3Tdo/36/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného Ing. L. W. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.1 písm. c/ Trestného zákona na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného Ing. L. W., ktoré podal prostredníctvom obhajcu Mgr. Igora Palidera, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júla 2013, sp. zn. 1To 62/2013, rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. L. W. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 14. februára 2013, sp. zn. 4T 76/2011, bol obvinený Ing. L. W. uznaný za vinného z prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe, že

od začiatku mesiaca máj v roku 2009, ako nájomca parcely KN - E č. 1753 v katastrálnom území mesta Tvrdošín, ktorý pozemok mal v prenájme od Poľnohospodárskeho družstva Žiarec v Tvrdošíne, na základe nájomnej zmluvy z 31. decembra 2008, organizoval nepovolený výrub liesky, jelše a čremchy na plošnom priemete krov a krovitých porastov o rozlohe 340 m2, čím porušil § 47 ods. 1, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a spôsobil celkovú škodu na životnom prostredí vo výške 4 539,09 €.

Za to mu bol podľa § 305 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Poškodená strana Krajský úrad životného prostredia Žilina, bola podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený, na základe ktorého Krajský súd vŽiline rozsudkom z 30. júla 2013, sp. zn. 1To 62/2013, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 305 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j /, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obvinenému peňažný trest vo výmere 2 000 (dvetisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 60 (šesťdesiat) dní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený Ing. L. W., a to prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mgr. Igora Palidera. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods.1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Domáhal sa zrušenia dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júla 2013, sp. zn. 1To 62/2013, v celom rozsahu, čo do výroku o vine aj čo do výroku o uloženom treste. V písomných dôvodoch dovolania namietal zákonnosť a správnosť výrokov napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Opis skutku tak, ako bol ustálený v dovolaním napadnutom rozsudku, považuje za neurčitý a v konaní, podľa jeho názoru, nebolo dôkazne preukázané, že by sa opísaného skutku na celej vyrúbanej ploche dopustil práve obvinený a nebolo ani preukázané, že by obvinený organizoval nepovolený výrub krov. Vytýka, že obvinenému sa kladie za vinu výrub drevín a krovín na ploche, ktorá nebola geodeticky vytýčená a prelínala sa aj s pozemkom, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. V tejto súvislosti navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov Dovolaním obvinený namietal aj v jeho neprospech vyhodnotený odborný posudok vypracovaný Ing. T. Pšenákom, vyčíslenie škody je vo vzťahu k nemu urobené neobjektívne a nesprávne, čo má vplyv i na právnu kvalifikáciu skutku. Vyslovil presvedčenie, že postupom konajúcich súdov bola porušená zásada rovnosti - § 2 ods. 14 Trestného poriadku, pretože neboli vypočutí ním navrhovaní svedkovia P. O. a H. W., ktorých výpovede v prípravnom konaní boli priaznivé pre obvineného.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo navrhol, aby dovolanie obvineného bolo podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté.

K podanému dovolaniu sa vyjadril aj Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Nie je možné, s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný anemenný, aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.

V dovolaní obvinený namietal, že konaním okresného aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku.

Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37 Tr. por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným (doplnenie dokazovania výsluchom svedkov O., W.), ustálenie rozlohy vyrúbanej plochy, objasňovanie otázky kto organizoval nepovolený výrub, hodnotenie odborného posudku a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, nemožno ním však (úspešne) napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.

Obvinený Ing. W. v dovolaní nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia Trestného poriadku mali byť porušené v rámci vykonávania dôkazov, ktoré by boli spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Vo vzťahu k námietke obvineného, že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný v dôsledku toho, že vykonaným dokazovaním nebola objektívne vyčíslená výška spôsobenej škody dovolací súd opäť zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolanie obvineného aj v tomto prípade smeruje ku skutkovým zisteniam, hodnotenie odborného posudku znalca Ing. M. Šusteka, ktorá okolnosť nemôže zakladať dovolací dôvod.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.