3Tdo/38/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Jozefa Šutku na neverejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného G. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného G. B. proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach z 22. mája 2023, sp. zn. 3T/40/2023, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného G. B. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Levice rozsudkom schvaľujúcim dohodu o vine a treste z 22. mája 2023, sp. zn. 3T/40/2023 uznal obvineného G. B. za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiacov, na výkon ktorého obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obvinený vlastným písomným podaním (č. l. 388), ako aj prostredníctvom obhajkyne (Mgr. Lucie Foltýnovej, advokátky so sídlom v Leviciach - č. l. 409 - 413), podal proti tomuto rozsudku dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, s príslušnou dovolacou argumentáciou. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 27/2013), ako aj nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 9/2014), ak obvinený uzavrie dohodu o vine a treste, vedome sa vzdáva práva na vykonanie hlavného pojednávania, a teda aj na plnohodnotné dokazovanie. V tomto type konania súd v zásade neskúma skutkový stav, ale len zákonnosť a dôvody dohody.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. B. na neverejnom zasadnutí odmietol.

* * *

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) primárne zisťoval splnenie zákonných formálnych, resp. procesných podmienok na podanie dovolania, t. j. či dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste, a či spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku, a dospel k ďalej uvedeným záverom, vychádzajúc z ďalej citovaných zákonných ustanovení.

Podľa § 368 Trestného poriadku

1/ Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. 2/ Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa § 372 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku oprávnené osoby, okrem ministra spravodlivosti, môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku, ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanieani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 334 ods. 5 Trestného poriadku rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením.

Podľa § 382 Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak

a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371, d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1, e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2, f) bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia na posudzovaný prípad, dovolací súd zdôrazňuje, že na jednej strane dovolanie aj proti rozsudku schvaľujúcemu dohodu o vine a treste je prípustné a možno ho(úspešne) napadnúť pre naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 334 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku).

Jedinou oprávnenou osobou pre podanie takého dovolanie je však výlučne minister spravodlivosti.

Obvineného z tohto práva totiž vylučuje jednak zákonná podmienka možnosti podať dovolanie len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku] a súčasne zákonná podmienka, podľa ktorej môže podať dovolanie, len ak využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie proti rozsudku, ktoré však vo vzťahu k dohode o vine a treste schvaľujúcemu rozsudku ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku vylučuje.

Tieto závery nachádzajú svoj odraz aj k tejto otázke nadväzujúcej judikatúre. Z rozhodnutia (R) publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 58/2008 vyplýva, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o schválení dohody o vine a treste, ktorý nadobudol právoplatnosť vyhlásením, môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Rovnako tak aj z ďalšieho judikovaného rozhodnutia R 12/2017 vyplýva nasledovné:

Ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby (§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c/, § 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Obmedzenie uvedené v § 371 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku sa týka len podnetu na dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa odseku 3 naposledy označeného ustanovenia a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá. Z uvedeného tak v súhrne vyplýva, že proti rozsudku schvaľujúcemu dohodu o vinea treste je dovolanie prípustné, avšak na podanie ktorého výlučne z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je jedinou oprávnenou osobou minister spravodlivosti.

Obvinený tak nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozsudku schvaľujúcemu dohodu o vine a treste, preto dovolací súd podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného, bez meritórneho (vecného) preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.