3 Tdo 39/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského   a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného D. C. a spol. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188

ods. 1 Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 5. októbra 2011 v Bratislave, dovolania

obvinených D. C. a A. D., ktoré podali prostredníctvom obhajcov proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 26. januára 2011, sp. zn. 1To 152/2010 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 392 ods. 1 Tr. por. dovolania obvinených D. C. a A. D. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 29. júla 2010, sp. zn. 3T 60/2010, boli obvinení D. C., R. W. a A. D. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa

§ 20, § 188 ods. 1 Tr. zák., obvinený D. C. v súbehu s prečinom neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom

základe, že

po spoločnej vzájomnej dohode dňa 13. októbra 2006 v čase od 00.30 do 01.40 hod.

vo dvore rodinného domu na S. v obci V., fyzicky napadli poškodeného P. K., nar. X., trvale

bytom V. tak, že po tom čo P. K. vošiel na dvor rodinného domu, ho obžalovaný D. C.

uchopil za bundu a sotil o stenu rodinného domu, vzápätí k nemu pristúpil aj obžalovaný

R. W. a A. D. a všetci traja ho spoločne začali udierať, ako aj kopať do oblasti celého tela,

ťahali ho po zemi, vtiahli ho do priestorov rodinného domu, kde v izbe naľavo od vstupných

dverí mu prikázali, aby sa vyzliekol, tu opätovne na neho fyzicky zaútočili obžalovaní D. C.

a R. W., ktorí ho udierali a kopali do oblasti celého tela, obžalovaný A. D. stál pri dverách

izby a tieto držal, aby nikto nevošiel, potom sa obžalovaný D. C. opýtal poškodeného P. K.,

či má 100 000 Sk a keďže poškodený odpovedal, že nie, tak ho prinútili napísať čestné prehlásenie s obsahom, že si 12. októbra 2006 od obžalovaného D. C. požičal 85 000 Sk

a 13. októbra 2006 do 20.00 hod. vráti svoj dlh vo výške 100 000 Sk, pričom ako záruku

do čestného prehlásenia musel uviesť svoje osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, evidenčné

číslo M.M., následne mu z vreciek nohavíc zobrali finančnú hotovosť vo výške 4 400 Sk

(146,05 €), mobilný telefón zn. NOKIA nezisteného typu a IMEI nezistenej hodnoty, pánske

náramkové hodinky z bieleho kovu zn. Pacco Rabane nezistenej hodnoty a predtým ako

odišli, mu obžalovaný D. C. pohrozil, že ak o tom povie policajtom, alebo keď sa niekomu

z nich niečo stane, tak ho zabijú a odišli preč na vozidle poškodeného zn. Audi A6, evidenčné

číslo M.M., ktoré v čase skutku malo hodnotu podľa odborného vyjadrenia 5 000 €, čím

poškodenému P. K., nar. X., trvale bytom V., spôsobili škodu odcudzením vo výške 1 650€.

Za to boli obvineným uložené nasledovné tresty:

Obvinenému D. C. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1,

§ 38 ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere šesť rokov a jeden deň.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol obvinený na výkon uloženého trestu

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň bol zrušený výrok o treste Trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V,

sp. zn. 2T 103/2007, z 27. júna 2007 a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaným R. W. a A. D. boli podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona

uložené tresty odňatia slobody vo výmere tri roky a obaja boli pre výkon týchto trestov podľa

§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bola obvineným C., W. a D. uložená povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému P. K. škodu vo výške 146,05 €, pričom

poškodený bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku so zvyškom uplatneného nároku

na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania okresného prokurátora a obvinených D. C., R. W. a A. D. proti

prvostupňovému rozsudku, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. januára 2011, sp. zn.

1To 152/2010, rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok ohľadne obvineného D. C. vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

a na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku mu podľa § 188 ods. 1, § 37 písm. h/, § 38

ods. 4, ods. 7, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť

rokov a štyri mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obvineného C. na výkon trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 24. júna 2009,

sp. zn. 1T 60/2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 2. septembra 2009,

sp. zn. 1To 187/2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Krajský súd tiež tým istým rozsudkom postupom podľa § 319 Trestného poriadku

zamietol odvolania obvinených R. W. a A. D..

Proti vyššie označenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podali dovolanie,

prostredníctvom splnomocnených obhajcov, obvinení A. D. a D. C..

Obvinení A. D. a D. C. podali dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371

ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku a obvinený D. naviac aj z dôvodu uvedeného v písm. c/

§ 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Vo vzťahu k písm. c/, § 371 ods. 1 Trestného poriadku v písomných dôvodoch

podaného dovolania obvinený A. D. uviedol, že napriek tomu, že bol ako možný páchateľ

stotožnený a identifikovaný najneskôr 7. decembra 2006, od ktorého dátumu bol

pre orgány činné v trestnom konaní známy, obvinenie mu bolo vznesené až 21. augusta 2008,

teda skoro po viac ako roku a pol. V tomto období došlo k vykonaniu rozhodujúcej časti

dokazovania a pretože obvinený nemal možnosť vykonávať svoje práva, ktoré trestný

poriadok priznáva osobe v procesnom postavení obvineného, došlo k skráteniu jeho práva

na obhajobu. Osobitne v tejto súvislosti poukázal na znalecké posudky ZP 131206 a ZP 221007, ktoré boli v konaní použité ako dôkaz, pričom následkom porušenia ustanovenia

§ 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo porušenie ďalších ustanovení Trestného poriadku

súvisiacich so znaleckým dokazovaním, a to § 142 ods. 3, § 179 ods. 1, 186 ods. 1, § 34

ods. 1 Trestného poriadku.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa písm. g/, § 371 ods. 1 Trestného poriadku

obaja obvinení zhodne uviedli, že znalecká organizácia KEÚ PZ SR, ktorá vypracovávala oba

vyššie spomínané znalecké posudky je organizačnou súčasťou tej istej štátom zriadenej

inštitúcie - Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj zadávateľ

pre vypracovanie posudkov OR PZ SR Bratislava – okolie a preto KEÚ PZ SR bol povinný

vzhľadom na pomer, ktorý má k zadávateľovi oznámiť, že je z podania znaleckých posudkov

vylúčený. Vyslovil presvedčenie, že boli porušené ustanovenia § 144 ods. 1 Trestného

poriadku, § 11 ods. 4 zák. č. 382/2004 Z.z. ZoZTP, preto oba znalecké posudky boli

zadovážené nezákonným spôsobom a nie je možné ich použiť v trestnom konaní vedenom

proti obvinenému.

Ďalšou dovolacou námietkou obvineného D. bolo nezákonné vykonanie domovej prehliadky. V tejto súvislosti poukázal na porušenie ustanovenia § 104 ods. 1 Trestného

poriadku, pretože svedkyňa M. U., u ktorej bola prehliadka vykonávaná, nebola

pred samotným úkonom prehliadky vyzvaná, aby dobrovoľne vydala veci, ktoré majú byť

v rámci prehliadky zabezpečené.

S poukazom na tieto dovolacie dôvody navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací

- podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona v neprospech

obvinených v ustanoveniach uvedených v dovolaní,

- podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudky okresného i krajského súdu

v častiach týkajúcich sa obvinených C. a D. vo výrokoch o vine a treste, vrátil vec

Okresnému súdu Malacky, aby ju znovu prejednal a rozhodol a

- aby podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol, o ponechaní obvinených

na slobode počas nového konania vedeného proti ich osobám.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky vo vyjadrení k podaným dovolaniam

z 24. júna 2011 (č.l. 481 – 485) navrhla dovolania oboch obvinených odmietnuť postupom

podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku. Uviedla, že policajt postupoval správne,

keď na základe trestného oznámenia poškodeného vydal uznesenie podľa § 199 ods. 1

Trestného poriadku a začal trestné stíhanie vo veci. Samotná výpoveď poškodeného

bez ďalších podporných dôkazov však nepostačovala na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku. Dôkazy verifikujúce tvrdenia poškodeného bolo možné zadovážiť vykonaním

domovej prehliadky a znaleckým dokazovaním. Na základe týchto dôkazov bolo možné

pripísať hodnovernosť výpovedi poškodeného a bol na mieste postup podľa § 206 ods. 1

Trestného poriadku.

Pochybnosti o nezaujatosti KEÚ PZ SR pri vypracúvaní znaleckých posudkov

sú vylúčené, ústav je v posudzovaní odborných otázok nezávislý a riadi sa len zásadami svojej

odbornosti.

Vykonanie domovej prehliadky taktiež považuje za zákonné. Predchádzajúca výzva v zmysle § 104 ods. 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad,

alebo by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná. V posudzovanom prípade predmetom

domovej prehliadky bolo zaistenie biologických stôp z dlážky a koberca, a preto dobrovoľné

vydanie veci bolo vlastne nemožné.

Na podklade podaných dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

(§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou

oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny

opravný prostriedok možno podať.

Dovolací súd na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie ako aj správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371

a § 374 Tr. por., ktoré sú uvedené v dovolaní.

Podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo

zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré

ihneď oznámi....

Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku je zrejmé, že pre vznesenie

obvinenia konkrétnej osobe nestačí, aby zistené skutočnosti nasvedčovali záveru, že bol

spáchaný trestný čin, ale je potrebné, aby sa odôvodnil aj záver, že trestný čin spáchala určitá

osoba.

Zistenými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú záver, že trestný čin spáchala konkrétna

osoba, sa rozumejú skutočnosti zistené z trestného oznámenia a ak tieto pre takýto záver

nepostačujú, aj skutočnosti zistené z úkonov vykonaných po začatí trestného stíhania.

V posudzovanej veci preto vyšetrovateľ postupoval v súlade so zákonom,

keď na základe trestného oznámenia a výpovede poškodeného P. K. uznesením

z 13. októbra 2006 začal trestné stíhanie a zároveň začal vykonávať aj úkony po začatí

trestného stíhania, ktoré by boli spôsobilé verifikovať tvrdenia poškodeného o spáchaní

trestného činu voči konkrétnym osobám a až na základe týchto dôkazov potom pristúpil k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia konkrétnej osobe.

Vznesenie obvinenia je procesný úkon, ktorým sa vymedzuje začatie trestného stíhania

voči konkrétnej osobe za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom a tiež určuje procesné

postavenie osoby, voči ktorej bolo obvinenie vznesené ako obvineného. Až od okamihu

vznesenia obvinenia je možné voči tejto osobe používať prostriedky, ktoré poskytuje Trestný

poriadok (napr. zadržanie, vyšetrenie duševného stavu a pod.), ale tiež táto osoba môže

uplatňovať práva, ktoré jej vyplývajú z procesného postavenia obvineného.

Obvinený D. po tom ako mu bolo vznesené obvinenie mohol uplatňovať práva, ktoré

mu prislúchajú z procesného postavenia obvineného, teda namietať aj skutočnosti uvádzané

v dovolaní, v konkrétnom prípade porušenie ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

Mohol žiadať opakovať vykonanie dôkazov – výsluchy svedkov, namietať

znalecké dokazovanie, zákonnosť vykonania domovej prehliadky a pod., no neurobil tak

ani pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania, tohto úkonu sa dokonca vôbec nezúčastnil,

ani na hlavnom pojednávaní a ani v rámci odvolacieho konania.

K dovolacej námietke oboch obvinených, že znalecké dokazovanie vo veci vykonávala

znalecká inštitúcia KEÚ PZ SR, ktorá je organizačnou súčasťou tej istej štátom zriadenej

inštitúcie - Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj zadávateľ

pre vypracovanie posudkov OR PZ SR Bratislava – okolie, a preto KEÚ PZ SR bol povinný

vzhľadom na pomer, ktorý má k zadávateľovi oznámiť, že je zaujatý, je potrebné uviesť,

že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Slovenskej republiky („ústav“) bol

zriadený v roku 1991 nariadením ministra vnútra č. 4/1991 ako organizácia na zabezpečenie

kriminalisticko-technickej a expertíznej činnosti pre potreby Policajného zboru Slovenskej

republiky, orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ako aj na zabezpečenie vedecko-

technického rozvoja v tejto oblasti.

KEÚ je na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti č. 1200/5 zo 6. júna 2006

zapísaný v zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom

na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky ako znalecký ústav pôsobiaci v odbore

č. 490000 Kriminalistika pod registračným číslom 900013.

KEÚ skúma stopy a vzorky z miesta činu alebo vzorky inak s trestným činom

súvisiace, ktoré sú na skúmanie predložené hlavne orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi.

Experti ústavu spracúvajú svoje zistenia a závery písomne hlavne formou znaleckého

posudku alebo odborného vyjadrenia.

Podľa Organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je expert

v odborných otázkach nezávislý a pri hodnotení dôkazov a súvislostí sa riadi zásadami svojej

odbornosti.

Pribratý znalec je povinný vykonávať znaleckú funkciu riadne a včas predložiť

znalecký posudok. Je tiež povinný oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený

ako znalec. Dôvody na vylúčenie znalca môže uviesť aj obvinený.

Z vykonávania úkonov trestného konania môžu byť vylúčené zákonom určené osoby,

pri ktorých možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v konaní. Dôvody vylúčenia

sa viažu vždy na konkrétnu osobu, konkrétneho znalca.

Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela

o dôvodoch vylúčenia.

Obvinení C. a D. namietali zákonnosť znaleckého dokazovania až v rámci dovolacieho

konania, hoci o nimi tvrdenej skutočnosti, pre ktorú mal KEÚ oznámiť svoju zaujatosť

pre pomer k zadávateľovi posudkov vedeli v priebehu celého konania, teda námietku

zaujatosti voči znalcom nevzniesli bez meškania. Okrem toho však samotná skutočnosť,

že znalecká organizácia je organizačnou štruktúrou PZ SR tak, ako aj zadávateľ posudkov,

nepostačuje na to, aby objektívne vzbudila pochybnosti o nezaujatosti ústavu

pri podávaní posudkov. Existencia vzťahu, resp. pomeru ústavu k zadávateľovi musí mať taký

charakter a intenzitu, že by vo verejnosti mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti ústavu,

práve pre tento vzťah. Obvinení však žiadne konkrétne okolnosti v tomto smere neuviedli.

Dovolací súd neakceptoval ani dovolací dôvod uvedený pod písm. g/ § 371 ods. 1

Trestného poriadku, ktorým obvinený D. namietal nezákonné vykonanie domovej prehliadky

spočívajúce v tom, že policajné orgány vykonávajúce prehliadku nevyzvali osobu – M. U., u ktorej bola prehliadka vykonávaná na dobrovoľné vydanie vecí, ktoré mali byť prehliadkou

zabezpečené (§ 104 ods. 1 Trestného poriadku).

Je nepochybné, že domovú prehliadku nie je možné zneužívať na neprimerané zásahy

do ústavných práv občanov a možno ich použiť len vtedy, ak cieľ, ktorý sa ich vykonaním

sleduje nemožno dosiahnuť iným, z hľadiska občianskych práv šetrnejším spôsobom.

Podľa ods. 2 § 104 Trestného poriadku postup podľa ods. 1 (predchádzajúca výzva)

sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad, alebo

ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.

Striktné dodržiavanie postupu domovej prehliadky upraveného v ustanovení § 104

ods. 1 Trestného poriadku by v ojedinelých prípadoch mohlo viesť k zmareniu účelu

prehliadky, preto zákon v odseku 2 povoľuje výnimku, najmä ak by predchádzajúca výzva

bola zjavne neúspešná.

Domová prehliadka v posudzovanej veci bola vykonaná na základe príkazu sudcu

pre prípravné konanie a vzhľadom na charakter vecí, resp. dôkazov zaistených pri tejto

prehliadke, išlo najmä o krvné stery zo stien, krvné škvrny z kobercov a pod. Svedkyňa U.,

ktorá bola pri prehliadke prítomná a jej priebeh ani zaistenie stôp a dôkazov nenamietala, by

tieto len ťažko mohla vydať na základe výzvy.

Vzhľadom   na vyššie uvedené skutočnosti v posudzovanej veci neboli dôvody

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Trestného poriadku preukázané, preto

dovolací súd podané dovolania po preskúmaní veci na verejnom zasadnutí zamietol,

postupom podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 5. októbra 2011

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová