3Tdo/50/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kostolanskej a sudcov JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci obvineného Y. D. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 20 k § 145 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného Y. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2019, sp. zn. 7To/117/2018, na neverejnom zasadnutí konanom 22. decembra 2022, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. D. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „súd I. stupňa“) z 21. novembra 2018, sp. zn. 5Tk/3/2018 boli obvinení Y. D. a C. Z. (ďalej aj len „obvinení“) uznaní za vinných pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe že

- dňa 28. decembra 2017 okolo 23:30 hod. na lesnej ceste pokračujúcej z ulice F. v meste H. v okrese F. - S. na príjazdovú komunikáciu v časti zvanej Š. G., v úmysle usmrtiť, spoločne fyzicky napadli H. D. tak, že drevenými konármi hrúbky 2,2 a 3 cm menšou, až veľkou intenzitou a prudkosťou ho najprv dvakrát udreli do pravej temennozáhlavnej oblasti hlavy a následne omráčeného a na chrbte ležiaceho H. D., ktorý sa pred útokom nebránil, minimálne šesťkrát udreli do tvárovej oblasti hlavy, spôsobiac mu viaceré poranenia vrátane tržnosečných rán na hlave, vylomenie 7 zubov, trieštivé zlomeniny kostí nosa, čeľuste a ľavej lícnej kosti, pomliaždenie kôry mozgu na spodinách spánkových lalokov a plášťový krvný výron pod tvrdou plenou mozgu, so zakrvácaním do mozgových kôr, ktoré viedli aj ku krvácaniu z potrhaných spletí ciev tvárovej oblasti v miestach trieštivých zlomenín kostí tváre, pričom k smrti H. D. na mieste došlo udusením v dôsledku masívneho vdýchnutia krvi do pľúc.

Za to súd I. stupňa obvineným uložil podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov nepodmienečne, na ktorého výkon ich podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň im podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona spoužitím § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní 3 roky.

Proti predmetnému rozsudku podali obvinení odvolania, ktoré Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 17. januára 2019, sp. zn. 7To/117/2018 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený Y. D. (ďalej aj len „obvinený“) vlastnoručne spísané dovolanie, ktoré bolo súdu I. stupňa doručené 13. januára 2022 a v ktorom zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu s poukazom na § 373 ods. 2 Trestného poriadku.

Dovolanie obvinený podal z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) a písm. g) Trestného poriadku.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku spočíva podľa názoru obvineného v tom, že z popisu skutkovej vety nie je jasný cieľ, ktorý sa obvinený svojím konaním usiloval dosiahnuť. Pri trestnom čine vraždy podľa § 145 Trestného zákona musí byť vôľa páchateľa usmrtiť človeka. Z opisu skutku vyplýva priamy úmysel spôsobiť ťažké zranenie, čo aj bolo cieľom konania obvinených, ako aj následkom ich konania. Smrť poškodeného bola sekundárnym následkom, ku ktorému došlo nedbanlivostným konaním obvinených, ako aj osôb neskôr prítomných na mieste činu, ktorí mu neposkytli pomoc (zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poskytnutím laickej prvej pomoci bolo možné úmrtiu zabrániť). K následku - usmrteniu tak nedošlo aktívnym konaním obvinených, pretože tí ho nezadusili. Motív činu je vyvodený iba z výpovedí svedkov V. a L., ktoré sa v konfrontácii s výsledkami vyšetrovacieho pokusu javia ako nedôveryhodné. Otázne je aj to, či obvinení mali možnosť, vzhľadom na viditeľnosť o 23:30 hod., posúdiť závažnosť následku ktorý spôsobili, pretože ak by mali úmysel usmrtiť poškodeného, uistili by sa, že k želanému následku došlo. Vzhľadom na uvedené má obvinený za to, že právnu kvalifikáciu skutku, tak ako je popísaný v právnej vete, nie je možné považovať za správnu, ale je ho možné subsumovať pod trestný čin zabitia podľa § 147 Trestného zákona (R 47/2008).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol, že súd postavil svoje rozhodnutie na výpovedi 2 svedkov (V. a L.) a nebral do úvahy exaktné dôkazy, ktoré výpovede svedkov spochybňujú. Ďalej uviedol konkrétne slová, ktoré svedkovia V. a L. vo svojich výpovediach uviedli, a poukázal na ich rozpory so skutočnosťou: svedkovia tvrdili, že počuli čo obvinení hovorili, pričom boli vo vzdialenosti 205 metrov, z vyšetrovacieho pokusu vyplynulo, že svedkovia nemohli v danom čase na mieste kde stáli rozumieť akémukoľvek textu, ani počuť údery konármi. Z ich výpovedí ďalej vyplynulo, že obvinení mali približne 30 sekúnd na prevedenie útoku, ako aj následnú manipuláciu s telom v podmienkach skoro úplnej tmy, pričom prekonali vzdialenosť 205 metrov od miesta činu kde sa mali stretnúť so svedkami. Obvinený má za to, že uvedené iba potvrdzuje nedôveryhodnosť svedkov V. a L.. Ďalej spochybňoval, či možno konármi hrúbky 2,2 cm a 3 cm a dĺžky 50 cm spôsobiť devastačné zranenia zátylku, tvárovej časti a ústnej dutiny, pričom súd sa vôbec s touto otázkou nezaoberal a nevykonal žiadne dokazovanie. Na konároch ani nebola zistená DNA páchateľov. Tvrdenie svedkov, že ich páchatelia žiadali aby nehovorili, že sa stretli a ponúkli im za to peniaze, je tvrdením proti tvrdeniu. Súd I. stupňa ako i odvolací súd iba teoreticky odôvodnili prečo prijali záver, že svedkovia sú priamymi svedkami, pričom neexistuje žiadny iný dôkaz, ktorý by ich tvrdenia podoprel. Práve naopak, zo znaleckých posudkov z odboru psychológie vyplýva, že majú podpriemerné pamäťové schopnosti. Rozpory sú aj vo výpovediach R. V. a F. V. a napriek uvedenému súd vyhodnotil ich výpovede ako dôveryhodné. Výpovede ďalších svedkov (U. L., E. Ž., Y. D., C. Z. st. a E. Ž.) sú podľa názoru obvineného konzistentné, dopĺňajúsa a neobsahujú vzájomné rozpory, sú však v rozpore s výpoveďami V., no súd ich vyhodnotil za nepresvedčivé vzhľadom na to, že sa jedná o príbuzných obvinených, čo však súdy nezohľadnili pri R. a F. V., ako matky a syna. Súd sa vôbec nevysporiadal s výpoveďami Z. F., Š. Š., ktorí sú nestrannými svedkami. V neprospech obvinených svedčia výpovede príslušníkov Policajného zboru (R 26/1989). Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by pohnútkou konania obvinených bola žiarlivosť, pričom obe svedkyne U. L. a E. Ž., ako družky obvinených, popreli akýkoľvek pomer s poškodeným. Orgány činné v trestnom konaní nevykonaližiadny dôkaz, ktorý by vinu obvinených vylúčil, iba im bol odobratý materiál na genetickú analýzu, ako aj pachové stopy. Uvedené nie je dostatočným dôkazom o ich vine (R 38/1968, R 38/1970, R 15/1995), pretože sa jedná len o nepriamy dôkaz, ktorým je odorologická expertíza, ktorá potvrdila, že obvinení sa dotkli konárov, nedokazuje však kedy k tomu došlo a už vôbec nie, že by ich použili ako útočné nástroje. Súd I. stupňa ako i odvolací súd podľa obvineného ignorovali závery vyšetrovacieho pokusu, ktorý potvrdzuje, že zúčastnené osoby počuli hlasy z miesta činu iba pri strednej, resp. stredne silnej až zvýšenej intenzite kriku, avšak nebolo možné rozoznať absolútne žiadny text. Je nutné poukázať aj na to, že genetická analýza DNA ani biologické stopy nepotvrdili, že by sa obvinení konárov dotkli (R 46/1963, R 14/164, R 29/1971). Súdy vyhodnocovali dôkazy jednostranne, opomenuli zásadu in dubio pro reo a zásadu objektívnej pravdy(R 37/1971, R 46/1963, R 6/1970, R 38/1989).

Obvinený má za to, že celé trestné konanie je nezákonné, pretože nebola správne kvalifikovaná skutková podstata, dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom a boli jednostranné. Navrhol preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aby podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a to v ustanovení § 319 Trestného poriadku a v konaní, ktoré mu predchádzalo. Zároveň aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu zo 17. januára 2019, sp. zn. 7To/117/2018, ako aj konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, rozhodnutie súdu I. stupňa z 21. novembra 2018, sp. zn. 5Tk/3/2018 a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol, resp. postúpil vec inému súdu toho istého druhu, pretože má za to, že pre taký postup existujú dôležité dôvody.

Obvinený v dovolaní uviedol, že nemá výhrady pokiaľ dovolací súd prejedná dovolanie podľa § 382a Trestného poriadku na verejnom zasadnutí. Zároveň žiadal, aby bol v súlade s ustanovením § 380 ods. 4 Trestného poriadku prerušený výkon jeho trestu odňatia slobody, a to až do rozhodnutia.

Súd I. stupňa opatrením z 23. júna 2022 ustanovil obvinenému Y. D. obhajkyňu JUDr. Katarínu Habiňákovú, advokátku v Košiciach, ktorá 7. septembra 2022 doručila odôvodnenie dovolania. Obhajkyňa v dovolaní uviedla, že obvineného poučila o tom, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezameniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, upozornila ho i na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, podľa ktorého dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení a v neposlednom rade ho poučila, že podľa § 372 ods. 2 Trestného poriadku ten, koho dovolanie bolo zamietnuté, nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie. Napriek uvedenému obvinený trval na podaní dovolania z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

Naďalej trval na tom, že H. D. nenapadol a nedopustil sa konania, ktoré je opísané v skutkovej vete, ktoré ani nemožno právne kvalifikovať ako trestný čin vraždy podľa § 145 Trestného zákona. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, neviedli k takému ohrozeniu životných funkcií, ktoré by zapríčinili jeho smrť, zomrel následkom udusenia vdýchnutím krvi do pľúc. Z uvedeného tak nemožno vyvodiť, že obvinení konali s úmyslom usmrtiť poškodeného, pretože jeho smrť bola následkom, ktorý nezamýšľali spôsobiť. V ďalšom odkázal na podanie doručené súdu I. stupňa 13. januára 2022.

Ohľadom dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom odkázal obvinený na svoje podanie doručené súdu I. stupňa 13. januára 2022.

Navrhol najvyššiemu súdu, aby v súlade s ustanovením § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona v jeho neprospech a v súlade s § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu I. stupňa a prikázal súdu I. stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „prokurátor“) sa k dovolaniu obvineného Y. D. vyjadril písomným podaním doručeným súdu I. stupňa 20. septembra 2022, v ktorom uviedol, že obvinený už raz dovolanie podal a dovolací súd ho uznesením z 23. januára 2020, sp. zn. 5Tdo/1/2020podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. Ďalej poukázal na to, že dovolanie, ktoré je predmetom prieskumu tohto konania podal obvinený 7. septembra 2022, t. j. po zákonom stanovenej lehotea preto je potrebné ho podľa § 382 písm. a) Trestného poriadku odmietnuť. Zároveň však prokurátor podotkol, že uplatnené námietky nie sú dôvodné. K argumentácii obvineného ohľadom toho, že skutok nemožno právne kvalifikovať podľa § 145 Trestného zákona prokurátor uviedol, že z opisu skutku je zrejmé, akým spôsobom obvinení poškodeného napadli, aké zranenia mu spôsobili a že smrť poškodeného nastala práve následkom týchto zranení. Obvinení museli vedieť, že takto vedený útok môže poškodeného usmrtiť a práve spôsob ich konania možno vzhliadnuť ako prejav ich vôle, ktorým chceli privodiť a aj privodili smrteľný následok. Z uvedeného je zrejmý ich priamy úmysel podľa § 15 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorým bola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené nemožno uplatnený dovolací dôvod považovať za preukázaný.

Obvinený Y. D. predložil súdu I. stupňa 13. októbra 2022 svoje stanovisko k vyjadreniu prokurátora v ktorom uviedol, že podanie, ktoré jasne označil ako „dovolanie“ podal v zákonnej lehote 3 rokov (podané na pošte 12. januára 2022 a doručené súdu 13. januára 2022). Ohľadom tvrdení prokurátora k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uviedol, že útok na poškodeného sa odohral v minimálnej viditeľnosti, otázkou je, ako mohli obvinení viesť efektívne za takýchto podmienok útok. Smrť poškodeného nenastala následkom tohto útoku. Rozsudok je opretý o výpovede svedkov L. a V., ktoré však spochybnil vyšetrovací pokus. Ďalej obvinený namietal neodobranie sterov a vzoriek osobám L. a V. - ako možných páchateľov - na genetickú analýzu, preferovanie svedkov, ktorí sú príbuzní L. a V., zaujatosť voči svedkom, ktorí sú príbuzní obvinených, ignorovanie výpovede nezávislej svedkyne, ktorá spochybnila výpovede L. a V., dôkazná situácia postavená iba na nepriamom dôkaze, t. j. pachovej stope Y. D. a na základe čoho bol prijatý záver o spolupáchateľstve.

Súd I. stupňa predložil trestný spis spolu s dovolaním a vyjadreniami na rozhodnutie dovolaciemu súdu 25. októbra 2022.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 Trestného poriadku a § 373 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.

Okrem vyššie uvedeného prieskumu procesných podmienok dovolací súd zo spisu zistil, že obvinený Y. D. už raz dovolanie podal a to z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku, ktoré najvyšší súd uznesením z 23. januára 2020, sp. zn. 5Tdo/1/2020 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Dovolací súd primárne poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Najvyšší súd preto nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnenédovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (rozhodnutie č. 120 uverejnenév Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012).

Najvyšší súd považuje za potrebné, vzhľadom na námietku prokurátora, že obvinený Y. D. podal dovolanie po lehote, uviesť nasledovné:

Uznesenie odvolacieho súdu zo 17. januára 2019, sp. zn. 7To/117/2018, ktorým boli odvolania obvinených Y. D. a C. Z. zamietnuté, bolo obvinenému Y. D. doručené 19. marca 2019 (č. l. 998 súdneho spisu).

Podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku druhá veta: „Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému.“

Podľa § 63 ods. 4 Trestného poriadku prvá veta: „Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.“

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), v znení účinnom od 27. marca 2020: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.“

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom od 27. marca 2020: „Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.“

Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom od 19. januára 2021: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.“

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom od 19. januára 2021: „Ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.“

Lehota na podanie dovolania uplynula obvinenému 3. júna 2022 s tým, že obvinený doručil vlastnoručne spísané dovolanie súdu I. stupňa 13. januára 2022 a potom, ako mu bola súdom ustanovená obhajkyňa (23. júna 2022), táto podala v jeho mene dovolanie doručené súdu 7. septembra 2022.

Dovolací súd si vzhľadom na podmienku vychádzajúcu z ustanovenia § 373 ods. 1 Trestného poriadku z ktorej vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, dovoľuje upriamiť pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2014, sp. zn. I. ÚS 217/2013, zo záverov ktorého vyplýva, že dovolaniev trestnom konaní môže okrem advokáta všeobecnému súdu doručiť/podať aj obvinený,resp. iné bližšie uvedené osoby, t. j. dovolanie je podané včas aj v prípade, ak ho v lehote 3 rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému napíše a k súdu podá hoci i sám obvinený, resp. osoba uvedená v § 369 ods. 5 Trestného poriadku.

Obvinený v dovolaní označil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku:

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 a nasl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Zároveň dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie - rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom, nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku, § 2 ods. 11 Trestného poriadku) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ (§ 240 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie (§ 240 ods. 4 tretia veta Trestného poriadku).

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, dovolací súd ďalej nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy, ako ani ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

Obvinený Y. D. k dovolaciemu dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku uviedol, že rozhodnutie je založené na výpovedi 2 svedkov (V. a L.), ktorých dôveryhodnosť je spochybnená ďalšími dôkazmi, pretože ich výpovede sú v rozpore so skutočnosťou. Jedná sa tak o nedôveryhodných svedkov, rovnako aj svedkyňa R. V. je podľa obvineného nedôveryhodná a naopak svedkovia, ktorých výpovede sú bez rozporov, označil súd za nepresvedčivé a zároveň sa vôbec nevysporiadal s výpoveďami svedkov Z. F. a Š. Š.. Ďalej namietal, že orgány činné v trestnom konaní nevykonali žiadne dôkazy k vylúčeniu jeho viny a súdy ignorovali závery vyplývajúce z vyšetrovacieho pokusu.

Dovolací súd ku konkrétnym námietkam obvineného uvádza, že tie sú zamerané na spôsob, akým súd I. stupňa a odvolací súd hodnotili vykonané dôkazy, ktorých svedkov považovali za dôveryhodných a ktorých výpovede naopak považovali za nedôveryhodné. Ako bolo vyššie uvedené, najvyšší súd ako súd dovolací nemôže hodnotiť dôkazy vykonané súdmi nižšieho stupňa. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku predpokladá také pochybenie súdov, kedy svoje rozhodnutie založili na nezákonne vykonaných dôkazoch. Samotný obvinený svoje námietky nesmeruje k nezákonnosti vykonania dôkazov, ale namieta akým spôsobom vykonané dôkazy súdy hodnotili. Predmetné námietky nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku a preto musel dovolací súd konštatovať, že tento nebol neplnený.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku:

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou sa vylučujú námietky skutkové, čo znamená, že nie je prípustné právne účinne namietať že skutok, tak ako bol zistený súdom I. stupňa a odvolacím súdom, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (rozhodnutie č. 47 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2014).

Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nie je oprávnený posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení a bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože ťažisko dokazovania sa uskutočňuje v konaní pred súdom I. stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania.

Obvinený Y. D. vo svojom dovolaní k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku namietal, že v konaní nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona vo forme priameho úmyslu a hodnotil, či vôbec bolo možné vzhľadom na viditeľnosť v nočných hodinách posúdiť závažnosť následku zo strany páchateľov. Vzhľadom na uvedené má obvinený za to, že právna kvalifikácia skutku nie je správna.

K námietke obvineného týkajúcej sa naplnenia subjektívnej stránky trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona obvinenými odkazuje dovolací súd na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo prijaté 14. júna 2010, pod sp. zn. Tpj 39/2010 a je uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2011, podľa ktorého dovolací dôvod uvedený v ustanovení§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže byť naplnený s poukazom na to, že v konaní nebola vykonaným dokazovaním preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Námietka obvineného ohľadom viditeľnosti v čase spáchania skutku je námietkou skutkového charakteru, ktorú dovolací súd nemohol v rámci dovolacieho konania podrobiť prieskumu a ani akýmkoľvek spôsobom o správnosti záverov, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa polemizovať.

Skutková veta tak, ako ju ustálili súd I. stupňa a odvolací súd, ktorú nemôže dovolací súd preskúmavať ani meniť, bola správne právne kvalifikovaná ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Dovolací súd zistil, že chybami obvineným vytýkanými v dovolaní nebol naplnený žiadny z uplatnených dovolacích dôvodov upravených v § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

Najvyšší súd preto dovolanie obvineného Y. D. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku t. j. preto, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, odmietol.

Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.