UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného U. M., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 24. októbra 2016, sp. zn. 23Tos/102/2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín z 28. júla 2016, sp. zn. 6Pp/129/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného U. M. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Trenčín uznesením z 28. júla 2016, sp. zn. 6Pp/129/2016 rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku sa obvinený U. M., podmienečne prepúšťa z výkonu trestov odňatia slobody uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/44/2014, z 28. marca 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/44/2014, zo 14. apríla 2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/92/2014, z 26. júna 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/92/2014, zo 17. apríla 2015. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona obvinenému súd určil skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“).
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 24. októbra 2016, sp. zn. 23Tos/102/2016, podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona návrh obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/44/2014, z 28. marca 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36T/44/2014, zo 14. apríla 2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/92/2014, z 26. júna 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/92/2014, zo 17. apríla 2015 zamietol.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tos/102/2016, podal obvinený U. M. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Kanabu ml. dovolanie, ktoré doručil Okresnému súdu Trenčín 20. februára 2017 (č. l. 50). Dovolanie podal z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený v podstate nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedol prokurátor v sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/129/2016. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne obvinený považuje za nesprávne, ktoré vychádzalo najmä z hodnotenia obvineného riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, kde obvinený trest odňatia slobody vykonáva. Podľa názoru obvineného toto hodnotenie nie je možné považovať za vyslovene negatívne, resp. odôvodňujúce ponechanie obvineného vo výkone trestu. Obvinený nastúpil na výkon trestu dobrovoľne, je zaradený do práce, ktorú svedomito vykonáva, zapája sa do vykonávania činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, disciplinárne potrestaný nebol. Obvinený sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/129/2016, ktoré považuje za zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené obvinený U. M. navrhol, aby 1/ dovolací súd z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku s poukazom na § 374 ods. 1, 2, 3 Trestného poriadku v zmysle § 386 ods. 1, 2 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného a zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tos/102/2016, z 24. októbra 2016, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/129/2016, z 28. júla 2016, ako aj výroky naň nadväzujúce. Zároveň žiada, aby podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku dovolací súd neodkladne rozhodol aj o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia o podanom dovolaní. 2/ aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku konštatoval porušenie zákona v neprospech obvineného a podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tos/102/2016, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/129/2016 a navrhuje, aby podľa § 388 dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň navrhuje prerušenie výkonu trestu odňatia slobody podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) preskúmal dovolanie obvineného a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.
Rozhodnutím podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku sa rozumie:
a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
V posudzovanom prípade je napadnutým uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku a § 66 ods. 1 Trestného zákona návrh obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody tam vymenovaných zamietol.
Proti takémuto druhu rozhodnutia dovolanie nie je prípustné.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku bolo s účinnosťou od 1. septembra 2011 novelizované tak, že sa upravil okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odrážala dovtedy ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. 3 Tdo 5/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 2/2007 pod por. č. 19, str. 20 a nasl.), podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku). Viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 301/2016, zo 4. mája 2016.
Podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
S poukazom na vyššie uvedený výklad je zrejmé, že dovolanie obvineného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.