3 Tdo 40/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci

obvineného Ing. S.   S., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na neverejnom zasadnutí

14. septembra 2011 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. S. S., ktoré podal

prostredníctvom obhajcu JUDr. I. O. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. novembra 2010, sp. zn. 5To 401/2009, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. S. S.  

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 14. októbra 2009, sp. zn.

5T 95/2008, bol obvinený Ing. S. S. uznaný za vinného z prečinu marenia úlohy verejným

činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že :

po tom, čo mu boli ako staršiemu vyšetrovateľovi špecialistovi postupne

v čase od 09. novembra 2004 do 10. novembra 2006 v rámci realizácie

vyšetrovacích úkonov – domových a osobných prehliadok v trestných veciach vedených

na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, odbore S. B. B.

pod ČVS: PPZ-22/BOK-S-2004 a ČVS: PPZ-30/BOK-S-2005 od jednotlivých vyšetrovateľov

zverené finančné prostriedky v celkovej výške 1 892 121,50 Sk, ktoré boli zaistené

od jednotlivých obvinených pre účely trestného konania, tieto po ich obdržaní v rozpore

s ustanovením čl. 59 ods. 12 Nariadenia MV SR č. 61/2003 o postupe v trestnom konaní (platného od 01. januára 2004 do 31. decembra 2005) a ustanovením čl. 68 ods. 12 Nariadenia

MV SR č. 111/2005 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru pri odhaľovaní

trestných činov a zisťovaní ich páchateľov, o postupe v trestnom konaní, o výjazdových

skupinách a špecializovaných tímoch (platného od 01. januára 2006 do 15. apríla 2007)

bezodkladne neodovzdal príslušnej prokuratúre, ale si ich ponechal u seba v plechovej skrini

v kancelárii č. 216 na I. poschodí Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru S. B. B.,

čím spôsobil poškodenému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške 1 892

121,50 Sk (62 806,93 €).

Za to mu bol uložený podľa § 327 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2,

ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému výkon uloženého trestu podmienečne

odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý

bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obvinenému určená skúšobná doba v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný uhradiť poškodenému

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške 1 892 121,50 Sk (62 806,93 €).

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému aj povinnosť

nahradiť poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Na základe odvolania, ktoré proti tomuto rozsudku podali obvinený Ing. S. S.

a prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, Krajský súd v Banskej

Bystrici rozsudkom z 30. novembra 2010, sp. zn. 5To 401/2009, vo veci sám rozhodol tak,

že podľa § 321 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok

v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznal obvineného Ing. S. S.

za vinného zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/,

ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe, že :

po tom, čo mu boli ako staršiemu vyšetrovateľovi špecialistovi postupne

v čase od 09. novembra 2004 do 10. novembra 2006 v rámci realizácie vyšetrovacích

úkonov – domových a osobných prehliadok v trestných veciach vedených

na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, odbore S. B. B.

pod ČVS: PPZ-22/BOK-S-2004 a ČVS: PPZ-30/BOK-S-2005 od jednotlivých vyšetrovateľov

zverené finančné prostriedky v celkovej výške 1 892 121,50 Sk, ktoré boli zaistené

od jednotlivých obvinených pre účely trestného konania, tieto po ich obdržaní v rozpore

s ustanovením čl. 59 ods. 12 Nariadenia MV SR č. 61/2003 o postupe v trestnom konaní

(platného od 01. januára 2004 do 31. decembra 2005) a ustanovením čl. 68 ods. 12 Nariadenia

MV SR č. 111/2005 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru pri odhaľovaní

trestných činov a zisťovaní ich páchateľov, o postupe v trestnom konaní, o výjazdových

skupinách a špecializovaných tímoch (platného od 01. januára 2006 do 15. apríla 2007)

bezodkladne neodovzdal príslušnej prokuratúre, ale si ich ponechal u seba v plechovej skrini

v kancelárii č. 216 na I. poschodí Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru S. B. B.,

odkiaľ si ich následne v bližšie nezistenom čase od 9. novembra 2004

do 11. júna 2007 prisvojil a použil pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky značnú škodu vo výške 62 806,93 € (1 892 121,50 Sk).

Za to mu bol podľa § 326 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3

a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený zaradený na výkon trestu do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške 62 806,93 €.

Odvolanie obvineného Ing. S. S. krajský súd postupom podľa § 319

Tr. por. zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dovolanie obvinený

Ing. S. S., prostredníctvom obhajcu JUDr. I. O., z dôvodov uvedených

v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom

krajského súdu, pretože z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by bola jeho konaním naplnená

skutková podstata trestného činu podľa § 326 Tr. zák. On ako verejný činiteľ nikdy nemal

úmysel spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech.

Na naplnenie skutkovej podstaty takéhoto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie,

no on v takomto úmysle nikdy nekonal.

Okresný súd, ktorý konal v prvom stupni ustálil, po vyhodnotení vykonaných

dôkazov, že sa dopustil len prečinu marenia úlohy verejným činiteľom. V tejto súvislosti

poukázal na to, že hodnotenie dôkazov prislúcha len okresnému súdu, krajský súd nemôže

dôkazy hodnotiť, pretože by došlo k zasahovaniu do právomocí okresného súdu. Odvolací súd

mal podľa jeho názoru postupovať tak, že mal zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť

okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, za účelom odstránenia rozporov.

Dovolateľ dovolaním vytýkal, že na jeho obranu neboli vykonané žiadne dôkazy

v tom smere, že peniaze mohli odcudziť aj iné osoby pracujúce na tomto pracovisku.

Žiadal, aby dovolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, vyslovil porušenie zákona z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/

Trestného poriadku, súčasne zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu prikázal na nové

konanie a rozhodnutie.

Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica vo vyjadrení k podanému

dovolaniu uviedol, že toto navrhuje odmietnuť postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného

poriadku. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného

poriadku obvinený neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy považuje za nezákonne vykonané

a k porušeniu ktorých konkrétnych zákonných ustanovení malo dôjsť pri vykonávaní

dôkazov. Pokiaľ ide o dovolací dôvod - § 371 ods. 1 písm. i/ - obvinený v podstate poukazuje

na hodnotenie dôkazov, ktorá skutočnosť nemôže založiť dovolací dôvod.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

(§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou

oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny

opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. pretože nie sú splnené

dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por.

Dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku

možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich

vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno však ním úspešne napadnúť

informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie

dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní nie však v konaní o dovolaní.

V zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie už pri jeho podaní

musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby

sa vytýkajú rozhodnutiu, alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Dovolateľ vo vzťahu k uplatňovanému dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení

§ 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku neuviedol konkrétne, ktoré dôkazy, na ktorých

je založené rozhodnutie, neboli vykonané zákonným spôsobom a ktoré zákonné ustanovenia

upravujúce vykonávanie dôkazných prostriedkov bolo konaním súdu porušené. Náležité

odôvodnenie dovolania limituje preskúmavaciu činnosť dovolacieho súdu, preto týmto

dovolacím dôvodom sa dovolací súd ani nezaoberal.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdu je určený k náprave procesných a hmotnoprávnych chýb výslovne uvedených

v jednotlivých dovolacích dôvodoch v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže

posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy

bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti

skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže

zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Ťažisko dovolacej námietky obvineného spočíva v jeho tvrdení, že svojím konaním

ako verejný činiteľ nemal úmysel spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe, alebo inému

neoprávnený prospech.

Motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú

psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako

ako objektívne znaky trestného činu. Namietanie ich nezistenia, alebo nesprávneho,

či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania, alebo nesprávneho vyhodnotenia

vykonaného dokazovania až v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov,

čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nepripúšťa.

Názor dovolateľa vyjadrený v písomných dôvodoch dovolania, že krajský súd ako súd

odvolací nemôže hodnotiť dôkazy vykonané súdom I. stupňa, pretože by tým zasahoval

do jeho právomocí a že mal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové

konanie a rozhodnutie je mylný a v rozpore so zákonom.

Je pravda, že ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa, ale práve

jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd môže sám vo veci rozhodnúť

rozsudkom, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý

bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými

pred odvolacím súdom.

V posudzovanej veci bol skutkový stav zistený správne, ako to v rozsudku konštatuje

aj krajský súd na strane 6, odsek druhý, avšak len v dôsledku hodnotenia dôkazov okresný súd

vypustil zo skutku ustáleného v obžalobe časť, že si obvinený uvedené peniaze prisvojil

a použil ich pre svoju potrebu, v dôsledku čoho na rozdiel od obžaloby konanie obvineného

kvalifikoval len ako nedbanlivostný trestný čin podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Krajský súd preto na podklade správne zisteného skutkového stavu mohol sám rozhodnúť tak,

že konanie obvineného kvalifikoval v súlade s obžalobou ako zločin podľa § 326 ods. 1

písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Mohol tak na podklade odvolania prokurátora urobiť aj v neprospech obvineného

(§ 322 ods. 3).

Je potrebné uviesť, že krajský súd prvostupňový rozsudok zrušil aj podľa písm. c/

§ 321 ods. 1 Trestného poriadku, (ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení

napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie

dôkazy), čo je v rozpore s jeho konštatovaním, že skutkový stav bol okresným súdom náležite

zistený a aj jeho následným vecným rozhodnutím. Odvolací súd mal správne pri zrušovaní

prvostupňového rozsudku aplikovať len ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného

poriadku.

Vyslovenie porušenia zákona v ustanovení § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku

by však v dovolacom konaní zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, preto dovolací

dôvod podľa ods. 1 písm. i/ nemožno použiť (§ 371 ods. 4).

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci

podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol postupom podľa § 382 písm. c/

Trestného poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. septembra 2011

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová