N a j v y š š í s ú d
3 Tdo 52/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 25. januára 2012 v trestnej veci obvineného
R. S. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172
ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
1T 66/2010, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. H.,
advokáta v N., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. januára 2011, sp. zn.
4To 76/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. S. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 25. novembra 2010, sp. zn. 1T 66/2010,
bol obvinený R. S. uznaný za vinného zo spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/ Tr. zák. (v bode 1/) a prečinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2/), na tom skutkovom základe, že
1. od nočných hodín dňa 12. augusta 2009 prechovával s ďalšou osobou v osobnom
motorovom vozidle značky Škoda Fabia modrej farby ev.č. N. injekčnú striekačku,
v ktorej sa nachádzalo 1283 mg 76,3 % metamfetamínu, ktorého množstvo zodpovedá
najmenej 24 obvykle jednorazovým dávkam drogy, čierne textilné púzdro s obsahom 14 ks alobalových skladačiek, v ktorých sa nachádzalo spolu 589 mg
77,1 % metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 14 obvykle jednorazovým dávkam
drogy a 8 ks alobalových skladačiek, v ktorých bolo spolu 344 mg 77,0 %
metamfetamínu, čo zodpovedá 8 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom
metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok, ktoré drogy kúpil
v obci S. a prechovával ich do 13. augusta 2009 do 00.05 hod., kedy boli uvedené
drogy nájdené v N. policajnou hliadkou v uvedenom osobnom motorovom vozidle,
ktoré riadil,
2. dňa 5. augusta 2009 v čase o 14.00 hod. v N. pred pohostinstvom K. mal pri sebe
v pravom vrecku nohavíc 3 kusy alobalových striekačiek, v ktorých sa nachádzalo
spolu 0,070g 76,1 % metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 3 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998
Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny
psychotropných látok.
Okresný súd obvinenému R. S. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,
ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m/ Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, ktorý vykoná v ústave
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/,
§ 74 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.
Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 27. januára 2011, sp. zn. 4To 76/2010, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., teda že rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, § 371 ods. 1
písm. h/ Tr. por., teda že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo
bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený videl v tom, že mu
nebolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 5. augusta 2009 (skutok pod bodom
2/ rozsudku Okresného súdu Nové Zámky), a teda tento skutok nie je možné považovať
za samostatný skutok v zmysle § 122 ods. 13 Tr. por. tak, ako to uvádza vo svojom
rozhodnutí okresný súd, ale ide o čiastkový skutok pokračovacieho trestného činu.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. videl obvinený v nadväznosti
na vyššie uvedené námietky, a teda keďže išlo v bode 2/ rozsudku okresného súdu o čiastkový
útok pokračovacieho trestného činu a nie samostatný skutok, bola u neho nesprávne
aplikovaná asperačná zásada, a teda uložený nesprávne vymeraný trest.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. videl v tom, že hlavné dôkazy
v oboch skutkoch ustálených okresným súdom pod bodom 1/ a 2/ rozsudku neboli získané
zákonným spôsobom.
Pochybenie videl už v činnosti policajnej hliadky pri vykonávaní služobného zákroku
pred obmedzením osobnej slobody podozrivého podľa § 85 ods. 2 Tr. por.
Podľa obvineného nebol žiaden dôkaz o tom, že by malo ísť o podozrenie
zo spáchania priestupku, resp. trestného činu zo strany vodiča alebo spolujazdca, ktoré
by odôvodňovalo zastavenie vozidla a nebola preukázaná žiadna okolnosť podľa § 23 ods. 1
písm. a/ a písm. b/ zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon
o Policajnom zbore“) v znení neskorších predpisov.
Tým, že policajti zastavili osobné motorové vozidlo a posádke prikázali vystúpiť
a vyložiť veci, ktoré majú pri sebe, zasahovali do ich práva na osobnú slobodu (čl. 17 Ústavy
Slovenskej republiky), slobodu pohybu (čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a išlo
o zásah do právnej ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života
(čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky).
Obvinený mal za to, že oprávnenie v zmysle § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore
môže policajt použiť vždy len v spojitosti s vykonávaním služobného zákroku. V žiadnom
prípade tak policajt nemôže urobiť bez vykonávania služobného zákroku, teda len
z dôvodu prevencie (napríklad preto, že sa policajtovi osoba zdala „podozrivá“, „nervózna“, či ako to policajti uvádzali vo svojich výpovediach, že takúto činnosť páchali v minulosti)
a už vôbec tak policajt nemôže urobiť za účelom pátrania po iných veciach (napríklad
je neprípustné, ak policajt vykoná osobnú prehliadku osoby, ktorú zdôvodní a deklaruje
ako využitie oprávnenia podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pričom pri prehliadke
sa zameriava na hľadanie omamných a psychotropných látok tak, ako to bolo
v posudzovanom prípade).
Taktiež poukazoval na zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu,
či usvedčeniu z trestného činu, pričom v tejto súvislosti poukazoval na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval, že ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní
trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje
do samostatnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený obviniť
sám seba (rozsudok vo veci Heaney a McGuiness v. Írsko z roku 2000). Ďalej poukazoval
aj na rozsudok vo veci Saunders v. Spojené kráľovstvo z roku 1996, podľa ktorého právo
neprispieť k obvineniu vlastnej osoby predovšetkým vopred predpokladá, že obžaloba
v trestnej veci sa snaží preukázať dôkazy proti obvinenému bez použitia dôkazov získaných
metódami donútenia, či nátlaku na obvineného.
Zákon o Policajnom zbore síce v ustanovení § 23 ods. 2 písm. b/ dáva policajtovi
oprávnenie vykonať prehliadku dopravného prostriedku pri pátraní po omamných
a psychotropných látkach, avšak zákon presne nedefinuje, kedy a za akých okolností môže
policajt takúto prehliadku vykonať v zmysle zákona o Policajnom zbore a kedy podľa
Trestného poriadku. Je zrejmé, že Trestný poriadok svojou úpravou poskytuje väčšiu garanciu
ochrany základných práv a slobôd než zákon o Policajnom zbore, a preto v prípade, že ide
o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. podľa § 171 alebo § 172 Tr. zák.)
musí policajt pri prehliadke dopravného prostriedku postupovať podľa ustanovenia § 101
Tr. por.
Vzhľadom na uvedené mal obvinený za to, že dôkazy neboli vykonané zákonným
spôsobom, a teda navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že uznesením
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To 76/2010, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por.
a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. vo vzťahu k ustanoveniu
§ 153 ods. 2 a § 270 ods. 1 Tr. por. a v ustanovení § 102 ods. 1, ods. 4 Tr. por. v neprospech obvineného a zrušil napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok okresného súdu Nové Zámky,
sp. zn. 1T 66/10.
K dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch, ktorý
k dovolacej námietke ohľadom posúdenia, resp. neposúdenia bodu 2/ rozsudku okresného
súdu ako dielčieho skutku uviedol, že zo spisu vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia
voči R. S. bolo obvinenému doručené dňa 5. augusta 2009, o čom svedčí doručenka pripojená
k tomuto uzneseniu. Vzhľadom k tomu aj uloženie úhrnného trestu
v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. považuje za zákonné a správne. K dovolacej námietke ohľadom
nezákonne získaných dôkazov prokurátor uviedol, že hliadka OO PZ Nové Zámky,
ako aj operatívni pracovníci až krátko pred služobným zákrokom získali podozrenie,
že v predmetnom vozidle sa nachádzajú drogy, preto správne postupovali v zmysle zákona
o Policajnom zbore, lebo hrozilo, že by došlo k zmareniu dôkazov. Prehliadka vozidla
vykonaná 13. augusta 2009 bola vykonaná šetrným spôsobom, ktorý výraznejšie nezasiahol
do základných práv a slobôd obvineného.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie obvineného zamietol.
Najvyšší súd, ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368
ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.);
dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. h/,
písm. i/ Tr. por.
K bodu 1/ rozsudku okresného súdu z predloženého spisového materiálu Najvyšší
súdu Slovenskej republiky zistil, že predmetné motorové vozidlo príslušníci policajného
zboru zastavili v rámci vykonania kontroly cestnej premávky. Pri zastavovaní vozidla
sa príslušníkovi Policajného zboru zdalo podozrivé správanie spolujazdca, ktorý sa snažil
v priehradke pred sebou niečo schovať. Po zastavení príslušník policajného zboru Š. spoznal
osobu sediacu na mieste spolujazdca ako I. C., ktorý bol známy drogovou trestnou činnosťou,
o čom upovedomil aj svojho kolegu E., a preto sa rozhodli po kontrole osôb vykonať
dôkladnejšiu prehliadku vozidla, pri ktorej našli drogy.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o PZ“) policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona
vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o PZ policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti
ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň (§ 14 ods. 5), a ak ju má, odňať ju.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o PZ pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt
oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo
let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o PZ policajt je oprávnený vykonať prehliadku dopravného
prostriedku,
a) ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku
alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin,
b) pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných
psychotropných látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo
súvisiacich s trestnou činnosťou.
Postup podľa § 23 ods. 2 písm. b/ zákona o PZ sa použije, ak ide pátranie
po omamných a psychotropných látkach (alebo iných v tomto ustanovení uvedených veciach
alebo osobách), ktoré nie je spojené s konkrétnou predbežnou informáciou polície o ich
výskyte, individualizovanou v miere, zodpovedajúcej identifikácii osoby alebo vozidla
už vopred. Ak dôjde pri prehliadke motorového vozidla k pozitívnemu nálezu, postupuje
sa podľa § 21 ods. 2 naposledy označeného zákona a podľa § 92 a následne podľa § 199,
§ 206 a na tieto ustanovenia obsahovo nadväzujúcich ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov,
znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie,
oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že policajti v rámci kontroly cestnej premávky náhodne zastavili vozidlo - modrú Škodu Fabiu s nitrianskou poznávacou značkou. Pri zastavovaní vozidla si jeden so službukonajúcich policajtov všimol, že spolujazdec sa snažil niečo schovať v priehradke pred sebou a nakoľko po zastavení vozidla a zistení totožnosti členov posádky zistili, že jeden z členov posádky je známy drogovou trestnou činnosťou rozhodli sa vykonať kontrolu motorového vozidla za účelom pátrania po omamných látkach.
Z výpovede príslušníka PZ J. Š. jednoznačne vyplýva, že pri zastavovaní vozidla
z dôvodu podozrivého správania sa spolujazdca získal podozrenie z páchania trestnej činnosti alebo aspoň priestupku, a preto spolu s kolegom vykonali prehliadku motorového vozidla, pri ktorej boli nájdené alobalové skladačky a striekačka s bielou kryštalickou látkou.
Z uvedeného možno vyvodiť opodstatnenosť vykonania spomínaného služobného zákroku, a teda dôkaz získaný pri takejto prehliadke možno považovať za zákonne získaný podľa osobitného zákona a mohol byť použitý v trestnom konaní.
K bodu 2/ rozsudku okresného súdu Najvyšší súd uvádza, že v uvedenom prípade policajti zistili, že vozidlo, ktoré spozorovali odstavené pred pohostinstvom sa používa na prechovávanie omamných látok, preto príslušník Policajného zboru pristúpil k vodičovi vozidla a požiadal ho o preukázanie totožnosti. Nakoľko tu existovalo dôvodné podozrenie, že vodič vozidla prechováva omamné látky, príslušník PZ ho vyzval na ich dobrovoľné vydanie. Z výpovede obvineného R. S. vyplýva, že drogy, ktoré mal pri sebe dobrovoľne vytiahol z vrecka nohavíc a tieto vydal príslušníkovi PZ, ktorý uvedené veci zaistil v zmysle § 21 ods. 1 zákona o PZ.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o PZ policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s dovolacími námietkami obvineného spočívajúcimi v odkaze na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval, že ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samostatnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudok vo veci Heaney a McGuiness v. Írsko z roku 2000). Ďalej obvinený poukazoval aj na rozsudok vo veci Saunders v. Spojené kráľovstvo z roku 1996, podľa ktorého právo neprispieť k obvineniu vlastnej osoby predovšetkým vopred predpokladá, že obžaloba v trestnej veci sa snaží preukázať dôkazy proti obvinenému bez použitia dôkazov získaných metódami donútenia, či nátlaku na obvineného.
Tieto rozhodnutia nie je možné aplikovať na uvedený prípad, nakoľko v tomto prípade
policajt nenútil obvineného na vydanie veci, ani mu v tomto zmysle nerobil osobnú prehliadku, ale ho vyzval na dobrovoľné vydanie veci, pričom obvinený tieto veci sám dobrovoľne vydal s tým, že povedal policajtovi, že si tieto drogy kúpil sám pre vlastnú potrebu. Tieto policajt zaistil v zmysle § 21 ods. 1 zákona o PZ a takúto vec je teda možné považovať za dôkaz získaný podľa osobitného zákona v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por.
Vzhľadom na uvedené má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že nebol neplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd preštudovaním spisového materiálu zistil, že uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 5. augusta 2009 sa v spise nachádza a bolo oznámené obvinenému R. S., čo potvrdzuje doručenka z druhej strany uznesenia (č. l. 209) podpísaná obvineným dňa 5. augusta 2009.
Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Z toho vyplýva, že namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nebol naplnený, pretože súd správne aplikoval ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák. a skutok v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Nové Zámky posúdil ako samostatný.
Vzhľadom na uvedené nebolo možné uplatniť ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., keďže súd správne vyhodnotil skutok v bode 2/ rozsudku okresného súdu ako samostatný skutok (úmyselný trestný čin), a preto pri ukladaní trestu správne aplikoval ustanovenie § 41 ods. 1, ods. 2 (asperačná zásada) a obvinenému uložil trest v dolnej hranici takto určeného trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania
veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania
uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová