3 Tdo 55/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 25. apríla 2012 v trestnej veci obvineného Ing. M. L.  

pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. c/, písm. d/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) vedenej

na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 5T 54/04, o dovolaní, ktoré podal obvinený

Ing. M. L., zastúpený obhajcom JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom v Košiciach, proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. októbra 2006, sp. zn. 2To 125/05, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. M. L. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 28. februára 2005, sp. zn. 5T 54/04, obvinený

Ing. M. L. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v podstate na tom

skutkovom základe, že

od roku 2002 do 26. marca 2003 v P. v ich byte na Ď. ul. č. X. sústavne vyvolával

nadmerný strach a stres u jeho manželky M. L. a postupne aj u ich detí, a to I., nar. X. a D.,

nar. X., tak, že manželku a matku detí fyzicky napádal, bil ju rukami, opľúval, vulgárne jej

nadával a hovoril o nej veľmi znevažujúco, vyhrážal sa aj deťom zabitím a fyzicky zasiahol

proti dcére D..

Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody

na tri roky a na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. tohto zaradil do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Prešove na základe odvolaní prokurátora a obvineného rozsudkom

z 2. októbra 2006, sp. zn. 2To 125/03, podľa § 258 ods. 1 písm. b/ zák. č. 141/1961 Zb.

v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu

a na základe § 259 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci tak, že obvineného

Ing. M. L. uznal za vinného zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe

už uvedenom len s tým rozdielom, že doba páchania trestného činu bola upravená

na obdobie od 21. mája 2002 do 26. marca 2003.

Krajský súd podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. za to obvinenému uložil trest odňatia slobody

na tri roky a na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. tohto zaradil do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku krajského súdu obvinený zastúpený obhajcom podal dovolanie, ktorým

sa domáhal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a tomuto prikázal vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Dovolateľ pritom vyslovil názor, že boli

naplnené dôvody tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, resp.

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podstata prvého tvrdenia obvineného bola v tom, že po vrátení veci na došetrenie

poškodená a deti obvineného podstatne zmenili svoje výpovede, pričom znalecké posudky

na tieto zmeny nijako nereagovali, čo obvinený považuje za nezákonne vykonané dôkazy,

na ktorých je založené aj napadnuté rozhodnutie.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený videl v tom, že pôvodné

výsluchy boli vykonané bez prítomnosti jeho obhajcu, a teda že bolo porušené jeho právo

na obhajobu.

Najvyšší súd ako súd dovolací primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368

Tr. por.), že bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v lehote

stanovenej v § 370 ods. 1 Tr. por., pričom boli splnené aj jeho podmienky podľa § 372, § 373

a § 374 Tr. por.; dovolací súd však zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania v smere navrhovanom obvineným (§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.), pričom súd rozhodujúci

o dovolaní je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (§ 385 ods. 1 Tr. por.).

V rozhodovanej veci uznesením Okresného súdu Prešov z 1. decembra 2003, sp. zn.

4T 168/03, vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie, a to práve na základe námietok

obvineného o porušení jeho práva na obhajobu, lebo výsluchy v prípravnom konaní boli

vykonané bez prítomnosti obhajcu.

Po vrátení veci na došetrenie v štádiu prípravného konania bol vykonaný opätovný

výsluch poškodenej M. L., v tej dobe maloletého I. L., M. K. a M. V., všetky za prítomnosti

obhajcu obvineného. Bol vykonaný taktiež výsluch znalca z odboru psychológie PhDr. M. G.

za prítomnosti obhajcu obvineného, ktorému znalec aj odpovedal na ním položené otázky.

Najvyšší súd však dospel k záveru, že opätovne vykonané výpovede poškodenej

ako aj vtedy maloletého syna I. boli síce čiastočne pozmenené, avšak nešlo o zmenu

podstatnú. Prípadné rozpory vo výpovediach boli čiastočne odstránené na hlavnom

pojednávaní 7. septembra 2004. Napokon je potrebné uviesť, že obvinený bol súdmi uznaný

za vinného zo spáchania predmetného deliktu nie len na základe výpovede poškodenej a vtedy

maloletého syna, ale aj súrodencov poškodenej a susedov rodiny obvineného. V tejto

súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď brata obvineného, že totiž poškodená sa viackrát

na neho obrátila s tým, že majú v manželstve problémy a obvinený ju pod vplyvom alkoholu

fyzicky napadá.

Dovolacie dôvody obvineného o nezákonnom vykonaní dôkazov (znalecký posudok)

dovolací súd nemôže akceptovať. V tejto súvislosti sa poukazuje na výsluch znalca

PhDr. G. v prípravnom konaní za prítomnosti obhajcu obvineného, ako už bolo uvedené.

Obvinený v tejto súvislosti nežiadal o vypracovanie znaleckého posudku iným znalcom

a predmetnú skutočnosť namietal až v rámci odvolania. Je potrebné poukázať tiež na záver

dovolacieho súdu, že zmeny vo výpovediach poškodenej a vtedy maloletého syna I. neboli tak

podstatné, aby bolo potrebné opätovne vykonať znalecké dokazovanie, keďže žiadne nové

okolnosti zistené neboli.

Z tohto dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že neboli splnené dôvody dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. a nedošlo tiež k podstatnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, keďže procesný postup napokon naznačené pochybenia konvalidoval, takže nie

je možné akceptovať záver o existencii dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd ako súd dovolací po zvážení uvedených skutočností dospejúc k rezultátu,

že evidentne nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle uvedených ustanovení, podľa § 382

písm. c/ Tr. por. dovolanie podané obvineným Ing. M. L. odmietol.

Najvyšší súd musí na margo poznamenať, že predsa len prišlo v určitom smere

k porušeniu práva obvineného, a to v konaní o dovolaní postupom okresného súdu v rozpore

s ustanovením § 2 ods. 7 a § 376 Tr. por. Obvinený podal dovolanie na Okresnom súde

Prešov 27. júna 2007, avšak tento okresný súd vec predložil dovolaciemu súdu na rozhodnutie

až 7. novembra 2011, teda po viac ako 4 rokoch. Toto pochybenie okresného súdu však nemá

vplyv na meritum veci a porušenie práva obvineného na proces v primeranej lehote bude

zrejme predmetom iného konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Milana L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová