3 Tdo 38/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí v Bratislave 7. mája 2008 v trestnej veci obvineného E. B. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov Tr. zák.) a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6 T 56/06, o dovolaní, ktoré podal obvinený E. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. januára 2007, sp. zn. 4 To 105/06, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. d/ zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) dovolanie obvineného E. B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2006, sp. zn. 6 T 56/06, obvinený E. B. bol uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
v Bratislave 20. marca 2005 násilím sa pokúsil D. G. vytrhnúť z ruky kabelku, ktorú však táto nepustila, v dôsledku útoku spadla na zem, po ktorej ju útočník za kabelku ťahal viac metrov a až potom sa mu podarilo tejto veci zmocniť; D. G. pri útoku spôsobil zlomeninu článku prsta ľavej ruky a kožnú odreninu ľavého kolena;
trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) v podstate na tom skutkovom základe, že
v Bratislave 5. januára 2006 maloletému R. Z. sa vyhrážal spôsobením ujmy, držal ho za rameno, prehľadával mu vrecká na odeve, odkiaľ mu vzal mobilný telefón, čím Ing. A. Z. spôsobil škodu 17 000 Sk.
Okresný súd podľa § 234 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému trest odňatia slobody na desať a pol roka, na výkon ktorého podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil tohto do prvej nápravnovýchovnej skupiny; poškodená Ing. A. Z. s jej nárokom na náhradu škody bola podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.
Odvolanie obvineného proti rozsudku okresného súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave z 23. januára 2007, sp. zn. 4 To 105/06, bolo podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté.
Obvinený proti rozhodnutiu krajského súdu na Okresnom súde Bratislava I podal 6. júna 2007 dovolanie, ktorým sa domáhal vyslovenia porušenia zákona (nešpecifikovaného), zrušenia uvedených rozhodnutí súdov prvej i druhej inštancie a príkazu, aby Okresný súd vec znovu prerokoval a rozhodol. Ako dôvody dovolania boli uvedené okolnosti upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, resp. že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Obvinený porušenie práva na obhajobu bližšie nekonkretizoval. Nezákonné vykonanie dôkazov videl v tom, že maloletý R. Z. nebol súdom vypočutý a na hlavnom pojednávaní bola prečítaná len jeho výpoveď z prípravného konania, resp. obvinený namietal vykonanie rekognície v prípravnom konaní týmto maloletým za prítomnosti jeho matky, ktorá už predtým sama opoznávala obvineného.
Najvyšší súd ako súd dovolací však zistil, že v rozhodovanej veci právo na obhajobu nebolo porušené a dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom.
Na hlavnom pojednávaní obvinený priznal svoju vinu vo vzťahu ku skutku, ktorý sa stal v Bratislave 20. marca 2005; tejto skutočnosti bolo potom prispôsobené tiež dokazovanie a v tejto časti odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa ani nebolo podané. Obvinený už v odvolaní, ktoré podal proti rozsudku okresného súdu namietal výpoveď Ing. A. Z., pričom s poukazom na uvedenú okolnosť vyslovil názor, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav; z tohto titulu sa domáhal a výsluchu mal. R. Z. súdom.
Krajský súd sa s naznačenými otázkami na tomto základe zaoberal a zaujal k nim právne stanovisko vyslovené v písomnom vyhotovení jeho napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd aj na tomto základe konštatuje, že dôkazy v tomto prípade nie je možné označiť za vykonané nelegálnym spôsobom. Na margo je potrebné len poznamenať, že aj nevypočutie maloletého svedka na hlavnom pojednávaní zodpovedá ustanoveniu § 135 ods. 2 Trestného poriadku, a preto namietaná zákonnosť dokazovania nie je reálna. Dovolateľ prostredníctvom svojho tvrdenia však len formálne namietal legalitu vykonania dôkazov, touto cestou sa snažil zmeniť spôsob ich hodnotenia, čo z hľadiska dovolacieho konania nie je prípustné, lebo správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže ani dovolací súd skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i Trestného poriadku).
Dovolateľ bližšie nešpecifikoval ním tvrdený dôvod, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Najvyšší súd v tomto smere nezistil žiadny reálny základ pre akceptáciu tohto tvrdenia. Obhajobe obvineného neboli kladené žiadne prekážky a táto bola vykonaná lege artis. Zároveň je potrebné uviesť, že aj bez bližšieho ozrejmenia prípadné zásadné porušenie práva na obhajobu muselo byť obvinenému známe už v doterajšom konaní pred súdmi, ale táto okolnosť nebola namietaná ani v odvolaní; vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 3 Trestného poriadku preto uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zo strany obvineného je fakticky nepoužiteľný.
Najvyšší súd skúmal uvedené okolnosti najmä z dôvodu ustálenia, či by o podanom dovolaní bolo možné meritórne rozhodnúť po odstránení jeho nedostatkov postupom podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku. Cieľ sledovaný týmto ustanovením napokon nebol dosiahnutý, ale aj bez toho vyhovieť podanému dovolaniu nie je reálne.
Najvyšší súd napokon preto podané dovolanie odmietol na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku, lebo nebol odstránený jeho základný nedostatok, totiž nenaplnenie zastupovania obhajcom. Podľa § 373 Trestného poriadku obvinený môže podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu a týmto musí byť zastupovaný aj v konaní, pričom poverenie obhajcu je v kompetencii dovolateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
Bratislave 7. mája 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová