3 Tdo 52/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného R. V. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného R. V., ktoré
podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. apríla 2012, sp. zn. 4To 8/2012,
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. V. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 12. októbra 2011, sp. zn. 4T 183/10, bol obvinený R. V. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 28. novembra 2008 počas telefonického rozhovoru s finančným riaditeľom
spoločnosti B., vydávajúc sa nepravdivo za konateľa spoločnosti G., ako pán B. sa s ním
dohodol na dodaní 200 ks kontajnerov v celkovej cene 535 000 Sk (17 758,75 €) do S.
v lehote do 4. decembra 2008 s výhradou, že tovar bude dodaný až po uhradení zálohovej
faktúry v plnej výške, kde dňa 1. decembra 2008 došlo zo strany spoločnosti B.
k bezhotovostnému prevodu požadovanej sumy na účet č. X. patriaci spoločnosti
obžalovaného F., pričom k dodaniu kontajnerov v stanovenej lehote ani doposiaľ nedošlo,
pretože obžalovaný R. V. už pri telefonickom prijímaní objednávky vedel, že žiadne
kontajnery nedodá a peniaze nevráti, ktoré ani doposiaľ nevrátil, čím takto svojím konaním
spôsobil pre poškodeného B. škodu vo výške 17 758,75 € (535 000 Sk).
Za to bol obvinenému podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41
ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 30 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bola obvinenému ustanovená skúšobná doba v trvaní
32 mesiacov a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd vyslovil i povinnosť obvineného zaplatiť
poškodenej obchodnej spoločnosti B. škodu v sume 17 758, 75 €.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného poriadku uložil obvinenému i povinnosť
spočívajúcu v príkaze nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe.
Súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II
zo 14. septembra 2010, sp. zn. 2T 38/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad.
Na základe odvolania, ktoré obvinený podal proti prvostupňovému rozsudku, Krajský
súd v Košiciach uznesením z 18. apríla 2012, sp. zn. 4To 8/ 2012, rozhodol tak, že podľa
§ 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený R. V., a to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Dovolanie
zdôvodnil prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mgr. O. F. a domáhal sa ním,
aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanovení § 2 ods. 4 a ustanovení
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku, súčasne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a prikázal súdu,
o rozhodnutie ktorého ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň
žiadal, aby vo veci po jej zrušení podľa § 388 ods. 2 Trestného poriadku konal iný sudca.
V dovolaní uviedol, že nesúhlasí so závermi konajúcich súdov a tiež nesúhlasí
s vyhodnotením dôkazov prvostupňovým súdom. Pod písmenami a/ až g/ analyzuje vykonané
dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov Ing. L. B., Ing. J. S. a Ing. V. Č.. Následne obvinený konštatuje, že ani jeden z vykonaných dôkazov nesvedčil proti nemu, konajúci
sudca bol voči jeho osobe predpojatý.
Rozhodne popiera, že by niekoho uviedol do omylu, hoci priznáva, že sa na škodu
cudzieho majetku obohatil, skutok nespáchal.
Prokurátor v Spišskej Novej Vsi k podanému dovolaniu uviedol, že obvinený
nekonkretizoval v dovolaní, ktoré z v konaní produkovaných dôkazov boli vykonané
nezákonným spôsobom a v čom konkrétne nezákonnosť mala spočívať. Z obsahu podania
obvineného vyplýva, že namieta správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu, popiera
svoju vinu a opakuje obhajobné argumenty uvádzané už počas konania. Navrhol postupom
podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku podané dovolanie odmietnuť.
Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
primárne zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote
a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to,
že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú dané dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/,
písm. i/ Trestného poriadku.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému pod písm. g/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku
je treba konštatovať, že tento dôvod dovolania možno uplatniť len v prípade, ak dôjde
k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazov.
Nemožno ním napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazov
súdom.
Obvinený neuviedol v čom konkrétne vidí porušenie zákona pri vykonávaní
jednotlivých dôkazov, ani ktorý konkrétny dôkaz mal byť vykonaný nezákonným spôsobom.
Z obsahu jeho dovolania je však zrejmé, že on v skutočnosti ani nenamieta zákonnosť postupu
pri vykonávaní dôkazov, ale namieta spôsob hodnotenia dôkazov súdom. Takáto námietka
obvineného nie je spôsobila založiť tento dovolací dôvod.
Aj v prípade dovolacieho dôvodu podľa písm. i/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku
dovolacie námietky obvineného smerovali k tomu, že namietal spôsob hodnotenia dôkazov, keď sám v dovolaní hodnotil výsluchy svedkov, konštatoval, že tieto jeho vinu
nepreukazovali a žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v rámci dovolacieho konania z dôvodu,
že sa cíti byť nevinný, skutok nespáchal.
Je treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných
a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1
písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu v sústave
súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny
opravný prostriedok – dovolanie neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého
a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže
doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových
zistení, nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní
o dovolaní nemôže sám vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia, alebo nesúhlas
s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôžu zakladať dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i / Tr. por.
V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1písm. g/,
písm. i/ Tr. por., preto dovolací súd bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí,
dovolanie odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. septembra 2012
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová