3 Tdo 39/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti obvinenej E, vedenej na Okresnom súde v Senici pod sp. zn. SI - 2T 58/2000, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2008 v Bratislave, prerokoval dovolanie obvinenej E, podané prostredníctvom obhajcu JUDr. D proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 7. novembra 2006, sp. zn. 3 To 23/2006 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvinenej E o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Senici zo dňa 10. januára 2006, č. k. SI – 2 T 58/2000-188, bola obvinená E uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 10. augusta 1999 v H v budove S prevzala od manželov J sumu 185 500 Sk s tým, že tieto peniaze použije na ich doopatrovanie, pričom následne dňa 11. augusta 1999 časť z týchto peňazí použila na nákup osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia vo firme V Hodonín a časť peňazí použila pre vlastnú potrebu, čím manželom J spôsobila škodu vo výške 185 500 Sk.
Za to jej bol podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) jej bolo uložené, aby poškodeným J nahradila škodu vo výške 185 500 Sk. Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. boli obaja uvedení poškodení odkázaní so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
Na základe odvolania podaného obvinenou druhostupňový Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 7. novembra 2006, č. k. 3 To 23/2006-218, podľa § 256 Tr. por. jej odvolanie zamietol.
Z uvedeného vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu obvinenej E došlo dňom 7. novembra 2006.
Proti týmto rozhodnutiam podala v zákonnej lehote dňa 25. apríla 2007 prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. D na Okresný súd v Senici vo svoj prospech dovolanie obvinená E. Podstatou jej dovolania je nezmenené obhajobné tvrdenie, prezentované počas celého trestného stíhania, a to že skutok ustálený súdmi oboch stupňov sa nestal, resp. že nejde o žiaden trestný čin. Zotrvala na svojich obhajobných postojoch z celého pôvodného konania a akcentovala, že z prevzatých peňazí nepoužila žiadne na svoju potrebu, ale výlučne ich použila na presťahovanie oboch manželov z R do H a tiež na úhradu nákladov spojených s ich pobytom v D v M. Uviedla, že sa nezakladá na pravde, že od manželov K prevzala sumu 185 500 Sk, hoci oni takú okolnosť tvrdia, avšak podľa jej názoru títo svedkovia svoje tvrdenie ničím nedokázali. Rovnako namieta postup súdov v tom smere, že ako usvedčujúce akceptovali svedecké výpovede H a Mgr. M, ktorým manželia K mali povedať, že jej predmetnú sumu peňazí odovzdali. Rovnako namieta hodnotenie dôkazov – výpovedí svedkov H, J a S súdmi konajúcimi v pôvodnom konaní.
V ďalšom bližšie hodnotila skutkové zistenia i postup konajúcich súdov z hľadiska ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. a uviedla, že také hodnotenie dôkazov viedlo k nesprávnym záverom o právnom posúdení zisteného skutku. Navrhla, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v naznačených smeroch (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný prokurátor v Senici v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu dňa 19. júna 2007 uviedol, že snahu o vyvolanie konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zo strany obvinenej považuje za účelovú. Má za to, že súdy oboch stupňov v pôvodnom konaní vykonali všetky podstatné a pre zistenie skutkového stavu potrebné dôkazy a tieto následne správne vyhodnotili do podoby svojich odsudzujúcich rozhodnutí. Dôkazy vytvárajú logickú a ucelenú reťaz ozrejmujúcu protiprávne konanie obvinenej a nepatrné odlišnosti nemajú žiaden vplyv na správnosť posúdenia veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol dovolanie obvinenej podľa § 382 písm. c/ Tr. por. zamietnuť (správne odmietnuť).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 381 Tr. por. prejednal dovolanie podané obvinenou E a zistil, že nie je dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku a z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj celého obhajobného postoja obvinenej prezentovaného počas celého pôvodného trestného konania) zrejmé, že obvinená namieta spôsob akým súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jej neprospech. Avšak skutok v znení koncipovanom Okresným súdom v Senici a Krajským súdom v Trnave je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne vyplýva, že aj ustálená právna kvalifikácia skutku je v súlade so zákonom a správna.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že prezentovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie je daný, a preto dovolací súd dovolanie obvinenej E podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, odmietol.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2008
JUDr. Ján M i h a l, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: