UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 19. júla 2017 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému N. A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného N. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 20. decembra 2016, sp. zn. 1Tos/127/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného N. A. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní o podmienečnom odsúdení uznesením z 25. augusta 2016, sp. zn. 1T/111/2011, podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený N. A. sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 1T/111/2011 - 180, zo dňa 12. septembra 2013, právoplatným dňa 12. septembra 2013, neosvedčil, a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 419 ods. 4 Trestného poriadku s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uzneseniu okresného súdu podal obvinený sťažnosť. Krajský súd v Košiciach na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie. Obhajca obvineného citoval ustanovenie § 368 ods. 1, 2 Trestného poriadku ako i § 371 ods. 1 Trestného poriadku, dôvody dovolania podľa písm. c/, g/, i/, nekonkretizoval. V odôvodnení dovolania poukázal na to, že je nepochybne preukázané, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil iba priestupkov na úseku dopravy, ktoré rozhodne nemožno hodnotiť ako opakované závažné porušovanie právnych noriem a už vôbec nie o také porušenie právnych noriem, ktoré by malo mať charaktertrestného činu. Nesúhlasí s názorom krajského súdu, ktorý považoval tieto dopravné priestupky za závažné porušenie právnych noriem. Krajský súd sa neriadil konštantnou judikatúrou, jeho rozhodnutie sa javí ako arbitrárne a nepreskúmateľné. Keďže ide o jednoznačný odklon od štandardnej judikatúry, ktorý súd neodôvodnil, navrhol zrušiť uznesenie Krajského súdu v Žiline z 20. decembra 2016, sp. zn. 1Tos/127/2016-247 a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.
K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, ktorá poukázala na skutočnosť, že obvinený síce nekonkretizoval jednotlivé dovolacie dôvody, pre ktoré dovolanie podáva, avšak v konečnom dôsledku nie sú, podľa jej názoru, ani dané. Uviedla, že námietky dovolateľa k obsahu a aj rozsahu vlastnej úvahy súdu o použitých dôkazných prostriedkoch a námietky k hodnoteniu týchto dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám dovolateľa, svojím obsahom nenapĺňajú žiadny dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Dovolaciemu súdu navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Obvinený doplnil svoje vyjadrenie k hore uvedenému vyjadreniu prokurátorky, kde podaním z 10. mája 2017 uviedol, že súdu pri rozhodovaní ušla aj ďalšia skutočnosť, že rozhodnutie o premene podmienečného trestu v roku 2017 za skutok, ktorý sa stal v roku 2009, je porušením čl. 5 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 a teda boli porušené základné ústavné práva odsúdeného.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote, avšak neobsahuje niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a bolo podané neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na to, že dovolanie podala neoprávnená osoba, dovolací súd považoval za nadbytočné vyzývať dovolateľa na odstránenie vád podania v zmysle ustanovení § 374 ods. 2 Tr. por. a § 379 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Dovolanie je prípustné nielen proti rozhodnutiam explicitne vymenovaným v ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por., ale aj proti rozhodnutiam, ktorými boli porušené ustanovenia Trestného zákona alebo Trestnéhoporiadku vo veciach uvedených v ustanovení § 371 ods. 2 Tr. por. Avšak ako vyplýva z predmetného ustanovenia, v takýchto prípadoch môže dovolanie podať len minister spravodlivosti.
V danej trestnej veci okresný súd uznesením z 25. augusta 2016 rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného N. A. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Nakoľko ide o rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, dovolanie nemohol podať obvinený, ale len minister spravodlivosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného N. A. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietol, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.