N a j v y š š í s ú d  

3 Tdo 37/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského na verejnom zasadnutí konanom

dňa 14. septembra 2011 prerokoval dovolanie, ktoré podala ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvineným E. M. a J. T., vedenej na Okresnom

súde Revúca pod sp. zn. 1T 128/2010 a podľa § 377 a § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca z 11. novembra 2010, sp. zn. 1T 128/2010, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. v znení účinnom

do 31. augusta 2011

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 31. augusta 2011

v n e p r o s p e c h obvineného E. M. a obvineného J. T..

Najvyšší súd Slovenskej republiky tento trestný rozkaz z r u š u j e.

Súčasne   z r u š u j e aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Revúca prikazuje, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca z 11. novembra 2010, sp. zn.

1T 128/2010, boli obvinení E. M.. a J. T. uznaní za vinných z prečinu krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. d/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v podstate na tom

skutkovom základe, že :

v priebehu mesiaca júl 2010 vrátane dňa 23. júla 2010 v katastri obce J., na parcelách

č. X. a X. v lesnom poraste zv. „K.“ patriacom do lesného pôdneho fondu po vzájomnej dohode bez povolenia motorovou pílou vypílili stromy dub a hrab v množstve 3,89 m3 drevnej

hmoty a popílené metrové kusy naložili do osobného motorového vozidla Škoda 120, ev. č. R..

M. odcudzením uvedeného množstva drevnej hmoty spôsobili škodu vo výške

172,02 eur.

Obom obvineným za to okresný súd uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. tresty odňatia

slobody u obvineného E. M. pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/

Tr. zák. a nezistení priťažujúcej okolnosti, vo výmere šiestich mesiacov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu pätnástich mesiacov,

u obvineného J. T. pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.

a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil

na skúšobnú dobu osemnástich mesiacov.

Obvinenému J. T. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého

druhu na dva roky.

Súčasne u tohto obvineného zrušil výrok o treste právoplatného trestného rozkazu

Okresného súdu Revúca zo dňa 16. augusta 2010, sp. zn. 2T 203/10, (trest odňatia slobody

vo výmere štyroch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní dvoch

rokov).

Podľa § 54 Tr. zák. uložil súd, popri trestoch odňatia slobody s podmienečným

odkladom ich výkonu, obom obvineným aj tresty povinnej práce vo výmere sto hodín

každému jednému z nich.

Poškodenú stranu M. odkázal súd s nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie.

Trestný rozkaz u oboch obvinených nadobudol právoplatnosť dňom

24. novembra 2010 (podľa vyznačenia súdu).

Dňa 29. marca 2011 podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

proti trestnému rozkazu dovolanie podľa § 369 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. h/

Tr. por. v prospech oboch obvinených.

V odôvodnení dovolania okresnému súdu najprv vytýka nesprávne vyznačenie

právoplatnosti trestného rozkazu dňom 24. novembra 2010. Obvinenému E. M. bola obžaloba

a trestný rozkaz, sp. zn. 1T 128/10, doručené dňa 16. novembra 2010. S poukazom

na ustanovenie § 63 ods. 3 Tr. por. mal trestný rozkaz, podľa názoru ministerky, nadobudnúť

právoplatnosť 25. novembra 2010.

Podstata dovolania ale spočíva v poukaze na nesprávny postup okresného súdu

nerešpektujúci ustanovenie § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého popri sebe nemožno

uložiť trest odňatia slobody a povinnej práce. Keďže súd obom obvineným súčasne uložil

trest odňatia slobody a trest povinnej práce, je daný dôvod na podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný

trestný čin nepripúšťa.

Lehota na podanie dovolania v prospech obvinených v zmysle § 370 ods. 2, ods. 3

Tr. por. uplynie ministerke spravodlivosti 16. novembra 2013.

Z uvedených dôvodov ministerka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

po vyslovení, že trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T 128/2010, z 11. novembra 2010 bol porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák.

v neprospech obvineného E. M. a obvineného J. T. napadnutý trestný rozkaz zrušil,

za súčasného zrušenia ďalších rozhodnutí naň obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Revúca prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval

a rozhodol.

Obaja obvinení vo svojich vyjadreniach k podanému dovolaniu sa prostredníctvom

svojho obhajcu JUDr. P. H., advokáta v Revúcej stotožnili s dôvodmi dovolania

a žiadali mu vyhovieť v zmysle návrhu ministerky spravodlivosti.

Rovnaké stanovisko zaujal aj prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca, ktorý

predmetný trestný rozkaz považuje za nesprávny a nezákonný z dôvodov uvedených

v podanom dovolaní a tomuto navrhuje vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vzhľadom na § 567j ods. 5 až 7

Tr. por., konal o tomto dovolaní v intenciách uvedených ustanovení Trestného poriadku

v znení účinnom do 31. augusta 2011. Konštatoval, že dovolanie je prípustné, bolo podané

oprávnenou osobou a predpísaným spôsobom pri splnení podmienok dovolania.

Preto v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého

trestného rozkazu ako aj správnosť jemu predchádzajúceho konania so zameraním na dôvod

dovolania v ňom uvedený, pričom zistil, že bol porušený zákon.

Pokiaľ ide o výtku týkajúcu sa údajne nesprávne okresným súdom vyznačenej

právoplatnosti napadnutého trestného rozkazu, táto je nedôvodná. Pri pozornejšom štúdiu

spisu by ministerke neuniklo, že obvinenému E. M. boli trestný rozkaz

a obžaloba v predmetnej veci doručené dňa 15. novembra 2010 (dátumy na doručenke

podpísanej obv. M. sú zreteľne čitateľné) na adresu U., čiže v ten istý deň ako aj obvinenému

J. T.. Následné doručenie tých istých písomností obvinenému E. M. na ďalšiu adresu ešte

aj 16. novembra 2010 nemôže negovať zákonným spôsobom vykonané doručenie

už 15. novembra 2010.

Iná je situácia v meritórnom dôvode podaného dovolania.

Samosudca Okresného súdu Revúca napriek Trestným zákonom vylúčenej možnosti

uloženia popri sebe trestov odňatia slobody a povinnej práce (§ 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák.)

toto ustanovenie v danom prípade nerešpektoval a obom obvineným napadnutým trestným

rozkazom uložil tieto tresty popri sebe. Z dikcie § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. je pritom zrejmé,

že popri ktorejkoľvek forme uloženého trestu odňatia slobody nie je možné súčasne uložiť

aj trest povinnej práce.

Samosudca uvedeným rozhodnutím porušil zákon v neprospech oboch obvinených,

pretože im uložil taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Táto skutočnosť súčasne založila dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Keďže bol splnený dôvod dovolania podľa už uvedeného § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. a Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil porušenie zákona v ustanovení § 34 ods. 7 písm. b/

Tr. zák., podľa § 386 ods. 1 Tr. por. toto porušenie vyslovil a podľa § 386 ods. 2 Tr. por.

zrušil napadnutý trestný rozkaz za súčasného zrušenia ďalších rozhodnutí naň obsahovo

nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Revúca prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

V novom konaní okresný súd musí mať na zreteli aj skutočnosť, že obaja obvinení

už trest povinnej práce v uloženom rozsahu sto hodín každému jednému z nich vykonali

(č. l. 97 až 101 spisu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. septembra 2011

  JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová