N a j v y š š í s ú d  

3 Tdo 38/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 27. júna 2012 v trestnej veci obvinenej J. M. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1T 39/2011, o dovolaní, ktoré podala obvinená J. M., zastúpená obhajcom JUDr. J. G., advokátom v Trnave, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30. júna 2011, sp. zn. 3To 57/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej J. M. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo 6. mája 2011, sp. zn. 1T 39/2011, bola obvinená J. M. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok alebo prekurzovorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

spolu s obvineným P. M. minimálne od marca 2010 do 28. septembra 2010, kedy boli zadržaní políciou si pravidelne od neustálených osôb v S. a v B. kupovali omamnú látku heroín a psychotropnú látku metamfetamín, ktoré prechovávali v byte na ulici S. v B., následne obvinený P. M. heroín delil na jednotlivé dávky, ktoré distribuovali ďalším drogovo závislým osobám v B. a to M. Č., S. Š., M. D., pričom dňa 28. septembra 2010 pri vykonaní domovej prehliadky v byte na ulici S. v B. bolo zistené, že obaja obvinení prechovávali papierovú skladačku s hmotnosťou 47 mg s obsahom zmesi heroínu a fentanylu s priemernou koncentráciou heroínu 2,5 % hmotnostných, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy (stopa č. 4), hliníkovú fóliu s práškovým materiálom s hmotnosťou 143 mg s obsahom zmesi heroínu a fentanylu s priemernou koncentráciou heroínu 2,5 % hmotnostných, čo zodpovedá 2 - 7 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 5), 1 kus zatavenej injekčnej striekačky objemu 2 ml s bielou kryštalickou látkou hmotnosti 133 mg s koncentráciou účinnej látky 75,7 % hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 3 – 10 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 8), ďalej pri prehliadke osobného motorového vozidla patriaceho obvinenej J. M. zn. Citröen Saxo, ŠPZ B., dňa 28. septembra 2010 bolo zistené, že obvinená v predmetnom vozidle prechovávala vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného rastlinného materiálu konope s hmotnosťou 503 mg s obsahom tetrahydrokanabinolu 10,6 % hmotnostných, čo zodpovedá 2 – 5 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 10), pričom heroín a konope sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do 1. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol obvinenej J. M. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil súd obvinenú na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenej uložil ochranné opatrenie – ochranný dohľad na dva roky.

Na základe odvolania, ktoré podala aj obvinená J. M. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 30. júna 2011, sp. zn. 3To 57/2011, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok aj u obvinenej J. M. vo výroku o zaradení na výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodol sám tak, že podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil túto obvinenú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (čiže z iného zákonného dôvodu, než podľa ktorého rozhodol o tomto zaradení obvinenej prvostupňový súd).

Prostredníctvom obhajcu podala obvinená J. M. proti výroku, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, dovolanie.

Poukazujúc na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. tvrdí, že jej bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a rozhodnutie o treste je založené na nesprávnom právnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Konkrétne uviedla, že podľa ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V danom prípade má trest odňatia slobody uložený obvinenej v uvedenej výmere výrazný vplyv aj na jej maloleté (6 – ročné) dieťa, ktoré zasahuje najmä po psychickej stránke. Rovnako, podľa názoru obvinenej, uložený trest má vplyv aj na jej matku, ktorá má vážne zdravotné problémy a napriek tomu musí zabezpečovať potreby maloletého syna obvinenej.

Ďalej obvinená uviedla, že zákon umožňuje súdu uložiť jej trest v trvaní piatich rokov, čo odôvodňovali aj správy z Materskej školy v B., z Psychologickej ambulancie a od detskej lekárky maloletého, ktoré potvrdzujú silné citové väzby medzi dovolateľkou a maloletým synom. Dieťa trpí, musí navštevovať zdravotných odborníkov, pretože nechápe príčinu toho, že obvinená ako matka s ním nie je a chodí za matkou len na návštevy.

Preto sa obvinená M. s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. domnieva, že uložený trest odňatia slobody (vo výmere sedem rokov) je uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keďže postihuje predovšetkým jej maloleté dieťa a súd jej mohol znížiť trest odňatia slobody na 5 rokov.

Nepoužitie tohoto ustanovenia v jej prípade považuje obvinená za „nesprávne právne použitie hmotnoprávneho ustanovenia“.

Navrhla, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona podľa § 386 ods. 1 Tr. por. v ustanoveniach, o ktoré sa dovolanie opiera, zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 30. júna 2011, sp. zn. 3To 57/2011 a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. tomuto krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo svojom vyjadrení k dovolaniu konštatovala, že trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov bol obvinenej M. uložený s prihliadnutím a použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., teda pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

Napriek tomu obvinená žiada uloženie trestu uvedeného v ustanovení § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. (5 rokov, ak dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je aspoň 10 rokov).

Rozhodnutie súdu o použití ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. považuje prokurátorka za výsledok voľnej úvahy uplatnenej v rámci legálnej kompetencie. Nestotožňuje sa ale s tvrdením obvinenej o naplnení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., keďže ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. vzťahujúce sa na zásady ukladania trestov, tento dôvod nenapĺňa.

V prípade ďalšieho dovolacieho dôvodu obvinená síce formálne odkazuje na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ale argumentácia obvinenej je mimo tohoto dôvodu. Nijako sa nedotýka právnej kvalifikácie skutku ani iného hmotnoprávneho ustanovenia tak, ako to predpokladá uvedené písmeno i/, ods. 1 paragrafu 371 Tr. por.

Prokurátorka preto navrhla dovolanie obvinenej podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ ani písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Z odôvodnenia výroku o treste, či už v rozsudku prvostupňového súdu alebo odvolacieho súdu, je zrejmé, že obvinenej bol trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov uložený za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu vzhľadom na pomery páchateľky. V tomto rámci súdy zohľadnili aj skutočnosť, že obvinená je matkou maloletého syna. Inak by jej za predmetnú trestnú činnosť musel súd uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od desať do pätnásť rokov nepodmienečne.

Obvinená M. považuje za porušenie zákona, že v rámci tohoto mimoriadneho zníženia jej nebol uložený trest vo výmere päť rokov, keďže vzhľadom na § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. to bolo možné.

Z hľadiska dovolacieho súdu, pri akceptácii tohto názoru, by každé neuloženie trestu na samej dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby bolo porušením zákona, čo by ale bolo v rozpore so zásadami ukladania trestov. Vrátane zásady personality trestu, vyjadrenej v § 34 ods. 3 Tr. zák., ktorú nie je možné chápať absolútne a vykladať ju izolovane od ostatných zásad ukladania trestov obsiahnutých v § 34 ods. 1 Tr. zák.

Odvolávanie sa na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. ako dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., t. j., že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby je v danom prípade neopodstatnené.

Nedošlo teda ani k nesprávnemu použitiu uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia, ako to predpokladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 27. júna 2012

  JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová