3 Tdo 40/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci
obvineného Ing. S. S., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na neverejnom zasadnutí
14. septembra 2011 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. S. S., ktoré podal
prostredníctvom obhajcu JUDr. I. O. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 30. novembra 2010, sp. zn. 5To 401/2009, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. S. S.
s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 14. októbra 2009, sp. zn.
5T 95/2008, bol obvinený Ing. S. S. uznaný za vinného z prečinu marenia úlohy verejným
činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že :
po tom, čo mu boli ako staršiemu vyšetrovateľovi špecialistovi postupne
v čase od 09. novembra 2004 do 10. novembra 2006 v rámci realizácie
vyšetrovacích úkonov – domových a osobných prehliadok v trestných veciach vedených
na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, odbore S. B. B.
pod ČVS: PPZ-22/BOK-S-2004 a ČVS: PPZ-30/BOK-S-2005 od jednotlivých vyšetrovateľov
zverené finančné prostriedky v celkovej výške 1 892 121,50 Sk, ktoré boli zaistené
od jednotlivých obvinených pre účely trestného konania, tieto po ich obdržaní v rozpore
s ustanovením čl. 59 ods. 12 Nariadenia MV SR č. 61/2003 o postupe v trestnom konaní (platného od 01. januára 2004 do 31. decembra 2005) a ustanovením čl. 68 ods. 12 Nariadenia
MV SR č. 111/2005 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru pri odhaľovaní
trestných činov a zisťovaní ich páchateľov, o postupe v trestnom konaní, o výjazdových
skupinách a špecializovaných tímoch (platného od 01. januára 2006 do 15. apríla 2007)
bezodkladne neodovzdal príslušnej prokuratúre, ale si ich ponechal u seba v plechovej skrini
v kancelárii č. 216 na I. poschodí Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru S. B. B.,
čím spôsobil poškodenému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške 1 892
121,50 Sk (62 806,93 €).
Za to mu bol uložený podľa § 327 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému výkon uloženého trestu podmienečne
odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý
bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obvinenému určená skúšobná doba v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný uhradiť poškodenému
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške 1 892 121,50 Sk (62 806,93 €).
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému aj povinnosť
nahradiť poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Na základe odvolania, ktoré proti tomuto rozsudku podali obvinený Ing. S. S.
a prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom z 30. novembra 2010, sp. zn. 5To 401/2009, vo veci sám rozhodol tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok
v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznal obvineného Ing. S. S.
za vinného zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/,
ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe, že :
po tom, čo mu boli ako staršiemu vyšetrovateľovi špecialistovi postupne
v čase od 09. novembra 2004 do 10. novembra 2006 v rámci realizácie vyšetrovacích
úkonov – domových a osobných prehliadok v trestných veciach vedených
na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, odbore S. B. B.
pod ČVS: PPZ-22/BOK-S-2004 a ČVS: PPZ-30/BOK-S-2005 od jednotlivých vyšetrovateľov
zverené finančné prostriedky v celkovej výške 1 892 121,50 Sk, ktoré boli zaistené
od jednotlivých obvinených pre účely trestného konania, tieto po ich obdržaní v rozpore
s ustanovením čl. 59 ods. 12 Nariadenia MV SR č. 61/2003 o postupe v trestnom konaní
(platného od 01. januára 2004 do 31. decembra 2005) a ustanovením čl. 68 ods. 12 Nariadenia
MV SR č. 111/2005 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru pri odhaľovaní
trestných činov a zisťovaní ich páchateľov, o postupe v trestnom konaní, o výjazdových
skupinách a špecializovaných tímoch (platného od 01. januára 2006 do 15. apríla 2007)
bezodkladne neodovzdal príslušnej prokuratúre, ale si ich ponechal u seba v plechovej skrini
v kancelárii č. 216 na I. poschodí Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru S. B. B.,
odkiaľ si ich následne v bližšie nezistenom čase od 9. novembra 2004
do 11. júna 2007 prisvojil a použil pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky značnú škodu vo výške 62 806,93 € (1 892 121,50 Sk).
Za to mu bol podľa § 326 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3
a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený zaradený na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške 62 806,93 €.
Odvolanie obvineného Ing. S. S. krajský súd postupom podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dovolanie obvinený
Ing. S. S., prostredníctvom obhajcu JUDr. I. O., z dôvodov uvedených
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku.
V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom
krajského súdu, pretože z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by bola jeho konaním naplnená
skutková podstata trestného činu podľa § 326 Tr. zák. On ako verejný činiteľ nikdy nemal
úmysel spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech.
Na naplnenie skutkovej podstaty takéhoto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie,
no on v takomto úmysle nikdy nekonal.
Okresný súd, ktorý konal v prvom stupni ustálil, po vyhodnotení vykonaných
dôkazov, že sa dopustil len prečinu marenia úlohy verejným činiteľom. V tejto súvislosti
poukázal na to, že hodnotenie dôkazov prislúcha len okresnému súdu, krajský súd nemôže
dôkazy hodnotiť, pretože by došlo k zasahovaniu do právomocí okresného súdu. Odvolací súd
mal podľa jeho názoru postupovať tak, že mal zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, za účelom odstránenia rozporov.
Dovolateľ dovolaním vytýkal, že na jeho obranu neboli vykonané žiadne dôkazy
v tom smere, že peniaze mohli odcudziť aj iné osoby pracujúce na tomto pracovisku.
Žiadal, aby dovolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, vyslovil porušenie zákona z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/
Trestného poriadku, súčasne zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu prikázal na nové
konanie a rozhodnutie.
Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica vo vyjadrení k podanému
dovolaniu uviedol, že toto navrhuje odmietnuť postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného
poriadku. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného
poriadku obvinený neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy považuje za nezákonne vykonané
a k porušeniu ktorých konkrétnych zákonných ustanovení malo dôjsť pri vykonávaní
dôkazov. Pokiaľ ide o dovolací dôvod - § 371 ods. 1 písm. i/ - obvinený v podstate poukazuje
na hodnotenie dôkazov, ktorá skutočnosť nemôže založiť dovolací dôvod.
Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou
oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny
opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. pretože nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por.
Dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku
možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich
vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno však ním úspešne napadnúť
informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie
dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní nie však v konaní o dovolaní.
V zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie už pri jeho podaní
musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozhodnutiu, alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Dovolateľ vo vzťahu k uplatňovanému dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení
§ 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku neuviedol konkrétne, ktoré dôkazy, na ktorých
je založené rozhodnutie, neboli vykonané zákonným spôsobom a ktoré zákonné ustanovenia
upravujúce vykonávanie dôkazných prostriedkov bolo konaním súdu porušené. Náležité
odôvodnenie dovolania limituje preskúmavaciu činnosť dovolacieho súdu, preto týmto
dovolacím dôvodom sa dovolací súd ani nezaoberal.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdu je určený k náprave procesných a hmotnoprávnych chýb výslovne uvedených
v jednotlivých dovolacích dôvodoch v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy
bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti
skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže
zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Ťažisko dovolacej námietky obvineného spočíva v jeho tvrdení, že svojím konaním
ako verejný činiteľ nemal úmysel spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe, alebo inému
neoprávnený prospech.
Motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú
psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako
ako objektívne znaky trestného činu. Namietanie ich nezistenia, alebo nesprávneho,
či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania, alebo nesprávneho vyhodnotenia
vykonaného dokazovania až v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov,
čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nepripúšťa.
Názor dovolateľa vyjadrený v písomných dôvodoch dovolania, že krajský súd ako súd
odvolací nemôže hodnotiť dôkazy vykonané súdom I. stupňa, pretože by tým zasahoval
do jeho právomocí a že mal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie je mylný a v rozpore so zákonom.
Je pravda, že ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa, ale práve
jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd môže sám vo veci rozhodnúť
rozsudkom, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý
bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými
pred odvolacím súdom.
V posudzovanej veci bol skutkový stav zistený správne, ako to v rozsudku konštatuje
aj krajský súd na strane 6, odsek druhý, avšak len v dôsledku hodnotenia dôkazov okresný súd
vypustil zo skutku ustáleného v obžalobe časť, že si obvinený uvedené peniaze prisvojil
a použil ich pre svoju potrebu, v dôsledku čoho na rozdiel od obžaloby konanie obvineného
kvalifikoval len ako nedbanlivostný trestný čin podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Krajský súd preto na podklade správne zisteného skutkového stavu mohol sám rozhodnúť tak,
že konanie obvineného kvalifikoval v súlade s obžalobou ako zločin podľa § 326 ods. 1
písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Mohol tak na podklade odvolania prokurátora urobiť aj v neprospech obvineného
(§ 322 ods. 3).
Je potrebné uviesť, že krajský súd prvostupňový rozsudok zrušil aj podľa písm. c/
§ 321 ods. 1 Trestného poriadku, (ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie
dôkazy), čo je v rozpore s jeho konštatovaním, že skutkový stav bol okresným súdom náležite
zistený a aj jeho následným vecným rozhodnutím. Odvolací súd mal správne pri zrušovaní
prvostupňového rozsudku aplikovať len ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného
poriadku.
Vyslovenie porušenia zákona v ustanovení § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
by však v dovolacom konaní zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, preto dovolací
dôvod podľa ods. 1 písm. i/ nemožno použiť (§ 371 ods. 4).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci
podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol postupom podľa § 382 písm. c/
Trestného poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. septembra 2011
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová