejnom zasadnutí podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku obvinenému B. O., do rozhodnutia o dovolaní, odložil výkon trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Z obsahu písomne odôvodneného dovolania v podstate vyplýva, že obvinený sa dovolaním domáha uloženia trestu nespojeného s obmedzením jeho osobnej slobody, teda trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu (obvinený na hlavnom pojednávaní vinu priznal, odpovedal kladne na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku, súd preto prijal jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku a vo veci skutkových zistení nevykonával dokazovanie).

Trestný poriadok upravuje vo vzťahu k výroku o treste dva dovolacie dôvody (§ 371 ods. 1 písm. h/), a to v prípade ak bol trest uložený mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Uvedený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov vo vzťahu k rozhodnutiu o treste potom vylučuje použiť ako dôvod dovolania ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Konštrukcia a štruktúra jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a/ - písm. n/, resp. aj § 374 ods. 3 Trestného poriadku ustanovuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu vo veci samej je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie preto nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Touto formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa.

V posudzovanom prípade skutok tak ako bol súdmi ustálený, bol aj zákonným spôsobom subsumovaný (podriadený) pod príslušné zákonné ustanovenie § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, a to aj s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona. Právnu kvalifikáciu konania napokon nenamietal dovolaním ani samotný obvinený.

Obhajobné tvrdenie obvineného, že dopravnej nehode by sa dalo zabrániť v prípade riadneho fungovania brzdového systému na vozidle, avšak táto chyba sa prejavila iba pri kritickom brzdení a vodič nemal možnosť túto chybu predvídať, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku je otázkou skutkovou a ako je uvedené vyššie, dovolací súd v rámci dovolacieho konania skutkové zistenia konajúcich súdov meniť nemôže.

Skutkovou otázkou je i hodnotenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a iných skutočností významných pre voľbu druhu a výmery trestu. Obvinenému bol napadnutým rozsudkom krajského súdu uložený trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe a tiež bol zvolený druh trestu, uloženie ktorého zákon pre prejedávaný prečin umožňuje. Nesúhlas obvineného s tým, ako odvolací súd vyhodnotil skutkové okolnosti významné pre voľbu druhu a výmery trestu nemôže zakladať ním uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/, ale ani dovolací dôvod podľa písm. h/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Neobstojí ani dovolacia námietka obvineného, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné najmä vo vzťahu k tomu, prečo mu nebol uložený trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, že k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody obvinenému O. ho viedli závažnosť následku (smrťpoškodenej), ale najmä spôsob a skutočnosti za akých došlo k spáchaniu žalovaného prečinu usmrtenia (dvojnásobné prekročenie rýchlosti, nedanie prednosti chodkyni na priechode pre chodcov, výpis z EKV a pod.). Okrem týchto skutočností podľa § 371 ods. 7 Trestného poriadku dovolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Odloženie výkonu trestu odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. septembra 2014, sp. zn. 3 Tdo 55/2014) trvá len do času rozhodnutia o dovolaní. Dovolanie obvineného B. O. bolo postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuté, odklad výkonu trestu skončil, preto opatrenia na výkon odloženého výkonu trestu ďalej zabezpečí príslušný orgán podľa Trestného poriadku, ktorým je Okresný súd Bratislava II.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.