UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na neverejnom zasadnutí konanom 27. mája 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného O. J. podanom proti trestnému rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/106/2017 zo 7. decembra 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. J. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Poprad trestným rozkazom, sp. zn. 5T/106/2017 zo 7. decembra 2017 uznal obvineného O. J. za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
- ako otec C. J., nar. XX. C. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Poprade pod č. 19C 680/02 z 23. januára 2003, právoplatným dňa 14. marca 2003, bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 2.000,00 Sk (t.j. 66,39, Euro), ktorú bol povinný poukazovať pravidelne vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa až do doby, kým sa nezmenia pomery, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a následne rozsudkom Okresného súdu v Poprade, sp. zn. 15P/137/2005 z 24. apríla 2007, právoplatným dňa 01. júna 2007 bolo výživné znížené na sumu 1.000,00 Sk (33,19 Euro) mesačne, počnúc dňom 01. mája 2007, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad, ani inde pravidelne neplnil v období od 18. októbra 2005, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, do 30. júna 2017, kedy vyživovacia povinnosť skončila, pričom matke dieťaťa uhradil dňa 27. októbra 2005 sumu 500,00 Sk (16,60 Euro), v priebehu roka 2006 spolu sumu 6.000,00 Sk (t.j.199,16 Euro) v priebehu roka 2007 spolu sumu 8. 000,00 Sk (t.j. 265,55 Euro) v priebehu roka 2008 spolu sumu 12.000,00 Sk (t.j. 398,33 Euro), v priebehu roka 2009 spolu sumu 234,50 Euro, čím mu za sledované obdobie vznikol dlh na výživnom pre C. J. vo výške 4.395,51 Euro.
Za to mu bol okresným súdom podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 21. februára 2018.
Proti tomuto trestného rozkazu podal obvinený O. J. prostredníctvom obhajcu dovolanie.
V odôvodnení podaného dovolania v podstate uviedol, že si bol vedomý vyživovacej povinnosti voči C. J., avšak túto nemohol z objektívnych príčin plniť, nakoľko táto ako matka opakovane menila miesto svojho bydliska a dokonca sa niekoľko rokov zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky. Obvinený následne pomerne obsiahlo opísal priebeh zmien adries trvalého pobytu C. J., pričom zdôraznil, že o nich nikdy nebol informovaný. Ďalej namietol aj nedôslednosť súdu pri vykonávaní dokazovania a nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Doplnil, že je osobou so základným vzdelaním bez elementárnej znalosti právneho poriadku a procesných postupov, čo v konaní predchádzajúcom podaniu dovolania vo vzťahu k jeho osobe zakladalo dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku. S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/106/2017 zo 7. decembra 2017 v celom rozsahu a zároveň prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote, avšak bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku (Oprávnené osoby na podanie dovolania) proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Obvinený je oprávnený podať dovolanie vo svoj prospech proti výroku rozhodnutia súdu druhého stupňa, ktorý sa ho priamo týka. Obvinený môže podať dovolanie aj z dôvodu, že v takomto rozhodnutí určitý výrok chýba (nebol urobený).
Obvinený (alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku) a rovnako generálny prokurátor môžu podať dovolanie len proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Obvinený O. J. tým, že zobral späť odpor podaný proti trestnému rozkazu deklaroval svoju spokojnosť s rozhodnutím súdu prvého stupňa (trestným rozkazom) vo všetkých jeho výrokoch. Pokiaľ obvinený rezignuje na možnosť prejednania veci aj pred súdom druhého stupňa, potom sa sám zbavuje práv, ktoré mu prináležia podľa Trestného poriadku, a preto sa nemôže právne účinne domáhať ochrany svojich práv, ak sa sám o tieto svoje práva dostatočne nestará (vigilantibus leges sunt scriptae - zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura - právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým nie spiacim) a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa sám vzdal. V takýchto prípadoch možno nápravu dosiahnuť len prostredníctvom ministra spravodlivosti.
Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku, alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
V danej trestnej veci Okresný súd Poprad rozhodol trestným rozkazom, sp. zn. 5T/106/2017 zo 7. decembra 2017, ktorým uznal obvineného O. J. za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Nakoľko ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa a nie o rozhodnutie súdu druhého stupňa (viď. § 369 ods. 2 Trestného poriadku), s poukazom na vyššie uvedené, dovolanie mohol podať len minister spravodlivosti na podnet.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dovolanie obvineného O. J. na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.