3Tdo/41/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 5. októbra 2016 v trestnej veci obvineného B. M., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného B. M., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Petra Grendela, PhD, advokáta v Košiciach proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, podľa § 382a, 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. M. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 19. júna 2015, sp. zn. 1T/76/2014, bol obvinený B. M. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :

dňa 18. júla 2013 v čase o 10.15 hod. v Prešove, viedol v ľavom jazdnom pruhu ulice Levočskej v smere na Poprad osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, EVČ : B., rýchlosťou vyššou ako bola dovolená, pričom v dôsledku toho, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, oneskorene reagoval na chodkyňu J. A., nar. XX. P. XXXX, ktorá prechádzala cez vozovku mimo priechodu pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla, došlo k zrážke, pričom chodkyňa utrpela smrteľné poranenia, ktorým následne podľahla, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke.

Za to mu bol uložený podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorovýchvozidiel všetkých druhov na 3 (tri) roky.

Proti rozsudku podal obvinený B. M. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice odvolanie, čo do výroku o vine a treste, ktoré následne písomným podaním z 18. septembra 2015 prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil.

Krajský súd v Prešove uznesením z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného B. M. zamietol.

Obvinený B. M. písomným podaním z 29. februára 2016 podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Petra Grendelu, PhD. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku.

Obvinený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku videl v tom, že na prvostupňovom súde bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Podľa názoru obvineného v prípadoch dopravných nehôd je z hľadiska intenzity rozhodovania o vine obvineného rozhodujúci práve znalecký posudok znalca z odboru - doprava cestná. Súdy sa pri meritórnom rozhodnutí o vine resp. nevine opierajú do značnej miery práve o závery znaleckého posudku. V posudzovanom prípade znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok Ing. V. M. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní na prvostupňovom súde pripustil možnosť zakrytého výhľadu pri určitej rýchlosti chodkyne a pohybu vozidla, t.j. pripustil možnosť, že obvinený nemusel chodkyňu vidieť. Reálna existencia tejto možnosti sa dala zistiť len doplnením znaleckého posudku. V prípade existencie tejto možnosti sa jednalo o kľúčový dôkaz neviny. Chodkyňa podľa výpovede svedkov vbehla obvinenému do jazdnej dráhy spoza vedľa idúceho vozidla na frekventovanej trojprúdovej ceste. Na prvostupňovom súde obvinený navrhol vykonanie dôkazu - doplnenie znaleckého posudku znalca z odboru - doprava cestná. Sudca okresného súdu pri výsluchu znalca nepripustil kladenie otázok. Obvinený postup prvostupňového súdu, ktorý zamietol vykonanie takéhoto kľúčového dôkazu, ktorý môže preukázať jeho nevinu, považuje za nezákonný a obmedzujúci zásadne jeho právo na obhajobu, podobne ako zákaz kladenia otázok. Takýmto konaním podľa názoru obvineného bolo porušené aj ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného poriadku, ustanovenie § 145 ods. 1 Trestného poriadku. Ak dôkazy umožňujú rôzne eventuality, znalec nemôže zaujať stanovisko, že údaj jednej skupiny považuje za správny a druhý za nesprávny, ale znalecký posudok má spracovať pre všetky do úvahy prichádzajúce eventuality.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku podľa obvineného je daný tým, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli konajúcimi súdmi vykonané zákonným spôsobom. Podľa ustanovenia § 146 Trestného poriadku platí, že v prípade nejasností, neúplnosti znaleckého posudku, je potrebné znalca vypočuť a pochybnosti odstrániť. Znalec je povinný podať potrebné vysvetlenie, resp. znalecký posudok doplniť. Doplnenie znaleckého posudku nebolo umožnené. Súd takémuto postupu zabránil, hoci znalec takúto možnosť pripustil. Jedná sa teda o dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, na základe ktorého bol obvinený odsúdený.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku podľa obvineného spočíva v tom, že skutok, za ktorý bol odsúdený, nevykazuje všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, tak ako ho právne posúdili súdy obidvoch stupňov. Aby sa jednalo o prečin usmrtenia, musel by obvinený inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť. Znalec Ing. M. v znaleckom posudku č. 44/2013 opakovane zdôraznil význam zakrytého výhľadu. Pripustil možnosť zakrytého výhľadu pri určitej rýchlosti chodkyne a pohybu vozidla. Neuviedol ďalšie rozšírenie zakrytého výhľadu, ktoré mohlo v danej situácii vzniknúť. Rýchlosť určená znalcom na zabránenie dopravnej nehody bola určená na približne 37 - 44 km/hod. Na danom úseku je povolená rýchlosť 50 km/hod. Rýchlosť vozidla, ktoré riadil obvinený v čase zrážky s chodkyňou s toleranciou + - 5% bola 52,25 km/hod. Ak by obvinený išiel rýchlosťou 50 km/hod., zrážke by aj tak nezabránil. Rýchlosť prekročil o 2,25 km/hod.Podľa názoru obvineného nejde o trestný čin, ale o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový súd nezohľadnil v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku porušenie povinnosti chodkyne a dokonca sa predmetnou skutočnosťou nezaoberal ani počas súdneho konania. Chodkyňa podľa názoru obvineného porušila ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 písm. f/, § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 44 zák. č. 8/2009 Z. z.. Chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je povinný ďalej správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať, len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie a iné zábrany. Tieto porušenia zákona neboli zohľadnené. Obvinený je toho názoru, že rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 19. júna 2015, sp. zn. 1T/76/2014, je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu. Podľa obvineného porušené bolo aj ustanovenie § 149 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Obvinený B. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

1/ podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku v celom rozsahu a v konaní, ktoré mu predchádzalo a to v neprospech obvineného B. M. a zrušil i ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na citované uznesenie, 2/ podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. júna 2015, sp. zn. 1T/76/2014, vo výroku o vine a treste,

3/ podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Prešov, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený dal zároveň podnet, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 380 Trestného poriadku sa zaoberal prerušením výkonu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov, ktorý teraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonáva. Uložený trest považuje za neopodstatnený, preto by mal byť až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prerušený.

K dovolaniu obvineného sa prokurátor nevyjadril.

K dovolaniu sa vyjadrila svedkyňa poškodená Mgr. F. Q. 18. marca 2016, ktorá v krátkosti uviedla, že po preštudovaní dovolania sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku) za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Trestného poriadku; ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo, ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej osoby a na jej prospech, ale je tiež v záujme demokratického právneho štátu, založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Z obsahu trestného spisu dovolací súd zistil, že na hlavnom pojednávaní, konanom 16. júna 2015 na Okresnom súde Prešov obhajca obvineného navrhol doplniť znalecký posudok, v ktorom bude znalcovi uložené : „aby nasimuloval dej, že chodkyňa išla rýchlejšou chôdzou, až utekala, pričom je zrejmé z výpovede svedka, že auto spomaľovalo, preto nech znalec nasimuluje dej za uloženej rýchlosti 50, 40, 30, 20 km/ hod. a nasimuluje aj rýchlosť chôdze a rýchlosť behu chodkyne, čo má vplyv na reakčnú dobu a následne na posúdenie, či vodič mohol alebo nemohol včas reagovať na chodkyňu.“ V prípade, ak to bude znalec vyžadovať, je potrebné vykonať aj vyšetrovací pokus. Okresný súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Odvolací súd na str. 5 rozhodnutia uviedol, že závery znaleckého posudku sú jednoznačné, presvedčivé a ani krajský súd nezistil potrebu dopĺňať tento znalecký posudok tak, ako navrhla obhajoba. Podľa krajského súdu prvostupňový súd postupoval správne, keď odmietol vykonať tento dôkaz. Podľa zdôvodnenia odvolacieho súdu, postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva na obhajobu. Zdôraznil, že strany v konaní sú si rovné. A v prípade, že závery znaleckého posudku neboli jednoznačné, mohli realizovať princíp vyjadrený v základnej zásade uvedený v § 2 ods. 11 Trestného poriadku, že strana má právo navrhnutý dôkaz zabezpečiť. V danom prípade obvinený ako strana vkonaní takýto dôkaz nezabezpečila a súdu prvého stupňa nepredložila.

Najvyšší súd poznamenáva, že nevykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Len minister spravodlivosti (za splnenia zákonných podmienok) je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Trestného poriadku).

Obvinený ďalej namietal porušenie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu spočíva v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Za nezákonný spôsob obvinený považoval vykonanie znaleckého posudku. Podľa § 146 Trestného poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca. V posudzovanom prípade bol na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Prešov - Odboru kriminálnej polície, ČVS : ORP-800/2-OVK - PO

- 2013, z 18. septembra 2013 pribraný do konania znalec z odboru dopravy Ing. V. M. k podaniu znaleckého posudku dopravnej nehody, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 44/2013. Na hlavnom pojednávaní 16. júna 2015 bol znalec vypočutý.

Najvyšší súd konštatuje, že oba konajúce súdy pri svojom rozhodovaní brali do úvahy dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní resp. verejnom zasadnutí, na ktorých bol obvinený prítomný a mal teda možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obvineného i jeho obhajcu súdy zamietli, pretože neboli potrebné pre objasnenie skutkového stavu. Nevykonanie navrhovaných dôkazov preto nemôže byť dôvodom pre naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Na č. l. 290 obvinený B. M. uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

Najvyšší súd uzatvára, že všetky dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom a v tomto smere nie je konajúcim súdom čo vytknúť. Aj keď súdy vyhodnotili dôkazy v neprospech obvineného, neznamená to, že dôkazy boli vykonané nezákonne. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súdy hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V prípade, že súd vyhodnotí vykonaný dôkaz inak než podľa predstáv niektorej zo strán, nezakladá skutočnosť, že takéto dôkazy nie sú vykonané zákonným spôsobom resp., že by bol daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ nebol naplnený.

Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, len ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov; pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Najvyšší súd vychádza z toho, že tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstatytrestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva.

V posudzovanej veci uplatnené námietky obvineného smerujú výlučne do oblasti skutkových zistení. Vytýka súdom neúplné dokazovanie, nesprávne hodnotenie dôkazov a následne chybné skutkové zistenia, pričom presadzuje vlastné hodnotiace úvahy vzťahujúce sa na vykonané dôkazy. Pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený B. M. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov uvedeného prečinu. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací dôvod nebol naplnený.

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného B. M. odmietol.

Čo sa týka návrhu obvineného B. M. na prerušenie výkonu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov, najvyšší súd tento považuje za bezpredmetný, keďže v dovolacom konaní rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.