UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom 18. septembra 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného W. M. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T 37/2012, o dovolaní, ktoré podal obvinený W. M., prostredníctvom obhajcu JUDr. Karola Porubčina, advokáta v Považskej Bystrici, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2013, sp. zn. 3To 30/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného W. M. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 5. decembra 2012, sp. zn. 2T 37/2012, bol obvinený W. M. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 14. januára 2011 v čase o 21.30 hod. v Starej Turej na ulici SNP pred OD Tesco po predchádzajúcom konflikte s poškodeným K. J., ktorý stál na premostení ponad potokom, nasadol do osobného motorového vozidla zn. Opel Vectra, EČV: Z. modrej farby na miesto vodiča, a týmto vozidlom prudko vyšiel vpravo za okraj cesty III/581021 a na premostenie ponad potokom, kde stál poškodený K. J., vozidlo nasmeroval priamo na neho a narazil mu do nôh prednou časťou vozidla, pričom poškodený spadol na prednú kapotu vozidla, obvinený cúvol s vozidlom a vzápätí sa pohol dopredu, až narazil do betónovej lavičky nachádzajúcej sa pred ním, a týmto nárazom zasiahol ľavú nohu poškodeného tak, že ju pritlačil prednou časťou vozidla k betónovej lavičke, svojím konaním spôsobil poškodenému K. J. zranenia, a to trimalleolárnu zlomeninu ľavého členku, ktoré si vyžiadalo liečenie poškodeného, spojené s pracovnou neschopnosťou, dôvodne trvajúcou asi 3 mesiace a s obmedzením poškodeného v obvyklom spôsobe života v trvaní od 14. januára 2011 do konca mesiaca marec 2011.
Za to mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obvinenému určil skúšobnú dobu na päť rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obvinenému v rámci probačného dohľadu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze používania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere sedem rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému K. J., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom T. č. XX, škodu vo výške 1 691,80 €.
So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného K. J. podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na občianske súdne konanie.
Na základe odvolania okresného prokurátora podaného v neprospech obvineného W. M., rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. apríla 2013, sp. zn. 3To 30/2013, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodol sám tak, že podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obvinený W. M. tak osobne ako aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Karola Porubčina, advokáta v Považskej Bystrici podal proti tomuto rozsudku (nesprávne obhajcom uvedené ako uznesenie) dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Napadnutému rozsudku krajského súdu vytýka, že na rozdiel od okresného súdu neuznal existenciu zákonných predpokladov pre použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. - teda na mimoriadne zníženie trestu. Obvinený vyslovil presvedčenie, že tieto okolnosti hodné osobitného zreteľa sú v posudzovanom prípade prítomné.
Nesúhlasí ani s názorom prokurátora vysloveným v odvolaní, že práve uložený nepodmienečný trest má v jeho prípade zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom. V tejto súvislosti sa obvinený W. M. odvoláva na zásadu humanizmu a z nej plynúcu požiadavku primeranosti trestu tak z hľadiska druhu ako aj výmery. Prvostupňový súd podľa názoru obvineného pochopil zložitosť konkrétnej situácie a správne uplatnil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu.
Naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. spočíva podľa obvineného v tom, že napadnuté rozhodnutie nepoužitím § 39 ods. 1 Tr. zák. je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
Z tohto dôvodu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného W. M. uviedol, že súdy sa zaoberali obhajobou obvineného a dospeli k správnemu záveru o úmyselnomútoku na poškodeného. Tento záver vychádza zo zistenia, že poškodený sa v kritickom momente nenachádzal na takom mieste, kde by zavadzal obvinenému, ak by tento mal skutočne úmysel iba ísť pre otca v záujme naložiť ho do auta a opustiť miesto činu. Prokurátor ďalej konštatuje, že Krajský súd v Trenčíne sa uvedenou obhajobou už osobitne nemusel zaoberať, pretože rozhodnutie okresného súdu považoval v otázke viny za správne a zákonné. Odvolací súd sa zaoberal iba otázkou trestu na základe odvolania prokuratúry. Podľa názoru prokurátora nie sú v tomto prípade splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto navrhol, aby dovolací súd predmetné dovolanie odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 372 ods. 1 veta druhá Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Z obsahu obvineným M. podaného dovolania je zrejmé, že sa v konečnom dôsledku domáha aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu poukazom na úprimné oľutovanie svojho činu, predchádzajúcu bezúhonnosť a skutočnosť, že s priateľkou očakávajú dieťa.
Dovolací súd v súvislosti s obvineným uplatneným dôvodom dovolania zdôrazňuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení ustálených súdom prvého a druhého stupňa. Dovolací súd preto nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutia súdu druhého stupňa.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, na základe ktorých skutočností a akých úvah dospel tento súd k záveru o nezákonnom postupe okresného súdu pri použití § 39 ods. 1 Tr. zák. v prípade obvineného W. M..
Pritom podľa ustálenej súdnej praxe námietka nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák. (tak, ako túto vzniesol v podanom dovolaní aj obvinený M.), nezakladá ž i a d e n z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.