3Tdo/39/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom 1. augusta 2018 v Bratislave v trestnej veci obvineného L. Q.pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného L. Q. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/71/2014, z 12. júna 2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného L. Q. d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1T/32/2014, z 28. apríla 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/71/2014, z 12. júna 2014 bol obvinený L. Q. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 20 Trestného zákona, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pre skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu.

Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený dovolanie vlastným písomným podaním 5. decembra 2016 (č. l. 171). Okresný súd výzvou zo 17. júla 2017 (č. l. 176) v súlade s § 373 ods. 3 Trestného poriadku, vyzval obvineného, aby v lehote do 20 dní od doručenia výzvy doručil súdu riadne vyplnený a potvrdený priložený dotazník - potvrdenie o majetkových pomeroch. Zároveň obvineného poučil, že ak dotazník v stanovenej lehote nedoručí súdu, bude vec v zmysle § 373 Trestného poriadku postúpená na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Keďže obvinený na túto výzvu nereagoval, prvostupňový súd postupom podľa § 373 ods. 3, prvá veta Trestného poriadku predložil 25. júna 2018 vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu.

Predseda senátu dovolacieho súdu pri predbežnom preskúmaní dovolania podľa § 378 Trestného poriadku výzvou podľa § 373 ods. 4 Trestného poriadku z 26. júna 2018 poučil obvineného o jeho povinnosti podať dovolanie prostredníctvom obhajcu a o povinnosti byť v dovolacom konaní zastúpený obhajcom a vyzval ho, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia výzvy podal dovolanie prostredníctvom obhajcu, ktorého si zvolí a písomne ho splnomocní na zastupovanie v dovolacom konaní. Výzva bola obvinenému doručená 2. júla 2018, na ktorú reagoval písomným podaním doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica 6. júla 2018. Obhajcu si však nezvolil.

Podľa § 373 ods. 1 Trestného poriadku obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 373 ods. 3 Trestného poriadku ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 373 ods. 4 Trestného poriadku ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, rozhodne podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku. Konanie o dovolaní v zmysle ôsmej hlavy Trestného poriadku je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré je možné podať iba proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená (§ 368 Trestného poriadku). Dovolacie konanie je výlučne návrhovým konaním, a preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stáva dovolacím súdom až podaním dovolania. Z týchto dôvodov najvyšší súd nie je oprávnenýpred podaním dovolania robiť akékoľvek úkony súvisiace s dovolacím konaním; preto ani nemôže v tomto čase ustanoviť obvinenému obhajcu. Ustanovenie § 373 ods. 1 Trestného poriadku je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 1 Trestného poriadku, a preto je povinnosťou obvineného v prípade, ak chce dovolanie podať, aby si na tento procesný úkon obhajcu zvolil (pozri rozhodnutie R 1/2010). Použitie ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného poriadku by (s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 2 a ods. 5 Trestného poriadku) prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by dovolanie podal minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor a obvinený by si obhajcu nezvolil.

Najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa práva na obligatórne právne zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní - najmä rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 210/09, II. ÚS 343/2010, IV. ÚS 305/2009, III. ÚS 79/2010. Z uvedených rozhodnutí v podstate vyplýva, že zmyslom a účelom inštitútu obligatórneho zastúpenia dovolateľa advokátom v dovolacom konaní je poskytnúť dovolateľovi kvalifikovanú právnu pomoc v záujme efektívnej a účinnej ochrany jeho práv v súvislosti s jeho oprávnením podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, a to aj a najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetom dovolacieho konania sú spravidla obzvlášť závažnéa zložité odborné právne otázky, ktorých kvalifikované odborné zvládnutie je v príčinnej súvislosti so záväzkom na zabezpečenie efektívnej obhajoby účastníka. Toto právo nemožno účastníkovi odňať reštriktívnym výkladom, napr. § 373 ods. 1 Trestného poriadku, čo by malo za následok porušenie jeho základných práv a slobôd.

V danom prípade súd prvého stupňa vyzval obvineného, aby si obhajcu zvolil alebo preukázal v určenej lehote nedostatok prostriedkov na úhradu trov obhajoby s tým, že ak ich preukáže, bude mu na jeho žiadosť obhajca postupom podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku ustanovený. Obvinený však v určenej lehote nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa.

Následne obvinený síce reagoval na výzvu najvyššieho súdu, aby odstránil nedostatok - absenciu podania dovolania prostredníctvom obhajcu, kde poukázal na nedostatok finančných prostriedkov, avšaknajvyšší súd nemá zákonnú možnosť v danej situácii ustanoviť obvinenému obhajcu.

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.

Keďže obvinený T. A. nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu a na výzvu súdu prvého stupňa ani na výzvu najvyššieho súdu nereagoval v tom zmysle, že by si obhajcu zvolil, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietnuť.

Najvyšší súd považuje za potrebné poznamenať, že každá strana konania má v trestnom konaní nielen práva ale aj povinnosti, ktoré je potrebné splniť ak chce uplatniť prostriedky trestného práva. To predpokladá, že strana konania sa v rámci svojich povinností bude starať o svoje práva (vigilantibus iura), a ak svoju starostlivosť zanedbá (v tomto prípade stačilo reagovať na výzvu okresného súdu) potom sa nemôže právne účinne domáhať na dovolacom súde ochrany svojich práv keďže sám sa o tieto dostatočne nestaral.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.