UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M na neverejnom zasadnutí konanom 20. novembra 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. Z. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného O. Z., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/25/2018 z 24. mája 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. Z. odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T/95/2015 z 25. januára 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/25/2018 z 24. mája 2018 bol obvinený O. Z. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že
1. napriek tomu, že nie je držiteľom zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz, si v presne nezistenom čase a dni, na presne nezistenom mieste, od dosiaľ neznámej osoby, bez povolenia, zadovážil a do 26.2.2013 do 15.00 hod. prechovával v byte číslo XX, vchod číslo XX, bytového domu súpisného čísla XXXX, na ulici H.. Z. XX v Nových Zámkoch, ktorý má v prenájme, a to v druhej zásuvke zľava, v miestnosti kuchyne, zásobník a 5 kusov nábojov kalibru 6,35 Browning československej výroby s dnovým označením SBP, ktoré sú nábojmi s mosadznými nábojnicami valcového tvaru, laborované celoplášťovými strelami a použiteľné, pričom v zmysle § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), ide o strelivo, ktoré podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz,
2. napriek tomu, že nie je držiteľom zbrojného preukazu, si v presne nezistenom čase a dni, na presne nezistenom mieste, od dosiaľ neznámej osoby, bez povolenia, zadovážil a do 26.2.2013 do 15.00 hod.prechovával v byte číslo XX, vchod číslo XX, bytového domu súpisného čísla XXXX, na ulici H.. S.Z. X X v Nových Zámkoch, ktorý má v prenájme, a to v druhej zásuvke zľava, v miestnosti kuchyne, krátku guľovú zbraň RHONER SPORTWAFFEN FABRIK, výrobného čísla XXXXXX, streľbyschopnú expanzívnu zbraň - samonabíjaciu pištoľ nemeckej výroby, značky SM Mod. 110, výrobného čísla XXXXXX, po domácky upravenú na streľbu s nábojmi kalibru 6,35 Browning so zásobníkom, pričom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 4 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona o strelných zbraniach a strelive je zakázanou zbraňou kategórie A a v zmysle § 8 uvedeného zákona o strelných zbraniach a strelive jej vlastníctvo podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti.
Za to bol obvinenému podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci, a to krátkej guľovej zbrane RHONER SPORTWAFFEN FABRIK, výrobného čísla XXXXXX, značky SM Mod. 110 a 5 kusov nábojov kalibru 6,35 Browning československej výroby s dnovým označením SBP so zásobníkom.
Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a písm. g) Trestného poriadku a teda, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Obvinený v podanom dovolaní namietal, že krajský súd opomenul v rozsudku uviesť výrok o zamietnutí odvolania obvineného proti výroku o vine. Tento rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a nepreskúmateľný, pretože neobsahuje dostatočné odôvodnenie, nakoľko sa súd náležite nevysporiadal so všetkými argumentami uvedenými v odvolaní. Krajský súd len odkázal na správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa bez toho, aby ich opakoval s tým, že uviedol, že obvinený v písomnom odôvodnení odvolania neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by opodstatnene spochybňovala záver o tom, že v prejednávanej veci sa žalovaný skutok stal, spáchal ho obvinený a naplnil ním všetky znaky uvedených trestných činov. Súdy nepoužili zásadu in dubio pro reo, na argumentáciu obhajoby o nezákonnosti príkazu na domovú prehliadku, v ktorom bol uvedený iný trestný čin ako ten, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, odvolací súd iba uviedol, že:,,išlo o pisársku chybu". Takáto vada príkazu na domovú prehliadku robí tento príkaz nezákonným a od neho sa ďalej vyvíja aj nezákonnosť získaného dôkazu podstatného pre toto konanie a rozhodovanie vo veci. Príkaz na domovú prehliadku OS NR-V-43-1/2013-6Tp 352/2013 vydaný dňa 13.2.2013 Okresným súdom Nitra trpí vadami, pre ktoré ho nemožno požadovať za zákonný. Uvedený príkaz nie je v súlade s ustanoveniami § 181 písm. c) a písm. d) Trestného poriadku, pretože vo výroku neobsahuje správne zákonné ustanovenia a správnu právnu kvalifikáciu skutku, keďže sa v ňom uvádza:,,v trestnej veci zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom skutok uvedený vo výroku ani nie je. Výrok v uvedenom príkaze v právnej kvalifikácii nenadväzuje ani na odôvodnenie vydaného príkazu, ani na návrh Krajskej prokuratúry v Nitre na vydanie príkazu na nariadenie domovej prehliadky a ani na podmet PPZ NAKA na predloženie návrhu na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky, keďže išlo o konanie vo veci obzvlášť závažného podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. V príkaze absentuje označenie osôb, ktoré sa mali zúčastniť domovej prehliadky. Samotná Generálna prokuratúra kladie dôraz na presnú špecifikáciu policajných orgánov zúčastnených na prehliadke z dôvodu možnosti zneužitia či zmarenia výkonu domovej prehliadky, čo sa aj v predmetnom prípade stalo, keď sa hľadali iné veci, ktoré nesúviseli s trestnou činnosťou, pre ktorú bolo vedené trestné stíhanie. Namietal formuláciu príkazu v znení:,,a ďalšie veci pochádzajúce z trestnej činnosti", ktorá je podľa jeho názoru formulovaná príliš široko, ako aj prizvanie psovoda so psom vycvičeným k hľadaniu drog. Z toho vyplýva, že domová prehliadka bola vykonávaná za úplne iným účelom, ako vyplýva z príkazu. Veci súvisiace s ekonomickou trestnou činnosťou sa zaisťovali nielenže po prerušení, ale na záver. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že ak by políciachcela pri domovej prehliadke zaistiť zbrane a náboje, tak by si zadovážili psa a psovoda, ktorí sa špecializujú na vyhľadávanie zbraní a streliva a teda tieto boli nájdené náhodne. Celý príkaz na domovú prehliadku trpí vadou nezákonnosti. Z pokynu GP SR vyplýva, že prerušenie vykonávanej domovej prehliadky za účelom zabezpečenia súdneho príkazu na veci už odhalené, je v rozpore nielen s technickou stránkou veci, ale aj s právnym výkladom ustanovení Trestného poriadku. Platí totiž, že na základe jedného príkazu je možné realizovať len jednu domovú prehliadku. Po nedôvodnom a nezákonnom prerušení domovej prehliadky rozhodol zase policajt nezákonne o tom, že všetci musia opustiť byt, presunuli sa na OR PZ Nové Zámky, kde mali počkať na nový príkaz na domovú prehliadku, čím došlo k zmareniu a znehodnoteniu domovej prehliadky. Samotné zapečatenie bytu nebolo vykonané nezávislou osobou, ktorá by vedela garantovať, že nedošlo k manipulácii a k zneužitiu prehliadky počas prerušenia. Keďže pečatenie bytu sa neeviduje, obvinený nemal istotu, či s dôkazmi alebo vecami v byte nebolo manipulované. Zbraň s nábojmi bola síce nájdená pred prerušením domovej prehliadky, avšak nebola riadne popísaná, nakoľko sa nevedelo, kto bude danú vec realizovať. Ani z výpovedí svedkov nemožno jednoznačne vyvodiť jednoznačný záver o tom, že sa po prerušení malo jednať o tú istú zbraň, ako pred prerušením. K ďalšiemu hrubému porušeniu výkonu domovej prehliadky prišlo po rozhodnutí vyšetrovateľa N. o tom, že sa ide vykonať prehliadka vozidla. Po tomto rozhodnutí všetci opustili predmetný byt asi o 08.15 hod. Ako všetci zišli na prízemie, v tom čase prichádzal kriminalistický technik, ktorý obvinenému vykonal prehliadku tela vo vestibule bytového domu. Po prehliadke tela nasledovala prehliadka vozidla, ktoré obvinený odomkol. Po ukončení prehliadky vozidla sa všetci na pokyn vyšetrovateľa vrátili do bytu, ktorý po ich odchode zostal nezabezpečený, nezapečatený a nestrážený. Hliadka, ktorá mala byt strážiť, stála dolu pred vchodom do bytového domu. Po príchode obhajcu obvineného vyšetrovateľ znovu prerušil domovú prehliadku z dôvodu počkania na nový príkaz na domovú prehliadku, nakoľko nedošlo k dobrovoľnému vydaniu iných vecí. Po opustení bytu vyšetrovateľ predmetný byt zapečatil, čo zaznamenal fotograficky aj kriminalistický technik. Tieto skutočnosti uviedla aj nezúčastnená osoba- JUDr. G. O., ktorý bol prítomný pri domovej prehliadke. Súd obvinenému neumožnil vypočuť jeho brata ako svedka a taktiež zamietol návrhy na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedkov, čím prišlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. V spojitosti s výpoveďami príslušníkov PZ ako svedkov poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1TdoV/16/2011 v ktorom je konštatované, že postavenie OČTK v konkrétnej veci je nezlučiteľné s postavením svedka v nej, pretože o priebehu úkonu sa spisuje zápisnica. Taktiež policajti, ktorí vo veci vypovedali, neboli zbavení mlčanlivosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre 4To/25/2018 z 24. mája 2018 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 4T/35/2015 z 25 januára 2018 ako i v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného, oba rozsudky zrušil a prikázal Okresnému súdu Nové Zámky, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že obhajca obvineného podal dovolanie na základe splnomocnenia, ktorým ho splnomocnil brat obvineného, nakoľko na obvineného je vydaný príkaz na zatknutie v inej veci. Keďže na takéto splnomocnenie je potrebné výslovný písomný súhlas obvineného vyvstáva otázka, či predmetné dovolanie bolo podané oprávnenou osobou. Ak by však najvyšší súd dospel k inému záveru, tak uviedla, že súd prvého stupňa sa so všetkými uvedenými skutočnosťami zaoberal v priebehu hlavných pojednávaní a tieto aj vyhodnotil. Dovolaním napadnuté rozsudky považuje za zákonné, preskúmateľné a dostatočne odôvodnené. Krajský súd v Nitre rozhodoval výlučne o odvolaní obvineného O. Z., preto považuje za neopodstatnené tvrdenie, že krajský súd opomenul v rozsudku uviesť výrok o zamietnutí odvolania obžalovaného proti výroku o vine a tiež konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku takáto povinnosť odvolaciemu súdu nevyplýva. Pokiaľ ide o namietané dôkazy, podľa názoru prokurátorky bolo celé dokazovanie v prípravnom ako aj v súdnom konaní vykonané v potrebnom rozsahu a bolo zákonné. Vykonané dôkazy boli získané zákonným spôsobom, vrátane domovej prehliadky. Predmetná zbraň a strelivo boli nájdené pred prerušením domovej prehliadky a zaistenie zbrane s nábojmi počas domovej prehliadky v inej trestnej veci bolo vykonané zákonným spôsobom, čo dostatočne odôvodnil prvostupňový súd vo svojom rozsudku. K žiadnemu zmareniu a znehodnoteniu domovej prehliadky, ani k nezákonnému zásahu do práv obvineného nedošlo.Odvolávanie sa na právny názor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o nezákonnosti domovej prehliadky je neopodstatnený, pretože sa týkal prítomnosti psovoda so psom na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok pri domovej prehliadke a nekonštatoval nezákonnosť zaistenia zbrane s nábojmi počas domovej prehliadky. Za neopodstatnené považuje aj tvrdenia týkajúce sa nezákonnosti samotného zapečatenia bytu, stráženia bytu hliadkou PZ, údajnej možnej manipulácie s dôkazmi, prerušení domovej prehliadky a výsluchov svedkov, pretože sa s týmito námietkami dostatočne vysporiadali oba súdy. Pokiaľ ide o námietku zbavenia mlčanlivosti policajtov, tieto výsluchy sa nevzťahovali na skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné žiadať o ich zbavenie mlčanlivosti. Na záver navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
Najvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného O. Z. nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky a poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I).
Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.
V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku.
Pred samotnou argumentáciou dovolacích dôvodov je potrebné uviesť, že prokurátorka správne poukázala na skutočnosť, že dovolanie nebolo podané s výslovným písomným súhlasom obvineného tak, ako to predpokladá ustanovenie § 369 ods. 5 Trestného poriadku, nakoľko obhajcu splnomocnil brat obvineného a nie samotný obvinený. Predseda senátu v zmysle § 379 ods. 1 Trestného poriadku vyzval zvoleného obhajcu, aby odstránil predmetný nedostatok v stanovenej lehote, inak bude rozhodnuté o podanom dovolaní podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku. V rámci určenej lehoty bol najvyššiemu súdu 12. septembra 2019 doručený výslovný písomný súhlas obvineného so splnomocnením na podanie dovolania v jeho prospech.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Zásada „právo na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.
Zásada „právo na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:
- právo obhajovať sa osobne, alebo
- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo
- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti.
Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.
Takéto pochybenie súdov nižšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného O. Z. zásadným spôsobom, a teda k takej skutočnosti, ktorá už sama o sebe znamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Napriek tomu sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré v rámci tohto dovolacieho dôvodu uviedol v písomných dôvodoch dovolania obvinený O. Z..
Možno súhlasiť s dovolateľom v tom, že rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania môže za istých okolností predstavovať porušenie práva na obhajobu. Stane sa tak vtedy, ak súd nevysvetlí zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania a zároveň existujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. Len v takom prípade by bolo možné konštatovať porušenie práva na obhajobu obvineného tzv. arbitrárnym rozhodnutím súdu podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku. V predmetnej veci však takýto stav nenastal, pretože najvyšší súd nezistil, že by konanie vedené voči obvinenému bolo uskutočňované v rozpore s pravidlami práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Prvostupňový súd v uznesení o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania (č. l. 1008) a v rozsudku na str. 14 jasne, dostatočne a procesne správne vysvetlil nadbytočnosť opakovania navrhnutých výsluchov a vykonania ďalších dôkazov. Procesné strany ďalšie návrhy na doplnenie nemali - č. l. 1008.
Najvyšší súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia najmä v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti dovolací súdpoukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Ako uvádza obhajoba v písomných dôvodoch dovolania, obvinený odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a pokiaľ nechal otvorenú nejakú spornú otázku, táto bola vyriešená na odvolacom súde.
Pokiaľ ide o námietky obvineného, že krajský súd mal samostatným výrokom zamietnuť jeho odvolanie podané do viny, tu je potrebné poukázať, že súd rozhodoval na základe odvolania podaného obvineným. Ak by súd rozhodol o zamietnutí odvolania vo výroku o vine podľa § 319 Trestného poriadku a súčasne by podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 3, § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil výrok o treste a sám uložil trest v prospech obvineného, išlo by o logický a právny rozpor medzi predmetnými ustanoveniami Trestného poriadku. Nie je totiž možné odvolanie obvineného zamietnuť a súčasne mu vyhovieť, čo i len vo výroku o treste.
Odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietne odvolanie, ak je v celom rozsahu nedôvodné. Pri čiastočnej dôvodnosti odvolania zruší dôvodne napadnutú časť (výrok alebo výroky) rozsudku a nedôvodne napadnutý výrok ponechá nedotknutý. Ak považuje odvolací súd za nesprávny len výrok o treste, čo je i konkrétny prípad rozhodnutia odvolacieho súdu (napadnutého dovolaním), rozhodne tak, že zruší len tento výrok bez toho, aby akýmkoľvek ďalším svojim výrokom zároveň rozhodol o tom, že ostatný výrok v rozsudku súdu prvého stupňa, t. j. výrok o vine, zostáva nedotknutý a že sa v tomto rozsahu odvolanie zamieta. V takomto prípade rozhodnutie odvolacieho súdu nie je zaťažené nedostatkom (chybou) spočívajúcim v chýbajúcom alebo neúplnom výroku. Čiastočné zamietnutie odvolania, ako sa toho domáha vo vzťahu k výrokom o vine a treste dovolateľ, neprichádza do úvahy. Ak odvolací súd ponechá odvolaním nedôvodne napadnutú časť rozsudku nedotknutú bez zamietnutia odvolania, pretože na základe tohto, čiastočne aj dôvodného odvolania, zrušil inú časť napadnutého rozsudku, má nevyhovenie odvolaniu vo vzťahu k jeho príslušnej obsahovej časti (v danom prípade výroku o vine, na ktorý je naviazaný výrok o treste, právne účinky zamietnutia odvolania (§ 319 Trestného poriadku). Od toho sa potom odvíja právoplatnosť rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutého výroku napadnutého rozsudku podľa § 183 ods. 1 písm. b), bod 3 Trestného poriadku, ktoré (ustanovenie o právoplatnosti) je na tento účel potrebné vyložiť extenzívne (R 88/2015). Na základe uvedeného najvyšší súd neprihliadol ani na túto námietku obvineného.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.
Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne, alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2.2.2010, Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26.1.2010, Van Mechelen a ďalší p. Holansku, Visser p. Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14.2.2002, Al
- Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15.12.2011 aďalšie).
V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.
Spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže najvyšší súd v rámci dovolacieho konania iniciovaného obvineným prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so samotnou podstatou dovolacie konania, pretože dovolanie nemôže nahrádzať riadne opravné prostriedky a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu (čo do dôvodov okruhu napadnuteľných rozhodnutí, oprávnených osôb atď.) aký je charakteristický pre riadne opravné prostriedky. Dovolanie a rozhodnutie o ňom znamená prelom do právoplatných rozhodnutí, a preto spravidla narušuje stabilitu konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu možno dovolanie aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov.
Z toho dôvodu možno dovolania aplikovať iba v prípadoch ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov.
Pokiaľ ide o námietku obvineného k nezákonnosti príkazu na domovú prehliadku najvyšší súd uvádza nasledovné:
Uvedenie nesprávnej právnej kvalifikácii zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom išlo o konanie vo veci obzvlášť závažného podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v predmetnom príkaze posúdil aj dovolací súd jednoznačne ako pisársku chybu, ktorá nemá zásadný vplyv na zákonnosť daného príkazu. Z návrhov na vydanie príkazu na domovú prehliadku ako aj z odôvodnenia predmetného príkazu totižto jasne vyplýva, že trestné stíhanie bolo vedené vo veci obzvlášť závažného podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
Pokiaľ ide o označenie osôb, ktoré mali byť uvedené konkrétnejšie v predmetnom príkaze, je potrebné poukázať na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré citoval sám obvinený v dovolaní, že postačí všeobecná identifikácia osôb, ktoré domovú prehliadku vykonajú a to tak, aby nedošlo k zneužitiu či zmareniu výkonu domovej prehliadky prítomnosťou úkonu zodpovedajúcich osôb. S takouto argumentáciou sa najvyšší súd plne stotožňuje, preto nepovažuje argumentáciu obvineného o uvedení mien konkrétnych osôb za opodstatnenú. Účasť psovoda na predmetnej domovej prehliadke bola v rámci iného trestného konania vyhodnotená príslušnými orgánmi ako nezákonná, čo viedlo k zastaveniu daného trestného stíhania, avšak nemožno z toho vyvodiť skutočnosť, že je nezákonnosťou postihnutý celý príkaz na vykonanie domovej prehliadky a v dôsledku toho aj domová prehliadka v časti týkajúcej sa strelnej zbrane.
Zbraň a náboje nájdené pri prehliadke boli objavené náhodne - neočakávane, preto aj keď cieľom domovej prehliadky bolo hľadanie iných vecí, nemožno vysloviť, že nájdenie nelegálne držanej zbrane a nábojov by bolo v rozpore so samotnou podstatou domovej prehliadky. Náhodnosť - neočakávané nájdenie inej ako hľadanej veci dôležitej pre trestné konanie (bez akéhokoľvek náznaku manipulačného postupu polície) je základným predpokladom pre vyslovenie záveru, že takto získaný dôkaz je získaný v súlade so zákonom, teda zákonný. V predmetnej veci to platí pokiaľ ide o nájdenú zbraň a náboje.
Čo sa týka námietky obvineného o prerušení domovej prehliadky, táto je dôvodná. Tu je potrebnépoukázať na ustanovenia o domovej prehliadke, ktoré poskytujú dostatočný právny rámec, aby náhodne
- neočakávane objavené veci nespochybniteľnej trestnej povahy boli zaistené v rámci jej priebehu bez toho, aby bolo nevyhnutné legalizovať ich odhalenie novým súdnym príkazom na domovú prehliadku, pretože príkaz na domovú prehliadku má zásadne účinky ex nunc. Vzhľadom na to, že orgán vykonávajúci domovú prehliadku v predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku nemohol z objektívnych dôvodov do nej zahrnúť aj požiadavku na vydanie náhodne objavených dôkazov, je jeho povinnosťou požiadať osobu, u ktorej sa domová prehliadka vykonáva o ich dobrovoľné vydanie. Ak ich táto osoba odmietne vydať, dochádza k ich zákonnému odňatiu. Na tento postup nie je potrebný osobitný príkaz, pretože výzva na vydanie veci a ich odňatie sú už zahrnuté v príkaze na domovú prehliadku, ktorej dôvodom je práve vydanie, resp. odňatie dôležitej veci pre trestné konanie. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 105 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý,,počíta" s vydaním alebo odňatím veci, čo však treba vyznačiť v zápisnici.
Na základe vyššie uvedeného je potrebné skonštatovať, že ak je domová prehliadka vykonávaná podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku s cieľom nájsť veci, ktoré môžu slúžiť ako dôkazy v trestnom konaní, nemožno považovať neočakávane nájdené veci, ktoré neboli uvedené v príkaze na domovú prehliadku a boli zákonným spôsobom vydané resp. odňaté, za nezákonne získaný dôkaz. Aj keď námietka obvineného o prerušení domovej prehliadky je dôvodná, nejde o taký postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý by spôsobil nezákonnosť daného úkonu.
Pokiaľ ide o námietky obvineného týkajúce sa zapečatenia bytu a možnej manipulácie s dôkazmi, tu najvyšší súd poukazuje na napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky (str. 12), ktorý sa s týmito námietkami obvineného náležite vysporiadal. Z napadnutého rozsudku nevyplývajú skutočnosti, že by do bytu niekto vnikol, prípadne manipuloval s vecami už nájdenými pred prerušením domovej prehliadky.
Obvinený taktiež namietal, že výpovede svedkov - policajtov sú nepoužiteľné, pretože postavenie orgánov činných v trestnom konaní s postavením svedka je nezlučiteľné a taktiež policajti neboli zbavení mlčanlivosti, preto sú ich výpovede nezákonné. K tejto námietke obvineného je potrebné uviesť nasledovné:
Nie je prípustné vypočúvať policajta, ktorý spísal záznam o vysvetlení v zmysle § 203 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku k obsahu záznamu o vysvetlení (čo dotazovaná osoba uviedla), pretože by sa tak obchádzala samotná podstata tohto ustanovenia. Záznam o vysvetlení slúži na to aby sa osoba, ktorá podala vysvetlenie v ďalšom konaní prípadne vypočula ako svedok. Povahu záznamu o vysvetlení podľa § 203 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku však nemá úradný záznam policajta o priebehu služobného zákroku (napr. § 29 ods. 6 z. č. 171/1993 Z. z.), ktorý dokumentuje okolnosti a priebeh služobného zákroku. Tak isto nie je prípustné vypočúvať vyšetrovateľa k tomu, čo osoba v postavení svedka vypovedala, pretože by tak došlo k neprípustnému obchádzaniu zmyslu svedeckej výpovede, kedy by vyšetrovateľ svojou výpoveďou v podstate suploval výpoveď svedka. Vyšetrovateľa však možno vypočuť k okolnostiam a priebehu výsluchu, resp. k vykonanému úkonu (v danej veci domovej prehliadky) napr. či sa vyvíjal na obvineného nátlak, či riadne poučil obvineného, ako prebiehala domová prehliadka a podobne.
Zároveň ale platí, že aj na zakročujúceho policajta, ako na každého iného svedka, sa vzťahuje všeobecná povinnosť svedčiť podľa § 127 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie". Preto je policajt nielen oprávnený ale aj povinný (ak je to potrebné) vypovedať o priebehu úkonu - o tom, ako predmetná domová prehliadka prebiehala, čo sa pri domovej prehliadke stalo a ako situáciu vnímal svojimi zmyslami - najmä zrakom i sluchom, ale prípadne aj čuchom či hmatom.
V predmetnej veci boli policajti prítomní pri domovej prehliadke vypočúvaní k priebehu domovej prehliadky vzhľadom k vzneseným námietkam obvineného a na odstránenie nejasností, ktoré boli zostrany obvineného namietané. Realizácia domovej prehliadky nespadá pod taký úkon, ktorý zaväzuje orgány činné v trestnom konaní zachovávať mlčanlivosť, preto zbavenie mlčanlivosti daných policajtov nebolo potrebné. Na základe uvedeného najvyšší súd nemohol prihliadnuť ani na túto námietku obvineného.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. g) Trestného poriadku uplatnené obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. Z. na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.