3 Tdo 40/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obvineného M.   P.   pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 3. februára 2010 v Bratislave dovolanie podané obvineným M. P., prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. P. F., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To 7/2009, z 18. marca 2009 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. P. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach z 1. októbra 2008, sp. zn. 15T/63/2008, bol obžalovaný M. P. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 2. augusta 2007 v čase asi o 18.30 hod. v Michalovciach, v mieste trvalého bydliska, počas manželskej hádky, jedenkrát päsťou udrel svoju manželku I. P. do oblasti tváre, následkom čoho táto spadla na roh postele a týmto konaním spôsobil I. P. zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo v oblasti uhla sánky, podvrtnutie pravého sánkovo-spánkového kĺbu, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie driekovej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosťou 14 dní.

Za to bol obvinenému podľa § 156 ods. 2, § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

2   3 Tdo 40/2009

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obvinenému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej I. P. škodu vo výške 22 520 Sk.

Na základe odvolania obvineného M. P. proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. marca 2009, sp. zn. 4To 7/2009, rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obvinenému M. P. podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie obvinený M. P., prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. P. F..

V písomných dôvodoch podaného dovolania vyslovil názor, že rozhodnutie okresného i krajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, pretože v jeho konaní absentuje subjektívna stránka trestného činu vo forme úmyslu, ktorý by smeroval k následku trestného činu podľa § 156 Tr. zák. Skutok pre ktorý bol odsúdený nie je trestným činom, preto je daný dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Nikdy svojej bývalej manželke – poškodenej I. P. nechcel a nespôsobil jej ujmu na zdraví a ani nekonal spôsobom, ktorý by smeroval k spôsobeniu takéhoto následku.

Navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté   rozhodnutie   Krajského   súdu   v Košiciach   i   rozhodnutie   Okresného   súdu

3 3 Tdo 470/2009

v Michalovciach a tomuto, aby uložil vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že obvinený sa vo svojich právnych úvahách snaží preukázať údajné nesprávne právne posúdenie skutku, v skutočnosti však poukazuje na nesprávnosť zisteného skutku v snahe obísť ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/, v zmysle ktorého dovolací súd nemôže skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku.

Navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por.  

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určený, ako je to už konštatované vyššie, k náprave procesných a hmotnoprávnych chýb výslovne uvedených v jednotlivých dovolacích dôvodoch v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu   rozhodnutí   súdu druhého stupňa.   Správnosť a úplnosť skutkových zistení  

4 3 Tdo 40/2009

dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Skutkový stav je pri rozhodovaní o dovolaní opierajúcom sa o tento dovolací dôvod hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Prípady, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, je potrebné odlišovať od prípadov, kedy je rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom zistení.

Východiskom pre existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je popis skutku, ako bol ustálený v príslušnom výroku napadnutého rozhodnutia vo veci samej.

V posudzovanej veci skutok ustálený v rozhodnutiach konajúcich súdov bol správne právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Dovolacia námietka obvineného, že vykonanými dôkazmi nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného činu, napáda postup súdu v hodnotení dokazovania, pričom nesúhlas obvineného s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

  5   3 Tdo 40/2009

Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol, postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 3. februára 2010

  JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová