N a j v y š š í s ú d
3 Tdo 43/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na neverejnom zasadnutí v Bratislave 12. januára 2011 v trestnej veci obvineného B. T. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Košiciach - okolie pod sp. zn. 6T 126/08, o dovolaní, ktoré podal obvinený B. T., zastúpený obhajcom JUDr. V. B., advokátom v Košiciach, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. apríla 2009, sp. zn. 6To 33/2009, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. T. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Košiciach - okolie zo dňa 12. februára 2009, sp. zn. 6T 126/08 bol obvinený B. T. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 21. augusta 2008 v čase od 5.30 hod. do 8.00 hod. v obci V.O.V., štyrikrát rukou udrel do oblasti tváre svoju bývalú družku M. D. a následne túto chytil okolo pásu, na chvíľu ju zodvihol a po pár krokoch ju položil a odstrkovaním ju dotlačil do vedľajšej izby, kde proti jej vôli vykonal na nej súlož.
Okresný súd obvinenému za T. podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd oslobodil obvineného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice – okolie, sp. zn. 1 Pv 502/08, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v nočnej dobe z 20. augusta 2008 do 5.30 hod. dňa 21. augusta 2008 v obci V., neoprávnene vnikol do bytu M. D. nachádzajúcom sa na ul. O., pretože skutok nie je trestným činom.
Na základe odvolania, ktoré podal obvinený B. T. proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24. apríla 2009, sp. zn. 6To 33/2009, rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie zamietol.
Obvinený B. T., prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. V. B. podal proti rozsudku okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Namietal, že prvostupňový súd pochybil, ak rozhodol o vine obvineného a nepostupoval podľa § 285 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Odvolací súd pochybil, keď použil ustanovenie § 319 Tr. por. a nie ustanovenie § 322 ods. 3 Trestného poriadku, pretože na základe úplne zisteného skutkového stavu mal vyhodnotiť dôkazy v prospech obvineného a spod obžaloby ho oslobodiť.
Svoje námietky oprel o skutočnosti, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že vina obvineného bola preukázaná len na základe tvrdenia poškodenej, ktoré stojí proti jeho tvrdeniu, bez ohľadu na výsledok znaleckého posudku, ako aj neexistencie iných usvedčujúcich dôkazov. Poukázal pritom na znalecký posudok vypracovaný v priebehu trestného konania MUDr. J. a MUDr. Š., z ktorého je zrejmé, a súd T. mal za preukázané, že vonkajšou obhliadkou tela poškodenej neboli zistené žiadne známky násilia. Rovnako tak ani na vonkajších rodidlách poškodenej neboli zistené žiadne poranenia a neboli prítomné žiadne známky násilia. Gynekologické vyšetrenie poškodenej nepotvrdilo ani T., či poškodená vôbec mala pohlavný styk, bez ohľadu na jeho dobrovoľnosť. Nezistilo sa ani poškodenie odevných zvrškov poškodenej, napriek jej tvrdeniu, že k jej úplnému vyzlečeniu došlo násilím.
Ďalej poukázal, že okrem vypracovania znaleckého posudku, ktorého výsledky sa spomínajú vyššie, nebol v celom trestnom konaní vyprodukovaný žiaden iný priamy, či nepriamy dôkaz (okrem výpovede samotnej poškodenej), svedčiaci o T., že k nedobrovoľnej súloži medzi ním a poškodenou skutočne došlo. Známky násilia, ktoré by boli prirodzenou súčasťou, resp. sprievodným javom násilia páchaného na poškodenej, neboli prítomné na oblečení ani poškodenej, ani obvineného, ani na zariadení bytu, resp. priestoru, kde sa mal skutok stať.
Obvinený ďalej namietal, že ak aj súdu pri rozhodovaní o vine obvineného postačilo tvrdenie poškodenej o nedobrovoľnosti pohlavného styku s ním, nevysporiadal sa s určitou možnosťou tendenčného konania poškodenej vo vzťahu k nemu a vo vzťahu k spáchanému skutku. V takejto situácií sa dá uvažovať aj o možnosti, že poškodená využila možnosť „zbaviť sa“ svojho druha, keďže vzťahy medzi nimi boli problémové a ako sama poškodená niekoľkokrát v priebehu trestného konania uviedla, kontakt s obvineným chcela ukončiť.
Preto navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie, sp. zn. 6T 126/2008, zo dňa 12. februára 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To 33/2009, zo dňa 24. apríla 2009 bol porušený zákon v ustanovení § 285 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vo vzťahu k obvinenému B. T. a zároveň navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku súčasne zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil Okresnému súdu Košice – okolie na nové prejednanie a rozhodnutie.
Dovolanie obvineného B. T. bolo zaslané na vyjadrenie v zmysle § 376 Trestného poriadku aj Okresnej prokuratúre Košice – okolie (č. l. 253). Svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu v stanovenej lehote však prokurátor okresnej prokuratúry nevyužil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia ustanovenia § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), ale súčasne zistil aj T., že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a T. z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Trestného poriadku.
V zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Najvyšší súd konštatuje, že všetky námietky uvedené obvineným v odôvodnení dovolania sa týkajú skutkových zistení.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez T., aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s T. ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.
Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
So zreteľom na T., že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol (§ 382 písm. c/ Trestného poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 12. januára 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová