3 Tdo 55/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 25. apríla 2012 v trestnej veci obvineného Ing. M. L.
pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. c/, písm. d/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) vedenej
na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 5T 54/04, o dovolaní, ktoré podal obvinený
Ing. M. L., zastúpený obhajcom JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom v Košiciach, proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. októbra 2006, sp. zn. 2To 125/05, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. M. L. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 28. februára 2005, sp. zn. 5T 54/04, obvinený
Ing. M. L. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v podstate na tom
skutkovom základe, že
od roku 2002 do 26. marca 2003 v P. v ich byte na Ď. ul. č. X. sústavne vyvolával
nadmerný strach a stres u jeho manželky M. L. a postupne aj u ich detí, a to I., nar. X. a D.,
nar. X., tak, že manželku a matku detí fyzicky napádal, bil ju rukami, opľúval, vulgárne jej
nadával a hovoril o nej veľmi znevažujúco, vyhrážal sa aj deťom zabitím a fyzicky zasiahol
proti dcére D..
Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
na tri roky a na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. tohto zaradil do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v Prešove na základe odvolaní prokurátora a obvineného rozsudkom
z 2. októbra 2006, sp. zn. 2To 125/03, podľa § 258 ods. 1 písm. b/ zák. č. 141/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu
a na základe § 259 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci tak, že obvineného
Ing. M. L. uznal za vinného zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe
už uvedenom len s tým rozdielom, že doba páchania trestného činu bola upravená
na obdobie od 21. mája 2002 do 26. marca 2003.
Krajský súd podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. za to obvinenému uložil trest odňatia slobody
na tri roky a na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. tohto zaradil do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.
Proti rozsudku krajského súdu obvinený zastúpený obhajcom podal dovolanie, ktorým
sa domáhal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a tomuto prikázal vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Dovolateľ pritom vyslovil názor, že boli
naplnené dôvody tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/ Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, resp.
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podstata prvého tvrdenia obvineného bola v tom, že po vrátení veci na došetrenie
poškodená a deti obvineného podstatne zmenili svoje výpovede, pričom znalecké posudky
na tieto zmeny nijako nereagovali, čo obvinený považuje za nezákonne vykonané dôkazy,
na ktorých je založené aj napadnuté rozhodnutie.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený videl v tom, že pôvodné
výsluchy boli vykonané bez prítomnosti jeho obhajcu, a teda že bolo porušené jeho právo
na obhajobu.
Najvyšší súd ako súd dovolací primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368
Tr. por.), že bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v lehote
stanovenej v § 370 ods. 1 Tr. por., pričom boli splnené aj jeho podmienky podľa § 372, § 373
a § 374 Tr. por.; dovolací súd však zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania v smere navrhovanom obvineným (§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.), pričom súd rozhodujúci
o dovolaní je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (§ 385 ods. 1 Tr. por.).
V rozhodovanej veci uznesením Okresného súdu Prešov z 1. decembra 2003, sp. zn.
4T 168/03, vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie, a to práve na základe námietok
obvineného o porušení jeho práva na obhajobu, lebo výsluchy v prípravnom konaní boli
vykonané bez prítomnosti obhajcu.
Po vrátení veci na došetrenie v štádiu prípravného konania bol vykonaný opätovný
výsluch poškodenej M. L., v tej dobe maloletého I. L., M. K. a M. V., všetky za prítomnosti
obhajcu obvineného. Bol vykonaný taktiež výsluch znalca z odboru psychológie PhDr. M. G.
za prítomnosti obhajcu obvineného, ktorému znalec aj odpovedal na ním položené otázky.
Najvyšší súd však dospel k záveru, že opätovne vykonané výpovede poškodenej
ako aj vtedy maloletého syna I. boli síce čiastočne pozmenené, avšak nešlo o zmenu
podstatnú. Prípadné rozpory vo výpovediach boli čiastočne odstránené na hlavnom
pojednávaní 7. septembra 2004. Napokon je potrebné uviesť, že obvinený bol súdmi uznaný
za vinného zo spáchania predmetného deliktu nie len na základe výpovede poškodenej a vtedy
maloletého syna, ale aj súrodencov poškodenej a susedov rodiny obvineného. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď brata obvineného, že totiž poškodená sa viackrát
na neho obrátila s tým, že majú v manželstve problémy a obvinený ju pod vplyvom alkoholu
fyzicky napadá.
Dovolacie dôvody obvineného o nezákonnom vykonaní dôkazov (znalecký posudok)
dovolací súd nemôže akceptovať. V tejto súvislosti sa poukazuje na výsluch znalca
PhDr. G. v prípravnom konaní za prítomnosti obhajcu obvineného, ako už bolo uvedené.
Obvinený v tejto súvislosti nežiadal o vypracovanie znaleckého posudku iným znalcom
a predmetnú skutočnosť namietal až v rámci odvolania. Je potrebné poukázať tiež na záver
dovolacieho súdu, že zmeny vo výpovediach poškodenej a vtedy maloletého syna I. neboli tak
podstatné, aby bolo potrebné opätovne vykonať znalecké dokazovanie, keďže žiadne nové
okolnosti zistené neboli.
Z tohto dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že neboli splnené dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. a nedošlo tiež k podstatnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, keďže procesný postup napokon naznačené pochybenia konvalidoval, takže nie
je možné akceptovať záver o existencii dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd ako súd dovolací po zvážení uvedených skutočností dospejúc k rezultátu,
že evidentne nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle uvedených ustanovení, podľa § 382
písm. c/ Tr. por. dovolanie podané obvineným Ing. M. L. odmietol.
Najvyšší súd musí na margo poznamenať, že predsa len prišlo v určitom smere
k porušeniu práva obvineného, a to v konaní o dovolaní postupom okresného súdu v rozpore
s ustanovením § 2 ods. 7 a § 376 Tr. por. Obvinený podal dovolanie na Okresnom súde
Prešov 27. júna 2007, avšak tento okresný súd vec predložil dovolaciemu súdu na rozhodnutie
až 7. novembra 2011, teda po viac ako 4 rokoch. Toto pochybenie okresného súdu však nemá
vplyv na meritum veci a porušenie práva obvineného na proces v primeranej lehote bude
zrejme predmetom iného konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. apríla 2012
JUDr. Milana L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová