N a j v y š š í   s ú d

3 Tdo 35/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí v Bratislave 5. októbra 2011 v trestnej veci obvineného J.   O.   pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 3T 163/2009, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. O. Š., advokátky v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. septembra 2010, sp. zn. 3To 101/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. O. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Pezinku zo 14. mája 2010, sp. zn. 3T 163/2009, bol obvinený J. O. uznaný za vinného zo spáchania

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

spoločne s inými osobami, a to minimálne s už odsúdenou B. S., od bližšie neustáleného času až do 5. marca 2009, sa podieľal v P. v rodinnom dome na C., na distribúcii syntetického opiátu fentanyl iným osobám za odplatu, pričom fentanyl patrí medzi najsilnejšie známe syntetické opiáty s účinkami podobnými heroínu, pričom dňa 5. marca 2009 pri vykonávaní domovej prehliadky na adrese P. bol nájdený a zaistený fentanyl v práškovej forme, s celkovou hmotnosťou 32,43 g obsahujúci celkovo 245,8 mg absolútneho fentanylu, zodpovedajúci celkovo 143 jednorazovým dávkam drogy, pričom fentanyl je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. zaradený do II. skupiny omamných látok.

Okresný súd obvinenému J. O. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 3To 60/2010, zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 Tr. por. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vrátil vec okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný súd v Pezinku rozsudkom zo dňa 11. augusta 2010, sp. zn. 3T 163/2009, uznal obvineného J. O. vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom istom skutkovom základe, ako v predchádzajúcom rozsudku okresného súdu zo dňa 14. mája 2010, sp. zn. 3T 163/2009. Okresný súd obvinenému J. O. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil opäť trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28. septembra 2010, sp. zn. 3To 101/2010, zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na právoplatne vyslovenú vinu v rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. mája 2010, sp. zn. 3T 163/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 3To 60/2010, sám rozhodol tak, že obvinenému uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n/, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Zároveň súd obvineného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., teda že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal výšku trestu uloženého rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Poukazoval na skutočnosť, že mal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, ktorou by mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, avšak skutočnosť, že v skutkovej vete tejto dohody mu bola kladená za vinu aj držba marihuany bola rozhodujúcou pre nepriznanie viny, a teda aj následnú nemožnosť uzavretia dohody o vine a treste. V súdnom konaní však bola jednoznačne preukázaná len držba a distribúcia fentanylu, teda bez marihuany, k čomu sa aj obvinený priznal. Napriek tomu okresný súd uložil trest odňatia slobody na 7 rokov, čo následne znížil krajský súd svojim rozhodnutím, ktorým mu uložil trest odňatia slobody na 5 rokov. Obvinený sa tak dostal do situácie, kedy sa mohol priznať aj k skutku, ktorý nespáchal, ale mohol by tak uzavrieť dohodu o vine a treste za výhodnejších podmienok, ako mu určil súd aj napriek tomu, že držbu marihuany zo skutkovej vety vypusti. Ak teda postačoval v prípade uzavretia dohody o vine a treste za skutok koncipovaný širšie miernejší trest, nie je podľa obvineného dôvodné, aby v prípade, ak sa po vykonanom dokazovaní preukáže, že časť skutku obvinený nespáchal, tento dostal trest prísnejší.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona a zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Pezinok, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd, ako súd dovolací, síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné   (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por.

Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Dovolanie nie je preto možné chápať ako ďalší opravný prostriedok po neúspešnom odvolaní, ktorým by boli podávané námietky oprávnenej osoby k skutkovým zisteniam alebo k výške uloženého trestu. Správne uvedenie dôvodu dovolania je podstatné, pretože limituje rozsah preskúmavacej povinnosti dovolacieho súdu.

Dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je možné podať vtedy, ak obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, alebo obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.

Ani jedna z týchto podmienok pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu splnená nebola.

Obvinený v podstate namieta, že pri ukladaní trestu súd nezohľadnil skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bola zo skutkovej vety vypustená držba marihuany, čím bol v podstate uznaný za vinného z miernejšieho trestného činu, no napriek tomu mu súd uložil vyšší trest, než bol pôvodne ponúknutý v dohode o vine a treste, ktorú mohol uzavrieť s prokurátorom, hoci touto dohodou by priznal vinu k skutku prísnejšiemu.

Obvinený bol krajským súdom uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., za ktorý trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody od 4 do 10 rokov. Pri ukladaní a výmere trestu u obvineného bolo potrebné vziať do úvahy aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Krajský súd dospel k záveru, že obvinenému treba priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obvinený pomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, ale zároveň u neho existovala aj priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., keďže obvinený už bol v minulosti odsúdený za trestný čin. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. krajský súd vyhodnotil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností jedna k jednej, a preto pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby. Z uvedeného vyplýva, že obvinenému bol uložený taký druh trestu a v takej výmere, ako pripúšťajú ustanovenia Trestného zákona, teda dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. v tomto prípade nie je daný.

Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že konanie o dohode o vine a treste predstavuje využitie dispozičného oprávnenia prokurátora uzavrieť s obvineným dohodu o vine treste, ktorej podstatou je na jednej strane uznanie viny obvineného a prevzatie zodpovednosti za jeho skutky a na druhej strane uloženie miernejšieho trestu. Ak k uzavretiu dohody nedôjde, vec sa vráti do prípravného konania. V takomto prípade možno buď dosiahnuť novú dohodu o vine a treste alebo prokurátor podá obžalobu na súd, pričom na výšku trestu uvedenú v pôvodnom návrhu dohody o vine a treste súd v neskoršom súdnom konaní neprihliada.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Nie je teda možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

V posudzovanej veci skutok ustálený v rozhodnutiach konajúcich súdov bol správne právne posúdený ako zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa   § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. októbra 2011

  JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:: Anna Halászová