3 Tdo 35/2010
Najvyšší súd Slovenská republika
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho
na verejnom zasadnutí v Bratislave 18. mája 2011 v trestnej veci obvineného
V. Š. a spol. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
1T 83/08, o dovolaniach, ktoré podali obvinení V. Š. a F. H., zastúpení obhajcom
JUDr. M. K., advokátom v Košiciach, proti rozsudkom Krajského súdu v Prešove
z 11. novembra 2009, sp. zn. 3 To 39/09, resp. z 24. marca 2010, sp. zn. 3 To 57/09, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 386 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
sa v y s l o v u j e, že rozsudkami Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2009, sp. zn.
3 To 39/2009, a z 24. marca 2010, sp. zn. 3 To 57/2009,
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. v neprospech obvinených V. Š. a F. H..
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. uvedené rozsudky krajského súdu sa z r u š u j ú.
Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Prešov z 2. júna 2009, sp. zn. 1T 83/2008.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Prešov sa p r i k a z u j e, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. obvinení V. Š. a F. H. sa n e b e r ú
do väzby.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 2. júna 2009, sp. zn. 1T 83/08, obvinení V. Š.
a F. H. boli uznaní za vinných zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 171 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe,
že
dňa 20. septembra 2007 okolo 15.00 hod. spoločne prišli do lokality zv. P.
v katastrálnom území obce J., kde na troch samostatných miestach rástlo 183 rastlín rodu
konope (zaradených do I. skupiny omamných látok), tam vykonávali bližšie nešpecifikovanú
činnosť, potom z nich vzali päť kusov (52,5 g), tieto ukryli do batožinového priestoru
osobného motorového vozidla ev. č. S. a tieto prechovávali až do ich zaistenia 20. septembra
2007.
Rozsudkom okresného súdu obvinený V. Š. bol tiež uznaný za vinného
zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1
písm. c/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
dňa 10. októbra 2007 si telefonicky s P. L. z B. dohodol dodanie pervitínu (zaradeného
do II. skupiny psychotropných látok) za 1 000 Sk a po následnej dohode s P. Š., ktorý si tiež
objednal pervitín za 6 000 Sk, a s P. H., dňa 12. októbra 2007 v P. na železničnej stanici z toalety v rýchliky Z. (spolu s P. Š.) vzal pervitín v dvoch balíčkoch, z ktorého by bolo
možné vyhotoviť 27 až 55 obvykle jednorázových dávok drogy v cene 16 200 Sk
až 66 000 Sk.
Okresný súd obvinenému V. Š. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s použitím
§ 41 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. l/ a § 37 písm. h/ Tr. zák., uložil úhrnný trest odňatia slobody
na štyri roky; podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na jeho výkon bol zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obvinenému F. H. okresný súd podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/
Tr. zák., uložil trest odňatia slobody na dva roky; podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon tohto trestu
bol podmienečne odložený, pričom podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba
na tri roky.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2009, sp. zn. 3 To 39/09,
na základe odvolania prokurátora (podaného v neprospech obidvoch obvinených) podľa § 321
ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. bol zrušený rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obvinenému V. Š. vo výroku o vine zo spáchania uvedeného prečinu (ad 1) a vo výroku o treste. Krajský
súd na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvineného V. Š. uznal
za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
v roku 2007 v katastrálnom území obce J. spolu s ďalšou osobou vypestovali najmenej
15 kusov rastlín a 5 kusov stoniek rastlín rodu konope v hmotnosti 31,57 kg, kam 20.
septembra 2007 okolo 15.00 hod. s ďalšou osobou prišiel k vysadeným rastlinám, z ktorých
následne vzali 5 kusov zelených stoniek rastlín v hmotnosti 52,5 g, tieto ukryli v osobnom
motorovom vozidle, kde ich prechovávali do ich zaistenia 20. septembra 2007; z uvedeného
množstva by bolo možné vyhotoviť najmenej 9 351 obvykle jednorázových dávok drogy
v hodnote najmenej 374 000 Sk.
Krajský súd za tento zločin a zločin podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného nezrušenou časťou výroku (ad 2) rozsudku
Okresného súdu v Prešove z 2. júna 2009, sp. zn. 1T 83/08, uložil obvinenému V. Š. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, úhrnný trest odňatia slobody na dvanásť rokov, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia;
podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák., uložil mu tiež ochranný dohľad
na dva roky s povinnosťami v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného V. Š. zamietol.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24. marca 2010, sp. zn. 3 To 57/09,
na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obvineného proti rozsudku
okresného súdu bol tento podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušený vo výrokoch
týkajúcich sa obvineného F. H.. Krajský súd na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol tak, že obvineného F. H. uznal za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
na skutkovom základe ako bol uvedený v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2009, sp. zn. 3To 39/09 (týkajúceho sa obvineného V. Š.).
Krajský súd obvinenému F. H. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
na desať rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený
do ústavu so stredným stupňom stráženia; podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 78 ods. 1
Tr. zák., uložil mu tiež ochranný dohľad na dva roky s povinnosťami v zmysle § 77 ods. 1
Tr. zák.
Krajský súd zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného F. H. zamietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2009, sp. zn. 3 To 39/09,
obvinený V. Š. prostredníctvom obhajcu podal dovolanie. Tento mimoriadny opravný
prostriedok prostredníctvom obhajcu podal aj obvinený F. H., a to proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 24. marca 2010, sp. zn. 3 To 59/09. V podstate obidve dovolania
sú identické a sú založené na dovolacích dôvodoch podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
(že totiž zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), podľa § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por. (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom) a podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku).
Vzhľadom na súvislosť obidvoch vecí Najvyšší súd prerokoval obidve dovolania
v spoločnom konaní.
V dovolaniach obvinení namietajú porušenie ich práva na obhajobu, ktoré videli
v tom, že krajský súd zmenil rozhodnutie súdu okresného v ich neprospech po podaní
odvolania prokurátorom, čím im odňal možnosť riadneho opravného prostriedku proti jeho
rozhodnutiam.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinení videli v tom, že vo veci
nebol vydaný príkaz na sledovanie osôb predsedom senátu, resp. prokurátorom a hoci túto
skutočnosť krajský súd v odôvodneniach svojich rozsudkoch uznal, napriek tomu tieto založil
predovšetkým na skutočnostiach, ktoré vyšli najavo nezákonným sledovaním. Obaja obvinení k tomu uviedli, že na základe predmetov zaistených v batožinovom priestore motorového
vozidla bol prijatý záver, že tieto predmety použili práve obvinení, a to na troch políčkach
uvedených v obžalobe.
Obvinení ďalej v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie skutku,
predovšetkým nedodržanie zásady „in dubio pro reo“, pričom mali kritické pripomienky
aj k hodnoteniu ďalších dôkazov.
Obidvaja obvinení sa dovolaniami domáhali, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie
zákona v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 119 a § 168 Tr. por., aby napadnuté rozsudky
odvolacieho súdu zrušil a Krajskému súdu v Prešove prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokovať a rozhodnúť.
Prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniam navrhol tieto ako nedôvodné odmietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 375 Tr. por.) primárne konštatoval, že dovolania
sú prípustné, že boli podané oprávnenými osobami, v stanovenej lehote a predpísaným
spôsobom (§ 368 ods. 1, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 Tr. por.), pričom boli splnené aj podmienky dovolania v zmysle § 372 až § 374 Tr. por. Najvyšší súd preto v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutých rozhodnutí,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania
podľa § 371 a § 374, ktoré boli uvedené v dovolaní, pričom dospel k záveru, že je daný dôvod
obidvoch mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Ďalšie obvinenými uvádzané dôvody dovolania však nie je možné akceptovať.
Obvinení ako jeden z dôvodov dovolaní uviedli ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené ich právo na obhajobu, a to tým,
že krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v ich neprospech, čím im odňal možnosť
podať proti takým rozhodnutiam riadny opravný prostriedok.
Krajský súd v Prešove v rámci dvojinštančného postupu predpísaného zákonom
na základe odvolania prokurátora postupoval v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. d/,
ods. 2 Tr. por., lebo zistil, porušenie ustanovení Trestného zákona, a potom sám vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. predpokladá zásadné porušenie
práva na obhajobu, ale nemožno toto porušenie vyvodzovať zo skutočnosti, že k zhoršeniu
situácie oboch obvinených došlo v odvolacom konaní, keďže išlo o legálny postup.
Najvyšší súd preto dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neakceptoval.
Uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. taktiež nie je možné
prijať, lebo obvinení namietali v podstate len hodnotenie dôkazov súdmi prvého a druhého
stupňa, bez bližšej špecifikácie, čo nie je možné považovať za nesprávne právne posúdenie
skutku. Do pozornosti treba dať skutočnosť, že dovolací súd neskúma a nemení správnosť
a úplnosť zisteného skutku; Tento záver však je relevantný len za situácie, ak dôkazy boli
vykonané legálne.
Obvinenými uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. však
je potrebné v plnom rozsahu prijať. Z trestného spisu nevyplýva, že by vo veci bol vydaný
príkaz na sledovanie osôb príslušným orgánom, a tak dôkazy získané z tohto sledovanie,
nie je možné považovať za legálne. Túto skutočnosť krajský súd v odôvodnení svojich rozsudkov síce uznal, no aj tak vinu obvinených uznal na základe skutočností získaných
na základe nezákonného sledovania.
Je potrebné poukázať na ustanovenie § 113 ods. 1 Tr. por., ktoré objasňuje pojem
sledovania osoby alebo veci, ale najmä na ustanovenie § 113 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého
sledovanie sa vykonáva len na základe písomného príkazu buď predsedu senátu, resp.
pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátora.
Krajský súd správne konštatoval, že vo veci nebol spomínaný príkaz vydaný, a preto
toto sledovanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Krajský súd
z toho dôvodu neuznal ako dôkaz výpovede svedkov, teda policajtov, ktorí sledovanie
vykonávali. Na druhej strane však pri ďalšom hodnotení dôkazov vychádzal zo skutočností
získaných obhliadkou motorového vozidla, v ktorom sa viezli aj obvinení, a ktoré bolo
zastavené políciou v priamej súvislosti so sledovaním osôb na marihuanových políčkach
(výpoveď J. K.). Bolo zistené, že na základe výsledkov sledovania marihuanových políčok
políciou bola policajná hliadka presunutá do určitého priestoru s tým, že má skontrolovať
predmetné motorové vozidlo, a tak zistiť, čo sa v ňom preváža. Po zistení, že vo vozidle
sú určité predmety, bolo rozhodnuté o zadržaní vozidla a vec následne prevzal vyšetrovateľ.
Pokiaľ krajský súd nepovažoval za legálny dôkaz výpovede niektorých svedkov,
nepostupoval dôsledne, lebo za legálne dôkazy považoval listiny (napr. zápisnica o obhliadke
motorového vozidla); tieto listinné dôkazy však majú základ v počiatočnom nelegálnom
štádiu, teda v nepovolenom sledovaní osôb a vecí, a preto taktiež sa ich legalita javí
ako sporná.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov (vykonaných) podľa zákona.
Najvyšší súd vyslovuje názor, že samotné sledovanie a následne dôkazy získané
z prehliadky motorového vozidla pri jeho zastavení policajnou hliadkou v priamej súvislosti
s uvedeným sledovaním sú nelegálne získané dôkazy, takže je možné akceptovať dôvod
dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Najvyšší súd na tomto základe z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
preto podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutými rozsudkami Krajského súdu
v Prešove z 11. novembra 2009 a z 24. marca 2010 bol porušený zákon v ustanovení § 119
ods. 2 Tr. por. v neprospech obvinených V. Š. a F. H..
Najvyšší súd potom následne podľa § 386 ods. 2 Tr. por. spomínané rozsudky
krajského súdu zrušil, zrušil aj predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Prešov z 2. júna
2009, sp. zn. 1T 83/2008, ako aj nadväzujúce rozhodnutia; podľa § 388 ods. 1 Tr. por.
Okresnému súdu Prešov bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
Obvinení V. Š. a F. H. si v súčasnosti vykonávajú tresty odňatia slobody na základe
súdnych rozhodnutí, ktoré boli v tomto konaní o dovolaní zrušené. Týmto zanikol dôvod
obmedzenia ich osobnej slobody vo forme výkonu trestu a Najvyšší súd podľa § 380 ods. 2
Tr. por. skúmal, či existuje ďalší dôvod na obmedzenie ich osobnej slobody
vo forme väzby. Jej dôvody však nezistil, a preto rozhodol tak, že obvinených V. Š. a F. H.
nezobral do väzby.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. mája 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová